OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - 8. kapitola

06.06.2012 (19:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1600×

Ôsma kapitola prizve do príbehu novú postavu, pohrá sa s citmi čitateľov a poskytne kus čírej fantázie.

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Tmavá noc vládne mestom, nad jedným brlohom, s tmavými, podlými plánmi, čo spriadajú upírka Katarína a prvý námestník pána pekiel Démon.

„Katarína, konkretizuj čo presne požaduješ,“ Démon sa pohupuje pri okne.

„Chcem mať Stefana len pre seba, potrebujem mu vymyť Elenu z hlavy aj srdca,“ kategorická odpoveď.

„A ako si to predstavuješ v praxi, budeš pani domáca v penzióne, budeš mať Stefana pre seba tu, či odchádzate? Podrobnosti žiadam!“ Už podráždenejšie bafce Démon.

„Takto som sa na vec ešte nedívala – no v penzióne asi nie, možno u mňa, ale skôr sa vytratíme z mesta. Prostredie formuje, to vieš sám najlepšie. Volím odchod z mesta, kamkoľvek.“

„Kamkoľvek?“ Opáči Démon.

„Jasné, kamkoľvek, to je jedno. Démon, čo za to?“ Otázka večera, vlastne dňa, nie týždňa, nie roka, tísííícročia!!

„Drobnosť, pomôžeš mi odchytiť Stellu a jej brata. Potom ich dopravíš do môjho medzipriestoru a sme si kvit, dráha moja. Aby sme to zjednodušili, zariadim príchod a zjavenie brata Stelly, budú spolu v penzióne aby sa lepšie teleportovali ku mne, v jednom balíčku – vidíš, ešte aj láskavosť ti robím. Tak, súhlas?“

Démon blýska čiernymi očami na Katarínu. Oči uprene hľadia, z čiernych sa menia na spektrum dúhy, svetielkujú.

„Dohodnuté.“ Kačenka sa škerí ako prasknutý orech a už sa vidí v náručí Stefana – hus jedna, zasa sa dala podviesť. Však ona na to príde, hoc aj neskoro.

„Ok, podrobnosti neskôr, najprv deportácia brata sem, ty čakaj a neukazuj sa vo dne,“ posledná direktíva padla, Démon sa vytratil.

◊ ● ◊

Vláda noci nad penziónom pokračuje, ručičky poskočili za polnoc, ruch utícha, Stefan s Elenou zaliezli k sebe, Bonnie robí spoločnosť dráčik Damonko, motká sa okolo nej ako maznáčik. Je to vyčuranec, vie že bude odmenený škrabkaním hlavy.

Stella si číta u Damona... no číta, pozerá síce do knihy, ale hlava sa stráca v inom svete, myslí na brata.

Tichučké kroky, Stella zďaleka cíti Damona. Ten si tradične nalial drink a netradične si ho berie k sebe.

„Ahoj, Hviezdička, ešte nespíš?“ Damon sa posadí k jej nohám na zem, oprie sa o ňu, popíja.

„Nie, myslím na brata, nevidela som ho storočia, ani neviem, či žije. Pripomínaš mi ho, tiež je také treštidlo do vetra ako ty.“

Zahrabne mu do vlasov. Upírka sa nakloní, priloží nos k Damonovým vlasom, nadýchne sa: „Kde si lietal, prekrásne ti voňajú vlasy čerstvým vzduchom. Môžem?“

Stella sa posadí na Damona obkročmo, vezme si jeho hlavu na prsia, zaborí nos do štice a vdychuje. Damon len drží, prečo nepotešiť druha v zbroji, nech si inhaluje – je pravda, že lietal vysoko a dlho, až do noci. Stella dýcha z hlboka, spomienky na brata silnejú, slzičky zaplavujú oči. Damon sa odtiahne.

„Čo sa deje, prečo plač?“

„Stovky rokov som sama, ty máš svoj malý svet okolo, ja nie, som samotár, občas krátke priateľstvo, inak sama,“ smutne bilancuje Stella.

„Nie si sama, si s nami a buď u nás ako dlho chceš, aj tisíc rokov. Stefan ťa nevykopne a ja uvidím, podľa toho ako ma budeš mlátiť. Poď sem, Hviezdička,“ Damon si ju privinie k sebe, hojdá ju v náručí, pobozká líčka. Stella sa zavŕta do mohutnej náruče, uroní ešte dajakú slzičku: „Ďakujem, Damon, si milý chlapík, ozaj chceš si cucnúť zo mňa?“

„Si robíš srandu, vravela si, že z krvi mi bude zle, neskúšal som to, verím ti a žijem teraz len na chlorofyle,“ zhrnul celý priebeh.

„Vravela som, že nemôžeš krv ostatných, ale nie moju – ja mám v sebe vírus reverzného upírstva a kopec chlorofylu, z mojej ti zle nebude. Tak dáš si? Ty si dopraješ spomienku na krv a mne poskytneš úľavu. Trošku si daj...“ Žobroní upírka.

„Čo ja s tebou ešte zažijem! Si nespomínam, aby ma niekto takto prosil, nech mu pustím žilou. Dobre, ale keď kecáš a bude mi zle, nepraj si ma, budem kopať, štípať, hrýzť a kričať... ako baby.“ Damon jej vezme ruku, chystá sa zahryznúť, Stella ho zastaví: „Čo robíš, z ruky? Prosím z krku, miláčik, ďakujem.“

„Stella, ty máš niečo za lubom, nechcem, si výmyselník, neverím ti,“ zamieta Damon, podozieravo fľochne po nej.

„Prosím, pár hltov z krku, fakt sa nič nestane.“

Stella stále sedí obkročmo na Damonovi, nasmeruje mu hlavu ku žilám na svojom krku, zakláňa hlavu.

Upír váha – teda jeho hlava, lebo telo sa už pripravuje, ďasná sa ozývajú, rezáky rastú...

„Prosím...“ Damon sa blíži, s malou dušičkou zahryzne, krv prúdi, saje a skúsi prvý hlt, druhý – chutí to skvele, kŕmi sa ďalej. Stella vyčkáva, je odmenená Damonovým pokojom, pokorou, ktorá rastie aj v nej, tíši žiaľ, smútok. Hodnú chvíľu si dopriaval labužník pokrm, odklon, zastaviť krvácanie.

„Asi prasknem. Si v pohode, nevzal som ti veľa?“

„Nie, ja som sa chystala na túto chvíľu, upírča moje.“

„Tak predsa si niečo naplánovala, Stella, varujem ťa...“ Vrčí Damon.

„Tíško, Damon, môj plán práve prichádza chodbou a buď dobrý,“ Stella mu pobozká pery. Damon chce v rýchlosti tvrdo protestovať, ale zacíti Elenu, tak len vytreští oči na Stellu.

Chodbou sa blížia kroky, tiché ťukanie na dvere, Elena nakukne: „Môžem? Stella, vravela si, že mám prísť.“

Vidí Damona sedieť na zemi, Stella na ňom obkročmo, ešte stále pôsobí uplakano.

„Čo sa stalo, Stellinka, tento vagabund ti ublížil? Zabijeme ho spolu a teraz?“ Žartom sa prihovára Elena.

„Nie, spomenula som si na môjho brata, ale už je to preč. Poď sem k nám,“ naťahuje ruky k Elene.

Stella sa posunie ku Damonovým kolenám, Elenu si obráti k sebe, prinúti ju sadnúť pred seba na Damona, pritisne ju dozadu na hruď upíra. Elena je rozvalená na Damonovi, zíra na Stellu: „Čo to hráme, to nepoznám.“

„Nič, počkajte ma, zbehnem si dole pre pohár šťavy.“ Stella vstáva, žmurkne na Damona, zavrie dvere, zasiela mu myšlienku: „Do toho, upírča moje, človečí samček.“

„Ahoj, princezná, poslednú dobu nemáš na mňa čas. Chýbaš mi,“ Damon otáča Elenu postupne k sebe, leží mu v náručí bokom ako dieťa. Uvoľnená, odovzdaná, hľadí do tmavých očí. Privinul si ju bližšie, jej oči vábia, Damon preskúmava okolie, hľadá Stefana Silou a prekvapivo cíti Stellu blízko a počuje jej myšlienku: „Som na stráži, samček, pracuj.“

Tak to sa mi len sníva, mám komplica pred dverami.

Zameral sa na Elenu. Tá hľadí skúmavo na Damona: „Ty si akýsi iný, čo sa zmenilo, Damon?“

„Prečo, aký iný, som to ja, stále tvoj Damon, skús...“

Upír priviera oči, začína bozkávať Elenu, hrá sa v jej vlasoch rukou, druhou mieri k pásu a bokom. Elena sa nevzpiera, necháva sa rozmaznávať a zrazu jej to docvakne.

Damonove plné zvodné pery sú krvavo červené a mierne nabehnuté. To vidí prvýkrát a robí ho to ešte zvodnejším, neodolá a prstami skúma pulzujúcu peru.

Damon schoval oči za tmavé, husté mihalnice, začína sa mierne chvieť, jej dotyky sú tak vzrušujúce.

Elena sa cíti ako na výprave, je fascinovaná novou skutočnosťou, prikláňa sa bližšie, zapája aj jazyk do objavovania. Prechádza prstom i jazykom po perách, Damon cíti stúpajúce rozochvenie, pulzujúce ďasná, predlžujúce sa rezáky. Elena krúži po perách, mierne mu pootvorí ústa a prstom skúma zuby. Upír má rezáky predĺžené ako je zvyknutá, ale niečo ju stále mýli.

„Môžem?“ Šepne, viac mu pootvorí ústa, aby sa dostala pohodlne k rezákom, vie že sú ostré ako žiletky a ľahko sa môže zraniť; opatrne sa blíži jazykom, oblizuje ich a skúma.

Damona zalieva nevýslovná rozkoš, rezáky láskané jej jazykom explodujú blaženosťou, upír tíško stoná, ale drží, nepohne sa ani o piaď aby ju neporanil.

Damonove telo je spaľované žiadostivosťou po Elene, roztvoril sa pred ním nový rozmer, túži po Elene ako bežný človek – tento pocit zažil naposledy v mladosti pred svojou smrťou.

Bože, Stella, mala si pravdu, ja sa túžim milovať s Elenou ako človek!

Damonove vzrušenie sa prelieva aj na Elenu... poskytla slobodu jeho ústam, Damon sa skláňa nad krkom, vníma žily, ale láka ho iný nepoznaný kraj. Elena zakloní hlavu, dáva mu povolenie ochutnať jej krv. Damon sa nemá k činu, Elena spýtavo hľadí a opäť má pocit, že jej čosi uniká.

Damon vstáva, berie Elenu do náručia, prenáša ju na posteľ, položí na chrbát, sám sa vyhupol na vrch.

Dobre, je to tu príjemnejšie, ako na zemi. Elena zmätená schytí upírovu hlavu, nos na nos, oči takmer pri sebe, spojí letmo pery a šušoce: „Čo je rytier? Už mi to povieš, vidím zmenu, ale ešte nechápem, pomôžeš mi porozumieť?“

„Princezná, s tvojim dovolením, dnes by som rád objavil pre mňa nepoznaný kraj na tvojom nádhernom tele.“

Elena nechápe, pozná dvoch upírov a obom záleží na jej perách, krku a hlavne krvi. Tak čo za kraj.

„Damon, nehovor v hádankách, nechápem, povedz čo chceš, poznáme sa už dlho, tak nekľučkuj.“ Elena to vzdáva.

Upír je vyzvaný na priamu reč, tak dobre, tu to máš dievča: „Rád by som sa s tebou pomiloval ako človek.“

Vydýchol a je pripravený na nadávky, boj, ale  nie na posmech, to ju bude musieť asi ovplyvniť – čaká... Elene to ani zďaleka nedobíja v hlave, nechápe.

„To je ako v tvojom prípade, si upír, ako sa chceš milovať ako človek, sám si mi vysvetľoval, že po smrti si stratil túto schopnosť, že nie si uspôsobený na ...“

Elena stíchla, asi jej už začalo dobíjať... Vyjavene hľadí na Damona, mozog zamieta prijať nemožné, do popredia sa derú prvé pochybnosti – že by predsa... nie, to nie je možné, ako, fyzicky nemožné. Alebo žeby...

Napokon úsmev od ucha k uchu: „Ha, ha, Damon, skoro som ti naletela. Hlúpy žart, keď nestojíš o moju krv, povedz to rovno, ľúbim ťa, pochopím to, no neskrývaj sa za barličky.“

„Vtáčatko, ja to myslím smrteľne vážne, vzrušuješ ma neskutočne a chcem sa s tebou milovať. Myslím, že moje telo to dokáže, aspoň sa o to pokúsim, princezná, ak samozrejme dovolíš,“ presviedča ju Damon. Elena je zaskočená.

„Tááák potom sa vynára iná otázka... ako je to možné? Vravela som, že si iný, poprel si to. Žiadam vysvetlenie,“ zahnala Damona do kúta.

„Dobre, som teraz dočasne reverzný upír a jedna z možností bola, že moje telo začne reagovať ako človek. Nebol som si istý, keď si sa pýtala na zmenu, ale teraz už istotu mám. To je celé.“ Damon skláňa hlavu, čaká na popravu.

„Reverzný... to už nelovíš, piješ chlorofyl? Ako si sa stal reverzným?“ Elena zvyšuje hlas, zúžené oči striehnu.

„Nóó, dlhá história, v kocke. Stella si so mnou zahrala nepoctivú partičku, zatajila zopár informácií a až keď som mal jej krv v obehu, vybalila pravdu o reverzných. Najprv som ju chcel zabiť, ale dnes som jej vďačný za túto šancu a možno novú skúsenosť s tebou, ak samozrejme dovo...“ Damon nestihol dokončiť vetu.

„Skvelé, s dovolením, rytier, toto ma veľmi zaujíma!“

Elena sa prehupne na Damona, leží mu na hrudi, opäť ju zaujali prekrvené pery.

„Damon, ty si tak neodolateľná sexi hračka prírody, si zvodný ako siréna a teraz ešte na mňa vybalíš tieto červené nabehnuté pery. Ako sa ti dá odolať?“

Ohromený upír upiera vábiace oči na Elenu, podvoľuje sa novej vlne vzrušenia, rozochvene vraví: „Neodolávaj, princezná, poď so mnou preskúmať tajomný kraj.“

„Dobre, ale iba v prípade, že si ešte panic!“ Vážne oznámi Elena.

Damon vybuchne smiechom: „Tak to sa mi za tie zameškané storočia ľahko môže stať. A čo ty, sexi princezná, si ešte panna?“

„Pre teba áno a keby aj nie, vyšiel si z cviku, nezistíš to,“ odsekla Elena.

Rozrazia sa dvere, do pohody hrdličiek vchádza Stella, skočí po Elene, prudko ju posadí na posteľ, sama si ľahne medzi Damona a Elenu, krátko zavelí: „Ticho, Stefan.“

Stefan klopká na dvere, vojde a nachádza trojicu vyvalenú na posteli, zabranú do rozhovoru. Elena sa otočí: „Vitaj, poď medzi nás.“ Stella žmurkne na Damona, pošle mu myšlienku: „Viac sa to nedalo naťahovať? Si nešikovný! Musíme vymyslieť lepší plán nabudúce.“

Damon sa spokojne usmieva, kývnutím hlavy ďakuje druhovi v zbroji za pomoc – čo potreboval zistiť, už bezpečne vie.

◊ ● ◊

Pekelný Démon vyslal patričné príkazy na vyhľadanie brata Stelly. Spätná väzba zapracuje, brat sa vynára v mestečku, ani sám dobre netuší, prečo pricestoval z druhej strany svetadielu práve sem – tak dobre, zaujala ho správička o sestre, že vraj ju tu nájde. Ak hej, bude veľmi rád, ak nie, poberie sa ďalej svetom.

Pohľadný mladík chodí mestečkom, zatiaľ sa vyhýba osobným kontaktom, zakotví na námestí, telo spustí na lavičku, vyhrieva sa. Oči privreté, ale neustále kontroluje terén okolo seba svojou Silou, cíti prevažne obyčajných ľudí, no nastáva zmena, prichádza čarodejnica.

To naša Bonnie vybehla čosi zariadiť do centra a už sa ponáhľa domov.

Zamyslená prechádza okolo mladíka, poznanie jej vyráža dych – to nie je možné, vidím ďalšieho jednorožca. Prudko zastavila, hľadí na urasteného mladíka, svetlých odtieňov, dlhé vlasy nedbalo pohodené vzad, ležérna póza na lavičke, tvár vystavená slnku – reverzný upír, o tom niet pochýb. Chalan sa usmial, otvoril jedno oko: „Ahoj, poď si sadnúť, predstavovať sa už nemusím, ako vidím.“

„Ahoj, som Bonnie. Neslýchané v našom mestečku druhý reverzný za pár dní,“ vydýchla čarodejka.

„Som Ericc a táto informácia ma dosť zaujíma, kde si stretla ďalšieho reverzného?“ Naklonil sa k Bonnie. Tá vytreštene pozoruje podobnosť.

„Že ty budeš brat Stelly, máte neodškriepiteľné spoločné črty.“

„Bingo. Aká je pravdepodobnosť, že sem prídem, chvíľu posedím, natrafím na známu čarodejku a ona pozná moju sestru? Jedna ku dvesto miliónom? Tak, Bonnie, môžeme ísť za Stellou, hľadám ju a ty zjavne vieš kde je,“ milo sa usmieva, vstáva, podáva jej ruku, čaká.

„Hneď, len tu čosi zariadim a pôjdeme.“ Odbehne.

Ericc chodí po parku, jeho citlivé zmysly reverzného upíra zachytia výrazné množstvo negatívnej energie, až omračujúco tmavej. Preletí okolo a zmizne. Bonnie beží k nemu, sleduje nepokoj: „Čo je? Čo ťa desí?“

„Presný termín, desí. Preletel okolo tieň negatívnej energie, takú som už dávno necítil. Bonnie, rýchlo za Stellou, prosím.“

Dvojica sa náhli lesom. Penzión je na dohľad, Ericc svojou Silou kontroluje dom, cíti Stellu, upírov, človeka. Vchádzajú, Bonnie kričí na Stellu, zbiehajú sa postavičky.

Súrodenci sa zočia, Stella vykríkne, skočí z prvého poschodia rovno na brata, zvalí ho na koberec, objíma a plače. Ericc vstáva, dvíha sestru.

„Prepáčte mi, nevideli sme sa stovky rokov. Som Ericc, brat Stelly,“ mierne sa ukloní.

Elena ho víta, usádza, Stefan ponúka drink, dráčik sa motká okolo.

Damon až teraz schádza po schodoch, vidí chalana: „To sú k nám hostia, vitaj neposeda.“

Ericc povstane, beží k Damonovi, chlapi si padnú do náručia, Ericc zvolá na celý salón: „Damon, ty si taký vôl, roky ťa hľadám, dodnes som netušil, či si prežil! Idiot!“

„Svet je malý, našiel si ma a žijem. Prepáč, nebolo času ti vysvetľovať, ani písať, musel som pláchnuť... bežná prax, poznáš. Zasa priatelia? Pre ostatných... stará história, mal som naponáhlo, Ericc mi zachránil krk. A teraz ty, akoto že si tu?“ Vyzvedá Damon. Ericc poskytuje krátke objasnenie story pre plénum: „... No a dnes v parku som zaznamenal presun zlej energie, Stella, veľmi zlej. Myslíš, že to všetko spolu súvisí – odkaz pre mňa, ty si tu, zlá energia? Zasa posolstvo z pekiel? Čo vieš, Stella?“

„Dosť a poviem to všetkým, pretože nie každý pozná detaily. Storočia strážim pre Matku Prírodu časť pekiel, aktivity Démona, pomáhajú mi bytosti rôznych kvalít, čarodejnice a tak podobne, všetci sme na strane dobra, sme svetlí. Keď Damon nechtiac zavolal Démona, aspoň si myslím, že nechtiac, sledovala som vývoj, vstúpila do deja, pohádala sa s Démonom, bránila Elenu. Démon ma premohol, zavrel na zemi do zabudnutého väzenia, kde som skoro skonala. Teraz nie som v spojení s Démonom, nemám ešte pôvodnú silu, liečim sa, neviem, čo sa deje okolo neho. Ale ak to bude akútne, určite mi dajú vedieť – to je v kocke všetko. Už dávnejšie som vás chcela zasvätiť do detailov. Elena, neboj sa, Démon nemôže dva razy bojovať o tvoju dušu, Matka to nedovolí. Ak sa tu motá, musel ho dakto privolať a my ani nemáme istotu, že to bol on. Už dosť o problémoch. Ericc, poď so mnou von, dáme reč.“ Stella vychádza na záhradu.

Ericc vezme bokom Damona, posmešný pohľad do priateľových očí a rýpe: „Čo sa stalo, od kedy si reverzný? Stella? Chutila ti?“

Damonove oči žiaria, prikývne, palec hore. Ericc chápe, ďalší rýpanec: „Telo samčeka funguje a máš aj samičky? Ty si lapaj, že teba Stella chytí by som nepovedal.“

„Ja som chytil Stellu. Dlžíš mi vysvetlenie, tak dve. Akoto vieš, že som reverzný a prečo si mi o sebe nepovedal, že si reverzný a nechal si ma storočia v nevedomosti?“ Pohoršene skuhrá Damon.

„Po A - my sa navzájom vycítime, aj dočasných reverzných, ako si ty, no ty ako dočasný nemáš tento zmysel vyvinutý, po B - chcel som ti to povedať, ale si zmizol, sám si sa vytrestal, dobre ti tak. Musím za Stellou, čau,“ ponáhľa sa Ericc.

Súrodenci sa slnia na terase, Elena podáva chlorofylové bomby, teraz už trom upírom. Bonnie s dráčikom sa motkajú po dome, Stefan odbehol do lesa na lov.

 ◊ ● ◊

Katarína obdržala krátku správičku – brat je na mieste, hra môže začať. Jej starosťou je dostať súrodencov spoločne do priestorov, kde bola väznená Stella, tam už si ich prevezme Démon osobne. Pripravil si drobné kúzlo v podobe pasce. Akonáhle budú obaja v medzipriestore, Démon vyplní svoju časť dohody, Kataríne bude patriť Stefan a zmiznú kamkoľvek. Tento odsek zmluvy sa Démonovi pozdáva najviac, vyhovuje jeho naturelu.

 ◊ ● ◊

Stefan beží lesom, loví drobné hlodavce, kŕmi sa. Nasýtený spočinie pohľadom na príjemnej tôni, vkĺzne pod konáre, pohodlne sa natiahne v tráve. Udalosti posledných pár dní sú šokujúce.

Elenin boj o dušu, o život a návrat Damona, no a nezabúdajme na Katarínu – zmiju falošnú.

Spomienky defilujú hlavou upíra, až pristane pri Eleninom rozhodnutí – vyznala mu lásku, vybrala si jeho spomedzi bratov. Elena je priama a rázna, verí jej rozhodnutiu a výberu, napokon pomery v penzióne sa stabilizujú.

Stefan sám seba presviedča, že je tomu tak, že Damon prestal pokúšať Elenu a krúžiť ako hladný vlk. Zdá sa všetko v naj, naj poriadku... lenže Stefanom rezonujú drobné pochyby – nemá žiadne dôkazy, len tie neodbytné žieravé pocity.

Sakra, som idiot, pochybujem o Eleninej láske? Veď sa každý deň vyhrievam na výslní jej lásky, tak prečo by... čo ak... možno... nie, nie som idiot, nepochybuj chmuľo a pevne ver Elene!! Stefan rázne uzavrel diskusiu vo svojom vnútri.

Vystretý hľadí do koruny stromu, na presvitajúce útržky modrej, pohasínajúcej oblohy. Nechce sa mu vracať domov, schová oči za viečka, podriemkáva.

Katarína snorí lesom, pripravuje si plán pre Stellu a Ericca, skenuje okolie Silou, nechce naraziť na žiadnu živú dušu, lenže kdesi v popredí cíti telo. Drobné priblíženie a bingo, výhra – je to Stefan. Konečne ho uvidí po dlhej dobe, kradmé priblíženie, Stefan leží, spí, alebo číha?

Upír zacítil aktivitu, klame telom, hlava pracuje naplno. Výsledok ho šokuje – cíti Katarínu!! Tak tá si teda trúfa, po tom, čo sa naposledy stretli, keď stiahla Elenu do medzipriestoru!! Stefan sa prudko vymrští na nohy, Katarína stŕpla tak na štyri metre od neho.

Stefanova tvár sa kriví hnevom, cerí zuby, vrčí, oči upíra varujú: „Katarína, ty hnusná podlá suka! Čo snoríš v okolí?!“

„Ahoj, Stefan, tiež som rada, že ťa vidím. Čo sa ježíš, máš Elenu doma, tak aký problém?“ Katarína dráždi hada bosou nohou – nerozvážne.

„Mám a teba je do toho hovno! Len raz a jednu radu dostaneš – zmizni okamžite z môjho pozemku, nevracaj sa sem nikdy, resetni si v hlave Salvatorovcov a všetkých našich priateľov! A teraz vypadni!!“ Hučí na celú horu vytočený Stefan.

„Relax, Rambo, pôjdem, keď uznám za vhodné, ale ak dovolíš, rada by som ti opísala pár pikantných detailov z jednej noci v penzióne... konkrétne z noci, kedy si našiel Elenu u Damona v izbe, ako jej kľačí pri nohách... 

Damon, Elena a ich priatelia sú osudom skúšaní a ja im rada doprajem ďalšie nečakané situácie i vzrušujúce zážitky.

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - 8. kapitola: