OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - 26. kapitola

07.07.2012 (16:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1418×

Dvadsiata šiesta kapitola prekypuje veselím, zmráka sa až ku koncu...

 Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Povinnosti si musia plniť všetci, teda aspoň by sa tak malo diať. Smrťka, podmienečne prepustená Matkou Prírodou pracuje, dobieha zameškané. V podsvetí sa nestačia čudovať nad množstvom nového došlého materiálu, žeby zasa dáka vojna?

Nie, to len naša nahnevaná Smrťka Bibiana tvorí nadhodnotu a plní plán na 130%. Hnev ňou lomcuje ešte stále, vie, že sa musí vrátiť do penziónu a keď už tam bude, to by v tom bol čert, aby sa k Stefanovi nedostala. Ani delfín Filip nie je nekonečne ostražitý, aj on musí chvíľku vypnúť a zrelaxovať.

Tak – stratégiu máme, Bib, späť do penziónu, taktiku vyriešime až na mieste a budeme improvizovať. Ok.

◊ ● ◊

Dá sa napísať, že život v penzióne sa vracia k normálu? Čo je normál – definujme – stav, kedy nikto nezomrie, či netečie krv, či neotvárame brány do pekla? Nemám definíciu. Jednoducho život sa zvrtol inou cestičkou.

Stefan sa oklepal z Damonovej smrti a znovuzrodenia, zasa začína uvažovať o reverznom upírstve, Ericc čaká na Smrťku a na Elenu, kedy ju môže samčekom stvoriť veliteľkou Matky pre ľudí so špeciálnymi schopnosťami. Filip očakáva každou hodinou príchod Smrťky Bib a určite aj problémy s ňou spojené, Stella, Eunica relaxujú, zbierajú sily na vyhlásený boj s pekelným Démonom.

Elena sa hrá na settlersov, chodí zbierať zelinky pre reverzných a náš Damon je vetroplach - čo zameškal doháňa. Lieta maratónske vzdialenosti, ako panter behá celým lesom, cvičí si telo, bystrí ducha.

Lesný duch Alessandro, či Alex často pobýva v blízkosti penziónu, cíti sa tu už doma, zároveň stráži.

Dnes majú návštevu, dráčik Damonko i Bonnie zavítali, všetci domáci skáču okolo návštevy... vrava, hody, smiech, letná pohoda.

Dráčik má už dosť hlučnej zábavy, berie kôš a hybaj na bylinky. Motká sa lesom, lúčkami, zbiera, zamyslený.

Alex sa premiestňuje postupne za ním a myslí si, že Damonko o ňom nevie... chyba, dráčik už hodnú chvíľku sleduje pohyb okolo seba a len čaká na vhodný moment, aby prekvapil nového zvedavca. Damonko si vyhliadol pre oddych listnatý strom, zvalil sa pod neho, číha na pohyb nad sebou. Konáre sú riedke, vidí spokojne do celej koruny.

Alex sa tichúčko premiestňuje korunami stromov, klesá k dráčikovi, chce mu vyparatiť dáku lotrovinu. V tom sa dráčik prudko nadýchne a vyšľahne mu z papule obrovský oheň smerom k Alexovi. Duch Alex zareval z plného hrdla, pustil sa haluze, zletel vedľa Damonka.

„A kurva drát, si sa zbláznil, grilovať ma za živa?! Čo ty si zač?!“ Strachom a úľakom zlomený Alex vreští, hasí rukami zvyšky odevu, divoko gestikuluje pred nosom dráčika.

Damonko sa úprimne smeje z celého srdca, heká smiechom, nevie sa zastaviť. Duch čaká, poníženie v ňom rastie, ale bojí sa čosi vyparatiť, už nemá záujem o ďalšiu salvu plameňa.

„Sa už dorehoc, motovidlo...“ Pokus o nadviazanie hovoru.

„Jááj, toto som potreboval, uvoľnený smiech, ááá, díky, dobrá obhorená duša!!“ Damonko sa zasa  rozrehoce.

„Obhorená, ha, ha...“

„Dám ti dobrú radu, flambovaná riťka, nedráždi bytosti o ktorých nič nevieš. Potom skončíš s opáleným rektom. Bohovsky si ma pobavil, ešte ti niečo ukážem, chceš?“

„Čo, zmrazíš ma na kosť?“

„Nie, neublížim ti. Tak?“

„Dobre, vkladám do teba dôveru a mimochodom, ja som Alex.“

„Dôveru do mňa vloženú už nikdy neuvidíš, ja som Damonko. Daj ruku, cestujeme.“

Dráčik schytil ruku, mocne sa sústredil a začal rásť, až nad posledné vrcholky stromov. Lesom sa nesie zúfalý krik, Alex visí za ruku a stúpa k oblohe. Celkom hore si dráčik posadí Alexa na rameno.

„Sedí sa ti dobre? A čo výhľad?“ Každou bunkou sa baví dráčik. Alex sa konečne tíši, vychutnáva panorámu.

„Paráda, ten strach a rev stál za výhľad. Ty si iný týpek, klobúk dolu. Ha, to čo letí, papagáj? Veď pripomína havrana...“

„Na havrana je dosť farebný...“

Obaja sledujú let vtáka, čo sa blíži, zakrúži nad nimi a chystá sa zosadnúť na dráčika.

„Kokóós, dnes je bláznivý deň, Damonko, nechaj ho pristáť na tebe, dačo mu vyvedieme.“

Lenže dráčik už cítil, kto sa blíži, veľmi rád nechal Damona pristáť a zasa môže poškádliť Alexa. Damon ladne zakrúžil, zostupuje, sadá si na voľné rameno. Upír si čítal v dráčikovej mysli a tak je zasvätený do problému. Sedí, odhaduje čo spraví Alex.

Duch by rád havrana chytil, veď je dosť rýchly. Uprene sa díva na vtáka, sekunda, dve a v momente kedy vyrazil po pierkach sa Damon začal premieňať na pantera.

Alexova ruka je rýchlejšia ako mozog, takže ruka schytila pantera za labu, ale mozog si ešte chvíľku myslel, že je to havran. O to zábavnejší bol moment, kedy mu to docvaklo v tej kostenej kobke. Panter zareval, zaťal pazúry do Alexa.

Duch zvrieskol fistulou, začal padať pred dráčikom do hĺbky. Damonko pripravený, schytil Alexa za nohu a očarený Damonovým výkonom sa pustil do hromového smiechu.

Dráčik sa natriasa smiechom, panter udržuje rovnováhu na kníšucom sa ramene, Alex visí dolu hlavou, nadáva ako kočiš a dožaduje sa okamžitého vrátenia do pôvodnej polohy.

A tak dráčik švihne rukou, posadí Alexa na rameno, vedľa pantera. Duch trnie hrôzou, papuľu pantera má pár centimetrov od tváre. Panter ukazuje zuby, pôsobí dojmom ataku.

„Damonko, čo sú to za sprosté žarty, okamžite ma daj dole!“ Duch je strachom bez seba.

„Veď si chcel späť na rameno, plním všetky tvoje želania.“ Baví sa výsmechom dráčik.

„To áno, ale nie pred smrtiacu papuľu tejto obludy!“ Kokce Alex.

„Tak už ho netráp chudáka, má ohorenú riť, vystrašený je na dvesto rokov,“ Obracia sa na Damona dráčik cez slzy smiechu.

„Vy sa poznáte, kto je to?! Do riti, kto sa skrýva v podobe pantera?!“ Jačí Alex.  

Panter ladne preskočil na druhé rameno a tam sa premenil na upíra. Širokánsky úsmev, mávnutie rukou, pozdrav hlavou, očko šibalsky žmurklo.

„Damon, ty ozembuch, pablb, chruňo, skoro ma šľak trafil!! Chcem už ísť dolu, rýchlo,“ zlomený duch kapituluje. Dráčik sa zmenšuje, Damon i Alex skáču na zem.

„Vravel som ti, Alex, nedráždi bytosti o ktorých nič nevieš. Za desať minút si vyrobil tú istú chyba dva krát... preto máš popáleniny a úžasom väčšie oči o dve čísla. A ty, bracho, kade lietaš a hlavne, čo tá paleta na krídlach? Prečo má havran toľko farieb? Raz ťa ktosi odchytí ako vzácny exemplár a pripichnú ťa v múzeu k motýľom!“ Prskol dráčik Damonko.

„Ha, ha... zrzko, s tým nič nenarobím, farbí ma Matka Príroda,“ pravda je len pravda, Damon fakt nie je nadšený farebnými značkami na koncoch pierok.

* * *

Čas sa naplnil a Smrťka Bibiana sa vracia do penziónu. Citlivé senzory Filipa a Ericca registrujú už zďaleka negatívnu energiu, podráždenie a hnev. Spravia si malú vychádzku a idú jej naproti. Aj títo dvaja neúnavní bojovníci majú svoju spoločnú stratégiu ako na pekelného Démona i ako na Bibianu.

Dáma sa približuje ležérne, ako malá školáčka naťahuje čas. Tak rada by stretla Stefana a zatiaľ... do mrne, Filip a Ericc stoja oproti, obaja sa škeria ako prasknuté orechy.

„Buď pozdravená, tajomná bytosť, vitaj u nás a prosím, prijmi pozvanie do skromného príbytku,“ reverzný upír Ericc sa hlboko ukláňa, paroduje rytierske zvyky.

„Ani neďakujem, som tu povinne, všetci vieme. Máme plán, Filip, ako dlho ma ešte chcete obťažovať?“ Nervózne štekla Bib.

„Bibiana, ty si jemnosť sama. Aj ja ťa rád vidím, poď dnu, nebudeme dôležité veci riešiť verejne.“ 

Obstúpia Bib a cieľ je jasný, dostať ju do penziónu, uväzniť a použiť na oklieštenie moci Démona.

* * *

Široká spoločnosť opäť plní salón bratov Salvatore. Elena, Stefan, Damon, Stella, Eunica, Bonnie, Damonko, dnes sa pridal aj lesný duch Alex, diskutujú, sedia, postávajú, čakajú.

Čestný hosť Smrťka Bib vchádza, sprevádzaná Filipom a Ericcom.

„Konečne sme komplet, dočasné problémy spôsobené Bib sme zvládli. Uisťujem vás, že Bib je pod mojou kontrolou, ako aj pod kontrolou Matky Prírody. Môžeme teda nadviazať na poslednú bojovú poradu. Žiadal som o vaše návrhy, ako a kto priláka Démona do penziónu. Predostrite teda vaše konštruktívne návrhy...“ Ľahkým konverzačným tónom podotkol Filip.

Usadil Bib na stoličku a spoločne s Ericcom ju Silou uväznili v sede.

Smrťka Bibiana zavadila očami o Stefana, mlsne si ho obzerá, čaká na jeho pohľad a keď sa Stefan neochotne obzrie, Bib mu zašle vzduchom provokatívny bozk, telom naznačí jej nemravné plány...

S Damonom, Elenou a zvyšnými postavami sa stretneme v ďalších častiach poviedky. Prijmite moje pozvanie, nuda má vstup prísne zakázaný!

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - 26. kapitola: