OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - 33. kapitola

30.07.2012 (09:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1084×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki. 

Zúfalstvo a strach hrajú na city Damona, už dva dni je Elena preč, nikto z osadenstva penziónu nie je schopný vypátrať, čo sa stalo a kde je. Damon vyráža na nové kolo pátrania, Ericc pomáha ako vládze. Damona to stále ťahá jedným smerom, lieta ponad stromy, skenuje okolie Silou, má neodbytný pocit, že tu niekde Elena je, alebo bola, či zanechala správu. 

Elena sedí v Alexovej obývačke na vrchole borovice a denne sleduje Damona ako nad ňou krúži v podobe havrana, lenže lesný duch Alex má svoj kútik na vrchole krytý špeciálnym kúzlom. 

„Tak už sa mu ozvi, Elena, si zlá. Za čo ho trestáš? Je vystresovaný a strachom o teba ani nespí,“ dohovára jej Alex. 

„Už to nemôže dlho trvať a Démon príde aj so Stefanom, potom sa im ukážem všetkým. Alex, som u teba na dovolenke, nepokaz mi to.“ 

„Tak im iba naznačím, že si ok, nech sa už neboja.“ 

„Ak sa ozveš, Damon z teba vytrasie dušu, kým sa nedozvie celú pravdu. Chceš to risknúť?“ 

„Elena, pozerám sa na vec z vlastného pohľadu. Ak by si sa mi takto skryla, mal by som o teba strach a dodatočne by som sa dozvedel, že som tu lietal ako cibazol, ty na mňa čučíš a nedáš o sebe vedieť, veľmi by som sa nasral. Zváž to ešte raz,“ mrzuto zlieza zo stromu. 

„Nie. Počkám na Stefana...“ melie si svoje Elena. 

Alex je ochranca mužov, preto sa mu z duše protiví Elenin postoj. Už sa rozhodol, počká na Damona. Ani to dlho netrvalo a Damon zosadá na zem, plynulo sa mení na upíra, rezko kráča domov. 

„Damon, máš minútku?“ Alex máva z okraja lesa.

„A?“ Asi najkratšia Damonova veta v tejto poviedke. 

„Poď so mnou, niečo ti poviem aj ukážem.“ Alex zoskočil zo stromu a čaká na Damona. 

„Tak?“ 

„Dnes si samá rozvitá veta sa mi zdá. Damon, riskujem, že sa na mňa naštveš a možno ma budeš chcieť aj inzultovať,“ neisto začína lesný duch. 

„Alex, nemám náladu, som naštvaný, nervózny a budem aj zlý. Vysyp čo chceš a padaj preč!“ vrčí upír. 

„Nie, najprv ti to musím ukázať a až potom...“ 

„Je do ďaleko?“ 

„Hodinka svižnou rýchlosťou upíra?“ 

„Ale keď to nebude stáť za to... Alex, zaplatíš škaredo! Poďme.“ Upír sa stratil v lese, Alex sa premiestňuje cez koruny stromov, cieľ je na dosah. 

„Stoj, sme tu.“ Damon sa orientuje a jeho neodbytný pocit o Elene zasa rastie. 

„Ty vieš niečo o Elene, že! Ja tu lietam už dva dni, cítim nejaké vibrácie, lenže ju neviem nájsť. Kde Alex? Ty to vieš.“ Damon si je už na čistom.

„Si chytrý, je to pravda, viem, no musím ti povedať aj to, že Elena nevie, že ju teraz zradím. A takisto potrebujem vedieť, čo spravíš, keď ti ju ukážem. Len veľmi nerád budem svedkom hádky, bitky a podobne. Mám návrh. Ukážem ti ju a ty nedáš o sebe vedieť, počkáš kým príde domov. Zvládneš to?“ 

„Prečo?“ 

„Pretože Elena sa nechce doma ukázať skôr, pokiaľ jej pekelný Démon neprivedie Stefana. Prečo, to neviem,“ súka celú pravdu zo seba Alex. 

„Ok. Ukáž, ak je v poriadku, zmiznem...“ podriadil sa Damon. Alex zrušil kúzlo a obom sa naskytol čarovný pohľad na obydlie zavedené na vrchole borovice, Elena leží na vrcholnej vetvičke, kopká si nohami, hľadí do oblohy. 

„Stačí? Damon, ja už som sa nemohol pozerať na tvoje zúfalstvo, preto som ťa vyhľadal...“ 

„Dík, máš to u mňa. A tamtá hore si to vypije po návrate domov. Je to od nej úder pod pás!“ 

Damon sa premenil na havrana a letí domov. 

◊ ● ◊ 

Stefan prečítal celú Bibliu, tisíckrát prebral v hlave možné dôvody a príčiny, prečo sa ocitol v tejto nechutnej diere. Serge sa ukázal len raz, aj to hodil na stôl dajakú krv a zmizol. Stefan stojí pri okne, zbadal novú aktivitu. Postavy sa zakrádajú k budove, Silou ich cíti, blížia sa hore ku Stefanovi. Buchot a krátky boj na chodbe, dvere sa rozletia, postavy s kapucňami na hlavách sa zmocnia Stefana. 

„Nerob paniku, buď ticho, prišli sme ťa zachrániť, tak spolupracuj!“ A už vlečú Stefana preč. Krátke premiestnenie do iného medzipriestoru. 

„Vitaj, Stefan, dlho sme sa nevideli,“ falošne kvíli pekelný Démon. 

„Mohlo mi to napadnúť, že za všetkým si ty,“ kyslo poznamenal Stefan. 

„Nie, mladý muž, ja som ťa len zachránil. Uniesol ťa niekto iný. Skráťme to. Mám dohodu s Elenou, že ťa privediem živého domov. Tak sa nesnaž robiť problémy, zajtra ideme za ňou. Do tej doby si mojím hosťom, väzňom. Chlapci, viete čo a ako...“ Náznak rukou, Stefan je vlečený do inej miestnosti, ale má v nej jednoznačne lepší komfort ako mal doteraz. A veci sa dajú zase do pohybu. 

◊ ● ◊ 

„Eunica, potrebujem s tebou hovoriť.“ Damon dorazil domov, letí hore k sebe do izby s Eunicou v pätách.

„Alex mi ukázal, kde je zašitá Elena, lenže ona nechce ísť domov, pokiaľ nepríde Démon so Stefanom. Napadá ti prečo?“ 

„Hmm... spomeň si, aká bola posledné dni a hodiny vystresovaná, napadol ju upír, prehryzol jej krk, privolala Démona a vyhrala s ním verbálnu vojnu! Damon, ona musí byť zlomená, vystrašená a myslím, že by najradšej zmizla z tejto strany pologule,“ úplne presne to vystihla Eunica. 

„Vlastne hej, máš pravdu. To ja som ten idiot, čo sa naštval pri pohľade na ňu ako relaxuje a naberá silu. Som kretén, ale asi preto, že ju nesmierne milujem a bojím sa o ňu. Dík za vysvetlenie, máš na vec babský pohľad.“ Damon sa zvalil na posteľ, zavrel oči a tiež by bol rád niekde v inej časti sveta. 

„Nóó a keď už preberáme rodinné city... všimol si si Démona, ako sa krútil okolo Eleny? Máš soka. Spravím poriadok vo vašich vzťahoch. Elena odíde s Démonom, Stefan si vezme Smrťku Bibianu a ja si ponechám teba,“ točí sa po izbe, vrtí bokmi. 

„Si zjedla divú hubu? Čo?“ Damon sa nadvihol a oči mu idú vypadnúť z jamiek. Eunica sa otočí, prudko skočí na posteľ, priamo na Damona. 

„Prečo? Ja ťa ľúbim a chcem ťa mať len pre seba,“ ľúbezne sa hojdá na upírovi. 

„Elena odíde s Démonom? A...“ onemel Damon. 

„Čo je na tom také nepochopiteľné. Pekelný Démon má charizmu, je bohatý, mocný a...“ 

„A ty netrep, zlez zo mňa a začni sa počúvať, čo trieskaš za blbosti!“ Zložil babu zo seba dole a prudko vstal. 

„Ou... samček sa hnevá,“ posmešne intonuje Nica. 

„Opica, kam presne mieriš?“ 

„Nie je s tebou žiadna zábava! Vyznávam ti lásku a som pre teba opica. Trhni si...“ Nesmrteľná Eunica odchádza. 

Damon nemá silu ťahať z baby jej ciele, kopne do stoličky, zhodí veci zo stola, začne trieskať do dreveného obloženia. Dunenie rán znie celým penziónom. Delfín Filip ležérne pláva za frustrovaným Damonom, už chvíľku postáva vo dverách a čaká, kým si upír vybije testosterón z tela. Paľba tíchne, upír stojí pri okne, uvedomí si spoločnosť. 

„Prepáč, mám nervy a asi bude najlepšie, keď zmiznem preč na niekoľko týždňov, či mesiacov.“ Ani sa neotočí na Filipa.

„Hmm, útek je tiež riešenie. Zbabelcov. Tak sa maj...“ Filip pláva preč a z chodby len na pol úst zaznie. 

„A aby som nezabudol, Stefan je v hale, čaká, kým prestaneš demolovať zariadenie.“ Damon zastrihal ušami, vybehol do salónu. Skutočne tam stojí Stefan, pokojne pozerá, usmieva sa, zdvihne obočie: „Nervy? Poznám.“ 

Damon sa rozbehne k Stefanovi, vrhne sa ne neho, spadnú obaja na zem, prevalia sa na chrbty, oslobodzujúci smiech buráca stenami. Prítomní sa zbiehajú, postávajú okolo dvoch rehliacich sa bláznov na zemi, uvoľnenie a radosť vchádza hlavným vchodom. 

„Stefan, ani sa nepýtam, kde si bol. Len... si ok?“ Damon otočí hlavu na bračeka, slza steká bokom k zemi. Stefan iba prikývne, nájde bratovu ruku a stisne ju. Porozumejú si aj bez slov. 

Elena vletela dovnútra, prebojovala sa k Stefanovi, hodila sa mu do náručia, objíma ho, nič nevraví. 

„Ahoj, láska, chýbala si mi!“ Stefan šepká do uška. Elena je stále ticho, v hrdle sa jej tvorí hrča, nie je schopná slova, oči má pevne zavreté, bojí sa ich otvoriť, aby sa jej zase nerozplynul sen. Damon pozorne sleduje Elenu, vidí a cíti, že sa v nej odohráva tragédia, ale nie je schopný vyčíta detaily. Pošle jej myšlienku: „Princezná, prosím, čo sa deje? Prosím, môžem ti pomôcť? Som tu len pre teba, Elena. Vtáčatko, máš problém s Démonom?“ 

Elena otvorila oči, našla pohľadom Damona a jemne prikývla. Damon sa prudko posadil. Dievčina mu naznačuje rukou, aby nič nepodnikal. Len krátku myšlienku mu vráti: „Neskôr.“ 

„Prepáčte, rada vás všetkých opäť vidím, ale musím sa so Stefanom porozprávať osamote, ak dovolíte.“ Vstáva, ťahá ho do izby. 

Damon si vezme bokom ostatných: „Kto videl prichádzať Stefana, či pekelného Démona? Ako sa to celé odohralo?“ 

„Jednoducho, všade bol pokoj, naraz sa otvorili dvere, Stefan v nich stál sám. Nikto ďalší tu nebol,“ objasňuje dráčik Damonko. 

„To fakt nikto nič iné nevidel? A Elena? Ako prišla, kedy?“ vyšetruje Damon. 

„To som si už vôbec nevšimol, všetci sme tu stáli nad tebou a Stefanom a ona sa razom zjavila. Viac nič.“ 

„Bože, ste tu samí silní telepati, nikto nič necítil, nepostrehol?“ nevychádza z údivu Damon. 

„Ani ty si nič nepostrehla, Bib?“ prudko sa otočil k Smrťke. 

„Nie.“ Takmer sa ho zľakla. 

„Budem konkrétny: stretla si sa dnes s Démonom?“ Damon sa nakláňa nad Smrťku, díva sa jej do očí, telom mu prebehol mráz, v hlave sa otvárajú spomienky z podsvetia. 

„Ty sa mi vyhrážaš, Bib?“ Upír je už pri nej blízko. 

„Nič som nepovedala,“ chabo sa bráni. 

„Ale jasne mi dávaš najavo obrazmi v mojej hlave, aby som sa držal späť! Stretla si sa dnes s Démonom??“ hučí upír a už sa im takmer dotýkajú hlavy. 

„Prečo ťa to tak zaujíma?“ 

„Odpovedz mi!“ 

„Šiel okolo, pozdravil a stratil sa,“ sarkasticky kriví ústa Smrťka. 

„Ďakujem, to mi stačí...“ Dlho sa jej díval do očí, až sa vzpriamil a na odchode jej poslal myšlienku.

„Bibiana, ja viem dávno, že ty máš na svedomí Stefanove zmiznutie. Hľadám si cestu, ako ti to vrátiť. Dnes ešte nie, ale raz určite a budeš za to tvrdo pykať!“ 

Bibiana sa len afektovane zasmiala.

S Damonom, Elenou a zvyšnými postavami sa stretneme v ďalších častiach poviedky. Prijmite moje pozvanie, nuda má vstup prísne zakázaný!

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - 33. kapitola: