OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - 22. kapitola

30.06.2012 (11:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1153×

Dvadsiata druhá kapitola prekypuje nervozitou...

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Elena je zamyslená, spomínala na časy, keď sa ešte veľmi bála Damona. Dievčinka sa strhla, klopanie na dvere povaly, vstupuje reverzný upír Ericc. 

„Mám dobroty, spravíme si peknú chvíľku, dovolíš?“ Reverzný upír vchádza, je ho plná povala, kladie podnos pred Elenu.

„Máš na niečo chuť? Môžem ťa obslúžiť?“

„Kúsok čokolády si prosím.“

„Vedel som to, prosím. Čo tak sama, krásna neznáma? V ponurom prostredí, určite vládnu hlávkou tmavé myšlienky. Priznáš sa, na čo si myslela?“ Ericc to vie veľmi dobre, čítal si jej myšlienky celú dobu, čo stál pred dverami.

„Dlho si stál za dverami, tak to vieš. Čo tu robíš?“ Odpálkovala ho.

„Au, to bolelo. Hej, viem. Prišiel som ťa pozrieť, potešiť, chcem byť v tvojej blízkosti. Už si zabudla, máme dohodu...“ Milo sa culí Ericc.

„Jaj, samčekovia sa roja, utekajme baby. Daj pokoj a syp, prečo si tu.“

„Mimoriadna úloha od Matky Prírody, mám ťa stvoriť veliteľkou Matky Prírody pre ľudí so špeciálnymi schopnosťami.“

„Ericc, nemám náladu na tvojho človečieho samčeka, viem ako to chodí. Ak ma máš stvoriť, je aj iný spôsob?“

„Ja o ňom neviem, tak to odložíme.“

„Reverzný, fakt nie je iný spôsob? Prečo?“

„Nie sú to moje pravidlá, viem len, že treba na to hlboký zážitok, emocionálny a samček je vysoko  vhodný... spojíš príjemné s užitočným,“ šibalsky sa usmieva Ericc.

„Ponúkneš ma škótskou? Daj si aj ty...“ Rezignuje Elena. Ericc galantne nalial, ale Elene plný pohár.

„Dostanem otravu alkoholom, zbláznil si sa?“ vytriešťa oči.

„Nie, nemusíš to vypiť, ale nebudem ti musieť každú chvíľu dolievať. Páči sa.“

Elena vzala pohár, polovicu vypila, zatriaslo ju. Hodila do seba kus čokolády, vypila zvyšnú časť drinku, odpor ňou trasie, alkohol jej nechutí. Opäť kus čokolády. 

Ericc nečakal takýto priebeh. No fajn, čas ukáže, či drink poletí späť vrchom, či čo sa stane.

Elena sedí, prezerá nábytok, krabice a zvyšné haraburdy okolo, až jej oči padli na okno v šikmej streche. Ťažšie vstáva, razí si cestu haraburdami k oknu. Zakopla o čosi, zrútila sa medzi nábytok a ostala ležať.

Ericc vyskočil, zachraňuje nastupujúceho opilca. Elena sa mrví na zemi, Ericc ju ťahá na nohy, ona nepomáha, alkohol sa v nej začína smiať, zaprie sa z celej sily a stiahne Ericca k sebe medzi haraburdy.

„Sakra, Elena, hráme preťahovanú, či čo? Vstávaj a po...“ Nedopovedal, Elena sa naklonila, prudko si ho pritiahla k sebe a zapchala mu ústa perami.

Upír zmeravel na moment. Elena to berie ako odmietnutie, nevzdáva sa, bozkáva mu celé pery, pridáva do hry jazyk na potvrdenie vážneho úmyslu.

Ericc zvážil situáciu, posiela jej myšlienku: „Zobudila sa v tebe divá mačička? Som potešený a rád sa pridám.“

Skrútený medzi nábytkom má nevhodnú pozíciu na akékoľvek laškovanie, ale Elene sa to zjavne páči, lezie za ním, skôr na neho.

„Môžeš chvíľku počkať, posunieme sa kúsok, kde je to komfortnejšie.“

„Nie, mne sa tu páči, ty si mi spadol z neba, tu chcem samčeka a daj mi pusu.“

Elena sa krúti na Ericcovi ako psíča, čo si hľadá miesto na uloženie k spánku. Zostala na ňom ležať stočená v klbku pár minút v kľude a zaraz sa vychytila.

„Počkaj ma tu, idem si ešte naliať, potom samček,“ stúpa po upírovi, opäť pád o kúsok ďalej, no to už Ericc využíva situáciu, hrabe sa z nepohodlného kúta von.

Milenka spadla na veľkú krabicu, ostala ne nej ležať, aj takto dočiahne na fľašu, nalieva, chce sa napiť, lenže v hlbokom predklone sa jej nedarí. Posúva sa po krabici bokom, spadne za ňu a kňučí.

Ericc stojí nad ňou, pokyvuje hlavou, dumá čo teraz. Elena po štyroch obišla prekážku, konečne našla pohár a šup tam s ním; zbadala Ericca: „Jééé, ahoj, aj ty si tu? Dáš si?“

„Dám, naleješ mi?“ Upír si ľahol pri podnos, hlavu oprel o stenu a baví sa pripitou Elenou. Snaží sa mu naliať, ale jej jemná motorika už neslúži na sto percent. Plný pohár putuje k Ericcovi, Elena si opäť líha na upíra, krúti sa na ňom, hľadá si miesto. Skrútená do klbka, na jeho hrudi a bruchu leží, kolená pod bradou, hlava pri hlave.

„Dobrú, Ericc, ráno ma nebuď...“

„Dobrú, spitá divá mačička,“ Ericc jej podložil hlavu kusom látky, dosiahol na dáku starú knihu, začal čítať.

Po hodnej chvíli sa otvárajú dvere, Damon vchádza. Vidí Ericca, ten si číta, Elena v malom klbku spí na jeho hrudi.

„Malebný obrázok, riadne ste tu buchotali,“ Damon šepká, široko sa usmieva.

„Elena si z baru vybrala len čokoládu a fľašu drinku, potom mi tu padala hore dolu. Som rád, že zaspala. Poď si naliať.“ Damon sa obslúžil, líha si vedľa Ericca.

Elena sa prebrala, pretáča sa na druhú stranu, spadne medzi upírov: „Kruci aj s matracmi, svine, furt sa rozchádzajú!“

Vyliezla na Damona, priťahuje pod seba Ericca, akoby spájala dve podložky k sebe. Ericc pochopil, natlačil sa na Damona. Elena spokojne ostala ležať krížom cez oboch a opäť tvrdo zaspala.

Upíri ležia v tichom úžase tesne vedľa seba, oči sa im stretli, vybuchli v pobavení priduseným smiechom. Popíjali, Ericc čítal a nad penzión sa drali prvé ranné zore.

* * *

Smrťka Bib uháňa tmavým lesom, je bičovaná hnevom, frustráciou za skazené dobrodružstvo so Stefanom. Nechápe to, mala dohodu s delfínom Filipom, chcela si len trošku vyhodiť z kopýtka, zabaviť sa, zrelaxovať... Vbieha do penziónu, kričí z plného hrdla na Filipa, nervózne sa prechádza salónom.

„Si sa zbláznila už úplne? Čo hučíš, nie si tu sama!“ Buráca nahnevaný delfín.

„Mali sme jasnú dohodu, chcela som len jednu noc a celé si to pokazil!“

„Čo to melieš! Odišli ste, kúsok som vás sprevádzal a vrátil som sa! Kde je Stefan, Bib?? Kde je??“ Už zúrivo šteká Filip.

„To chcem aj ja vedieť, zmizol, čo si vymyslel, podrazil si ma...“

„Ako zmizol, čo trepeš? Kde je? Čo si mu spravila, Bib, okamžite s pravdou von!“ Delfín priplával ku Smrťke na centimetre blízko, metá blesky do jej tváre, číta jej myšlienky... a ona vraví pravdu, Stefan sa jej stratil pod stromom, zmizol, zľahla sa po ňom zem. Zarazený Filip, nechápe...

„Presne popíš čo si videla, rýchlo!“ Bib opisuje, nadáva, zlosť stúpa, asi pukne od hnevu.

„Dobre, prestaň zúriť, na to musí byť logické vysvetlenie! Čo si počula, videla, cítila okrem Stefana? Vnímala si aj dačo ďalšie, Bib?“

„Nóó, po pravde ani nie, na nič si nespomínam, len na Stefana, ako zmizol s tieňom v korune stromu.“

To už do salónu vbieha Stella s Eunicou, počúvajú a nepáči sa im to.

„Kde sú Damon, Ericc a Elena?“ Prvá ide riešiť vec Eunica. Delfín skenuje Silou povalu.

„Všetci traja sú hore na povale, Damon a Elena spia, Ericc si číta a odkazuje vám, že nemáte rušiť a zavrieť zobáky... pardon, citoval som ho...“ Krúti sa Filip.

„Bib, ak vravíš pravdu, kto by mohol chcieť  Stefana, alebo ísť proti tebe, Bib? Kto vás napadá, rozmýšľajte, ale rýchlo,“ súri Stella.

„Proti mne môže ísť každý z vás v penzióne, inak o mojej návšteve nikto nevie.“

„Netrep blbosti, Bib, my dohody plníme. Musel to spraviť dakto mimo nás...“ Uvažuje Filip.
„Alebo sám Stefan!“ Štekla Bib.

„Nie, za toho ručím, vedel do čoho ide!“ Rázne poprel Filip.

Damon sa rúti dolu schodmi, beží k Bib, surovo ju zvalí na zem, začne sa s ňou neľútostne mlátiť: „Ty nenásytná suka, kde je Stefan, hovor, lebo to z teba vytlčiem!“

„Neviem a som tak napálená, že si to rovno odserieš ty!“

Smrťka Bibiana sa prestala na okamih biť, sústredí sa na Damona a je pevne rozhodnutá poslať ho okamžite na druhú stranu života...  

S Damonom, Elenou a zvyšnými postavami sa stretneme v ďalších častiach poviedky. Prijmite moje pozvanie, nuda má vstup prísne zakázaný!

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - 22. kapitola: