OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - 32. kapitola

16.07.2012 (14:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 11× • zobrazeno 1825×

Tridsiata druhá kapitola je plná frustrácie, ku koncu trošku nádeje... 

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Démon vyviazol tentokrát bez úhony, dodatočne si uvedomil, že prestal byť ostražitý a mohlo sa to zle skončiť. No skončilo to super, ešte sa uvidí s Elenou a na to sa mimoriadne teší. Vydal príslušné príkazy; nájsť Stefana, oslobodiť a živého doručiť k nemu do medzipriestoru. Démon VIP tovar odovzdá Elene sám. Kolieska osudu sa roztočili, jedného dňa, keď príde Serge skontrolovať Stefana, zažije hlboké sklamanie. A to, že celú lapáliu spôsobila Smrťka Bib, si Démon nechá pre seba. Nikdy človek, ani iná bytosť, nevie, kedy sa to môže zísť a použiť.   

◊ ● ◊ 

„Konštatujem, že dnes sme stádo zakrpatených opíc bez mozgu a akcie. Ušiel nám Démon, hoci sme ho mali na päť metrov od seba, zmizla Elena, o Stefanovi nevieme nič, máme iba prísľub od Démona, že ho doručí. Asi ma trafí šľak...“ Delfín Filip pláva vôkol, prská ako škrečok. 

„Parádne si nás ohodnotil, navrhujem dať si drink, zaľahnúť pred bedňu a zabudnúť na celý svet,“ hundre Ericc. 

„A už si prekonzultoval otázku Stefana s tvojim stálym hosťom?“ Eunica sa blíži k Bib, Stella je jej v pätách. Damonovi sa pozdáva útok a okamžite sa pridáva. 

„Haló, zbytočne sa snažíte, Bib je nedotknuteľná, Matka Príroda odkazuje,“ priškrtene oznamuje Filip. 

„Tvoje posledné slovo, Filip? Nič nemôžeme proti Bib podniknúť? Ani ju vykázať z domu? Ja som domáci pán, čo myslíš Bib, urazí ťa, keď ti ukážem dvere?“ Damon sa opäť zahráva so životom. Eunica schmatne Damona za rukáv a tlačí ho von zo salónu. 

„Ospravedlňte nás, my sa ideme prejsť!“ oznámi cez zuby, tlačí upíra von. Damon sa nebráni, aj tak netuší, čo by mal podniknúť proti Bib. 

„Strácaš rozum? Provokuješ hada bosou nohou? Len nedávno sme ťa dali do poriadku. Či by si rád zasE do podsvetia?“ škrípavo súka slová a vlečie Damona tmavým lesom. 

„Nica, som frustrovaný z tejto situácie, nemám bračeka, zmizla mi princezná a ja, tĺk, ani neviem vymámiť priznanie z tej starej štetky. A kam ma to ťaháš?“ neochotne sebou hádže upír. 

„Zistíš, až tam budeme.“ Eunica sa rozhodla, že si spríjemnia nočnú, dlhú chvíľku čakania. 

Hodný kus cesty tlačí Damona pred sebou, upír nepomáha, šuchce sa pomaly, zastavuje. O kus ďalej sa pred nimi otvorila malá lúčka presvetlená mesačným svitom a jej stredom tečie potok.

„Eunica, to nemyslíš vážne!“ Damonovi sa rozsvietilo v hlave. Tu v potoku skoro vypustil dušu pri milovaní s Eunicou. 

„Myslím to vážne, máme nedokončený liečebný proces a ty nie si plne vybavený na prípadný boj s Démonom. Záver, treba dokončiť samčeka. Máš doplňujúce návrhy?“ Eunica strká Damona doprostred lúky k vode. 

„Mám, vráťme sa.“ 

„Neprípustné, ďalší?“ 

„Hmm... nie som pripravený.“ 

„Vybavím to a posledná možnosť?“ 

„Neviem... nechce sa mi, nemám náladu, nemilujem ťa, nedarí sa mi, ne...“ 

„Nie sme tu pre zábavu, mladý muž...“ 

„Ha, dievča, vieš ty koľko ja mám rokov?“

„Mladý muž a vieš ty koľko mám ja? Tvoj vek musíš násobiť, aby si sa ku mne priblížil...“ 

„Dobre, vyhrala si... tak poďme už preč.“ Damon sa hrabe opačným smerom. 

„A, a, a, som tvoj veliteľ, nezabúdaj. Prestaň sa vzpierať a začni spolupracovať.“ Eunica pristúpila k Damonovi, postupne mu rozopína košeľu, uvoľňuje telo z nohavíc, až napokon stoja obaja nahí pri zurčiacej vode. Damon stojí ako kôl v plote, nemá sa k činu. 

„Môžem ťa poprosiť o láskavosť, Damon?“ šepká Eunica.

„Hmm.“ 

„Budeš mojim výhrevným telesom ako minule?“ 

„Ty chceš ísť aj do vody? Á, tak dobre...“ Damon vrčí, skáče do potoka, studená voda by prebudila aj mŕtveho. 

„Bláznivá baba, voda je nechutne studená! No poď...“ Damon si ľahne na hladinu a nechá sa unášať pomalým prúdom. Nica namočila špičku do vody, už ju striaslo. Sakra, bol to dobrý nápad teraz liezť do ľadovej vody? Premáha sama seba, skočí a chlad jej takmer vyrazil dych. 

Paralyzovaná stojí v ľadovej vode, telo jej chladne, krv odmieta kolovať v zúžených žilách. Damon sa spamätá, hľadá Eunicu. 

„Stalo sa čosi? Čo tam stojíš?“ vyzvedá a konečne sa pohne smerom k nej. Vezme ju do náručia, objíme pevne oboma rukami, vytvorí obal okolo nich a začne intenzívne vyhrievať. 

Riadnu chvíľku trvalo Nice, kým sa rozmrazila. 

„Nemám vždy dobré nápady, však? Hnusná studená voda! Ďakujem, miláčik, zase si ma raz zachránil. Tvoja výhrevnosť je rozkošná, dovolíš, môžem sa otočiť k tebe chrbtom? Obmýva ma ľadová voda, zurčí, som v nej ponorená po krk a je mi krásne teplo, na nebi tisíce hviezd. Damon, doprial si mi lahodný zážitok. Ďakujem. Môžem?“ Eunica  zdvihne ruky, oprie si hore dlane o Damonovu hlavu, sústredí sa a presúva energiu od Matky Prírody do upíra, plní mu každý sval, bunku, napĺňa celé telo. Damon cíti elektrizujúci pocit vo svaloch, mocnie, sila prúdi celým telom, posilňuje aj dušu, vôľu, Silu ovplyvňovania, dopĺňa pozitívnu energiu, pohodu, šťastie. Damon stojí v miernom prúde potoka, objíma zozadu Eunicu, vyhrieva obal a jeho mrzutosť postupne berie voda. 

„Si pripravený, Damon? Môžeme druhú časť?“ Nica cíti Damonove drobné obavy. 

„Viem, čo ma čaká a veľmi sa neteším, ale asi sa tomu nevyhnem, že?“ 

„Matka Príroda čaká.“ 

„Čo už...“ Damon si otáča žieňa tvárou k sebe, pripravený na bolesť. Eunica sa usmieva: „Uvoľni sa, prosím, daj mi pery.“ Damon sa mierne predkloní, Nica pohládza zvodné pery prstom, pozvoľna spúšťa presun energie a prikladá len maličký pramienok vzrušenia a túžby. 

Damon cíti jemnú vlnu rozochvenia, je to príjemné. Nesmrteľná priloží druhú ruku k spánku, postupne zvyšuje vlny, pripája narastajú túžbu a upír je strnutý živočíšnym pudom. 

„Eunica, zbláznim sa...“ Upír stoná, zdrapne milenku za boky, pritláča si ju k sebe, žiada o vstup. Nica sa podvolí, obtočí si nohy okolo Damona, samček sa chopí príležitosti, nenásytne sa zmocní jej tela, náruživosť stúpa. Prudké pohyby bokov bičujú roztúženie, Eunica vháňa posledné zvyšky energie do jeho tela, odkláňa ruky. Damona oblieva rozkoš maximálnych rozmerov prechádzajúca do bolesti. 

„Miláčik, prosím, zastav sa na chvíľku, spomaľ, prosím...“ Damon ťažko dýcha, snaží sa vyhovieť, zvoľňuje tempo,  roztúženie sa mierne stabilizuje, bolesť odchádza a Damon sa môže plne koncentrovať iba na túžbu. 

„Ďakujem, už to nebolí...“ Damon hľadá jej pery, milenku má pohodlne v lone, voda je nápomocná, ruky zakotvili na jej líčkach pod chrbtom, pravidelne sa pohojdáva v bokoch. 

„Takéhoto samčeka mám rád, ďakujem...“ šepká do jej pier. 

„Splním ti aj ďalšie želanie, Damon.“ 

„Nemám ďalšie...“ 

„Damon, ja ti vidím hlboko do hlavy... Ha, ha... Nech sa ti páči, splním ti aj to druhé...“ Eunica si prečítala jeho myšlienky. 

„Prosím.“ Nesmrteľná vzala na seba podobu reverznej upírky Stelly. Damon stŕpol, odklonil sa a neverí vlastným očiam. Má pri sebe Stellu. Zaplaší prekvapenie a znovu sa sústredí na prácu samčeka, bozkáva Stellu, hojdá sa v bokoch, napĺňa ho rozkoš, vysiela koncentrované šťastie okolo seba. 

„Posledné prianie...“ Eunica mení svoj vzhľad na jeho posledné želanie. Damon otvorí oči a vidí Elenu, telo sa vzopne túžbou a upír plnou oddanosťou hýčka Elenu vo svojej náruči, vníma blízkosť jej tela, vôňu pokožky, bozkáva pery, roztúženie vrcholí, Damon je vystrelený k hviezdam, a potom už len padá a padá. Znehybnel, pevne zviera milenku v náručí, oči uväznené za hradbou mihalníc, ešte stále vyhrieva obal.

Nechce porušiť posvätnosť chvíle, strnulo stojí, vpíja sa Eunice do myšlienok a srdca. Vidí dávne veky, vznik miest, boje, víťazstvá, prehry, zrady, cíti hlbokú radosť, ale aj žiaľ. Damon sa prepojil s pradávnym duchom Eunici a následne je schopný komunikovať s Matkou Prírodou. Ten pocit je nekonečný, neopísateľný – je to oddanosť, pokora, láska, bratstvo, mier, pochopenie, všetko v najzákladnejších formách, až po najvyššie nadstavby. Obsiahol v sebe nekonečno Matky Prírody, smel s jej dovolením nazrieť hlboko do podstaty sveta. Bol Matkou Prírodou vyznamenaný za rozšírenie jeho sveta poznaním o ďalšie priestranstvá. Bolesť sa dostavila okamžite, čierne krídla mu vystrelili vozvysok a pribudla ďalšia farba. Čierne perute sú sfarbené na koncoch bielou, žltou, oranžovou a červenou farbou. Všetky postupne prechádzajú jedna do druhej.

Eunica sa začala smiať z celého hrdla. 

„Prečo mi to robíte, baby? Tak som bol pyšný na svoje čierne krídla a už som papagáj!“ Damon zvolal zúfalo na celý les. 

„Milujem ťa, Damon, si môj padlý anjel, môj najmilší, trucovitý, reverzný upír. Ale musím ťa varovať, Damon! Keď zistím, že si sa vrátil k ľudskej krvi, neľútostne ťa zabijem. Damon, pamätaj, zabijem ťa!“ Eunica sa hrabe von z vody, sedí na brehu, začína plakať. 

„To by som skôr ja mal plakať, pribudla mi červená farba. Matka je v zásade šmieško, že? Nica, čo tie slzy? Mňa si tu vytrápila...“ 

„Hej? Hojdal si tri baby v lone, skutočne som ťa vytrápila, lebo si po všetkých túžil a všetky som ti dopriala! To máš odo mňa darček za boj s Bib. A ja plačem, lebo som plná radosti. Poďme domov, samček splnený.“ 

Milenci sa navliekajú do šiat, cesta domov je krátka. 

„Eunica, ako nájdeme Elenu a Stefana? Disponuješ zázračnou paličkou Matky Prírody na vyriešenie otáznikov, záhad a znovuobjavenie stratených bytostí? Však ju máš...“ sníva Damon. 

„Och, ty môj snilko! Niekedy sú veci úplne jednoduché a vyriešia sa samé..."

S Damonom, Elenou a zvyšnými postavami sa stretneme v ďalších častiach poviedky. Prijmite moje pozvanie, nuda má vstup prísne zakázaný!

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - 32. kapitola: