Buď mojou princeznou... - 24. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Damon za pomoci priateľov bojuje o návrat k životu...
Kto a prečo otrávil Stefana a Elenu?

Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť zaslúžiť...

Pre čitateľov od 15 rokov.

02.07.2012 (16:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1158×

Dvadsiata štvrtá kapitola prekypuje smútkom, nervozitou, no i nádejou...

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Filip je prísny sudca, drží na krátko Bib, stále volá Matku Prírodu na pomoc a je rozhodnutý, že pokiaľ sa s Matkou nedohodne, Smrťka bude prikovaná na stoličke. Konečne má odozvu. Matka Príroda je pragmatická a zisťuje, že Smrť si neplní povinnosti. Nariaďuje jej podmienečnú slobodu, musí ísť vykonať potrebné a vrátiť sa k Filipovi. Smrť aj Filip sa neochotne podriaďujú. Delfín si konečne môže oddýchnuť. Ale ide oddychovať do izby k Damonovi.

„Dobrý deň, priateľu, ak dovolíš, rád by som zotrval v tvojej milej prítomnosti zopár chvíľ. Ďakujem.“

Delfín priplával bližšie, telepaticky zisťuje stav mysle Damona. Len minimálna aktivita, no aj za tú je vďačný. Matka Príroda je už pripravená začať liečbu Damona cez delfína, ten sa ladí do maximálnej pozitívnej nálady: „Damon, s tvojím dovolením, Matka Príroda začne liečbu a ja ti budem nezáväzne podsúvať príbehy z dávnych vekov. Pamätám toho veľa... hmm, takže...“

Elena si potrebuje oddýchnuť, zvalila sa v kuchyni na zem, okamžite zaspala. Stella si ľahla k nej, pridala sa aj Eunica. Ericc ich pozakrýval, sám sa položil kúsok bokom, kýva na Stefana. Piati spáči si dopriavajú hodinku výdatného spánku, lesný duch Alex obieha vonku okolo penziónu a stráži, tak ako to sľúbil Eunice.

Matka Príroda je veľmi mocná, lenže sú veci medzi zemou a nebom, ktoré nikdy nepochopíme a do niektorých zasahuje osud i slobodná ľudská vôľa. Damon leží, počúva, hlavu má prázdnu, nič mu nehovoria obrazy pred očami. Filipov hlas blúdi jeho hlavou, burcuje mozgové závity, Matka pomáha, ako vie.

Damon si potrebuje na niečo spomenúť, je to čosi tak blízke, myslel, že už to má, ale pocit pretiekol medzi prstami. Nový pokus, je to niečo, tisíce rokov známe... ach... veď mi niekto pomôžte, ako sa to... nie, dnes si asi nespomeniem... asi si ani nemám spomenúť... dobre, tak nie.

Spáči sa budia, Elena sa strhne, vyletí po Stefanovi: „Čo tu ty robíš, máš byť pri Damonovi, hybaj za ním.“ Zbitý Stefan kráča, zastane pred posteľou, Damon ho zazrie a zrazu si spomenie: „Braček...“ nebadane sa pohnú pery a vyfúknu slovo. Filip i Stefan sa vo vytržení smejú, posielajú novinu spáčom. Radosť zavládla penziónom.

Od tej chvíle sa Damon zlepšuje, čosi občas spozná, špitne, začína hýbať prstami, oči sú schopné sledovať mierny pohyb stranou. Nekonečné hodiny tréningu absolvuje, kŕmia ho chlorofylom, vynesú na slnko, stále má spoločnosť a musí trénovať.

Filip ho pravidelne navštevuje za pomoci Matky Prírody. Upír nie je schopný skladať celé vety, ale už väčšinu predmetov pomenuje, sedí na posteli, robí prvé kroky.

* * *

„Filip, počul si o metóde liečby šokom? Damon je teraz úplne vykoľajený a my ho potrebuje nahodiť späť. Viem o jednej možnosti a bol by som rád, kedy si mi pomohol. Matka Príroda súhlasí.“

„Čo máš na mysli, Ericc?“

„Treba ho vystrašiť na dvesto percent a buď sa preberie, alebo nám takýto so 75 IQ zostane. Musí zažiť, vidieť tragédiu... osobnú. Pred jeho očami mu zabijem brata a milovanú Elenu,“ usmieva sa reverzný.

„Ako to dokážeš?“ Filip prižmúril oko.

„Dám im do nápoja silnú drogu na spanie, pred vypitím sa s nimi pohádam, zaútočím na Stefana, že chcem Elenu, on nebude súhlasiť a keď sa napijú tak oznámim, že ju nebude mať ani on a že som ich oboch otrávil. Jednoduché. Stefan ani Elena to nesmú vedieť. Súhlasíš?“

„Som za,“ plán sa zdá byť bezchybný.

Hodina H sa blíži, pohoda na terase, Damon sa vyhrieva, Elena pobehuje, kŕmi ho, Stefan mu sedí pri boku, dohadujú sa o čomsi z ich histórie. Filip ponúkol prítomných nápojom a keď si bol istý, že sa napil Stefan aj Elena, Ericc vyrazil a predviedol dokonalé divadlo.

Damon ani nedýchal, nechápal, ako môže jeho priateľ takto reagovať, požadovať Elenu a útočiť na brata. Dramatický záver, Stefan odmieta opustiť svoju lásku, Elena tak isto nie je ochotná byť s Ericcom a žiada ho, aby okamžite odišiel.

„Vyhadzuješ ma, Elena, dobre! Tak keď ťa nemôžem mať ja, nebude ťa mať ani Stefan. Už teraz ste obaja otrávení. Protijed nie ste schopní zohnať. Porúčam sa!!“ Ericc odchádza svižnou rýchlosťou do lesa.

V prítomných by sa krvi nedorezal, Damon vyskočil na nohy, zamotal sa, Stefan ho chce zadržať, no sám padá na kolená, krúti sa v bolestiach, padá pred Damona. Elena sa tiež zviezla k zemi, kričí o pomoc, obaja sa točia na zemi ako červy v ohni.

Damon je tak šokovaný, že nie je schopný vydať ani hlásku, spraviť pohyb.

Filip celú scénu bedlivo sleduje; liečba sa nezdá byť úspešná...

Damon sa rúti na zem k bratovi, hlboký nádych... v momente sa mu rozsvieti v hlave, všetko sa čistí, opar stúpa zo závitov: „Nie, prosím, neberte mi jedinú vec, ktorá mi ostala na svete, nie bračeka! Prosím, prosím Boha, Matku Prírodu, anjelov, kohokoľvek... prosím, vezmite si mňa, ale nie Stefana! Čokoľvek urobím... bože, Elena, jediná láska, princezná...“

Hlboko zasiahnutý Damon leží pri Stefanovi, Elenu drží za ruku, plače, vzlyká, trasie sa...

Ericc všetko počuje, vidí z diaľky, slzy sa mu derú do očí. Podarilo sa to, Damon je zasa Damon. Hlava mu pracuje a telo doriešime postupne. Ericc sa vyrútil späť, už nedokáže viac trápiť priateľa.

„Damon, Damon, oni nie sú mŕtvi, sú len uspaní drogou, Damon! Počúvaj ma, sakra, urobil som to kvôli tebe...“ Ericc kľačí pri upírovi, dvíha ho hore k sebe.

„Ericc, nemám silu ťa zabiť, zabijem aspoň seba, ja už nechcem takto existovať, nie bez brata... a čo si to povedal, že sú?“ Zmätene kokce Damon.

„Spia a za pár hodín sú pri tebe živí a zdraví. Potrebovali sme ti spôsobiť obrovský emocionálny šok, aby si sa vrátil do starých koľají a späť ti naskočila hlava na sto percent,“ Ericc trpezlivo vysvetľuje.

Damon neveriacky hľadá očami Filipa, ten súhlasne prikyvuje posiela mu myšlienky: „Vitaj späť, bojovník, hlavičku máš ok, telíčko si vybav s Eunicou a požiadaj Matku Prírodu o silu.“ Damon si spomenul, ako skoro vypľul dušu v potoku pri milovaní s nesmrteľnou Eunicou, to ho prebralo.

„Ericc! Dorazím ťa, ty hajzel, ja to musím znova absolvovať?! Vravel som, že to už nechcem zažiť! Ericc... Filip... ďakujem vám obom... nemám slova... a týchto dvoch ja považujem za priateľov, ste banda pankhartov!! Mohli by ste tieto dve živé mŕtvoly odniesť do postele? Som z vás vyčerpaný, idem preč...“

Damonovi viditeľne odľahlo, ťažko vstáva, šuchce sa do izby, ale nevidí budúcnosť vo svetlých farbách.

Ericc s Filipom sa chichocú, reverzný nesie pseudoobete Stefana i Elenu do penziónu, uloží ich do postele a je nevýslovne rozjarený Damonovým návratom.

Po dlhej dobe zavládlo šťastie v penzióne, Damon je zasa starý Damon, Stefan a Elena sa možno preberú za pár hodín. Ericc s Filipom očakávajú návrat Smrťky.

Damon drieme v posteli, už si je aj sám sebou istý, hlava nemá problém pracovať, žiadne temné miesta. Ok, ale ten šok čo mu spôsobili Ericc s Filipom... raz im to vrátim, bande spankhartelej, fuj to bol pocit...

„Môžem ťa ísť pozrieť?“ Stella klopká na dvere.

„Hmm, poď, ako sa máš, Hviezdička?“ Damon sa nemotorne otáča.

„Super, lebo môj najmilší si na všetko spomenul. Damon, ideme sa intenzívne liečiť.“ Stella sa koketne usmieva, vrtí bokmi.

„Nie, nevládzem ti robiť samčeka,“ odmieta upír.

„Čo si trdlo, samčeka si vychutnám, keď zosilnieš. Teraz sa ideš povinne zo mňa napiť. Mám nadbytok reverznej krvi a ty ju súrne potrebuješ. Tak prosím, poďme obedovať.“

Stella si sadá ku hlave upíra, berie si ho ako dieťa na ruky. Nakloní sa nad jeho pery, pritlačí na ne krk a čaká. Damon váha.

„Čo nemáš zuby, mám si isť pre nožík?“

„Už som nemal dlho krv, nebude mi zle? Stella, nie som pripravený na ďalšiu dávku bolesti.“

„Nie, moja krv je plná chlorofylu, slnečnej energie a vírusu reverzného upírstva. Nič škodlivé, daj si a veľa...“ Hladká Damona po tvári, bozkáva mu čelo. Opäť ponúka svoj krk, tento raz už Damon opatrne hryzie, robí si len drobné dierky, chce iba malý pramienok krvi. Tá mu steká priamo do úst. Stella chutí stále božsky. Labužník dlhé chvíle saje krv, pocit plnosti ho zastaví.

„Ďakujem, chutíš priam nebesky. Už ale prasknem. Si ok, Stella?“

„Jasne, nariaďujem ti spánok, ja si dám pohár chlorofylu a prídem si k tebe pospať. Dobrú noc,“ spokojne mu vtisla bozk na pery.

Damon sa otáča, telo regeneruje, naberá silu... horšie je, že ho čaká Eunica a človečí samček s ňou.

Tak toto keď prežijem budem za vodou. Teraz len spať.

S Damonom, Elenou a zvyšnými postavami sa stretneme v ďalších častiach poviedky. Prijmite moje pozvanie, nuda má vstup prísne zakázaný!

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction