Buď mojou princeznou... - 16. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Čo čaká Stella od Damona po ovplyvnení?
Damon má prvé vyznamenanie od Matky Prírody.

Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť zaslúžiť...
Pre čitateľov od 15 rokov.

19.06.2012 (15:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1194×

Šestnásta kapitola ponúka nečakané zvraty v príbehu...

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Tiché zaklopanie na dvere, nazrela Elena: „Môžem? Mám problém a potrebujem pomoc od vás oboch.“ Elena skočila medzi čerstvo pohádaných upírov. Každému vzala ruku a posiela obom telepaticky myšlienky: „Stefan sa chce stať reverzným upírom. Sondoval, prečo sa Damon drží zeliniek. Potrebujem pomoc, ja nechcem aby sa stal reverzný. Nech ostane na zvieracej krvi. Bojím sa, že nás počúva, preto telepatia.“

„Prečo nechceš aby sa stal reverzným, Elena?“ Stella vracia myšlienku.

„Pravdu? Hanbím sa to priznať, ja... nechcem aby mi robil... samčeka. Takto mi to viac vyhovuje, som sebecká sviňa, že?“ Damon vybuchol do smiechu, ale vytešuje sa z odhalenia, že Elena chce mať len jedného samčeka – alebo viacerých a nie Stefana. Aj to je dobré.

„Ako ti pomôcť Matka Predstavená?“ Vyprskol Damon. Elena sa po ňom vrhla, začala ho mlátiť. Damon ju rýchlo uväznil vo svojej náruči a obsypal bozkami.

„Stelluška, možno príde za tebou bude chcieť premeniť, ale ty si slabá, tak sa vyhováraj ako dlho to pôjde,“ žobravým hláskom vrní Elena.

„Ok, to je pravda. A Ericc ho určite nepremení, to by ho musel Stefan prebiť, premôcť, tam to nehrozí. Vybavené, prinesieš nám ešte šťavu? Díky,“ Stella sľúbila a slovo dodrží.

Elena letí pre poháre, nájde Stefana v kuchyni, zamyslene hľadí do zelenej brečky pre reverzných.

„Chutnal si miláčik? Ja hej, ide mi z toho prevrátiť žalúdok. Odnesieš prosím Stelle a Damonovi poháre, ja tu spracem riady.“ Stefan robí kelnera a Elena letí za reverzným Ericcom. Vysvetľuje Stefanov zámer, prosí o pomoc.

„Samozrejme, že ho nepremením, budem si vytvárať sokov? Stačí mi Damon. Ale bude ťa to stáť jednu príjemnú dlhšiu chvíľku so mnou, príležitostne. Hej?“ Ericc je rozhodnosť sama.

„Nie, ty ho nepremeníš aj tak, Stella mi to povedala. Nenúť ma, dohoda je jasná, možno niekedy. Ericc nebuď zlý, prosím,“ bráni sa Elena.

„Prečo nemá byť zlý?“ Stefanova otázka letí salónom. Prekvapil oboch vinníkov. Ericc mlčí.

„Ehm... snažím sa Ericca prinútiť, aby mi šiel pomôcť zbierať pšeničnú trávu, ďatelinu a tak. Je to lenivé chlapisko. Idem sama,“ uhrala to tento raz.

„Keď si ma takto natrela pred Stefanom, tak idem,“ kapituluje Ericc.

„Idem s vami,“ pridáva sa Stefan.

* * *

Pohár zeleného nektáru rozvoniava izbou, Damon podáva jeden Stelle, druhý cucá sám.

Vážne rozhutuje o vernosti, Stefanovi, živote pred tým, keď iba sal krv. Vyvrcholenie obyčajného upíra bola krv, pitie, estetický pôžitok. Robil to neustále a to mu ako nevera nepripadalo, ale samčie služby...

„Šedá mozgová kôra dostáva zabrať, že? Tak už si si dostatočne ospravedlnil neveru s druhom v zbroji? Damon ja som druh v zbroji aj s tebou, aj s Elenou. Stále smutná, miláčik a čakám. Odmietol si ma, to bolí Damon.“ Hučí do neho ako sova do hodín.

„Schovaj jazyk za zuby a mlč chvíľu.“ Damon stojí pri okne, trojica vychádza z penziónu, koše pripravené na zber. Ale veď zo mňa neubudne, stále budem dosť vitálny pre Elenu a keď by sa čosi zmenilo, vyriešime neskôr.

„Ďakujem Damon, prečítala som si...“ Stella si čechrá pierka, vyhrala a to ona rada.

„Budem platená pracovná sila? Ako si to predstavuješ? Som v tomto obore nový.“ Damon sa hrá na gigola.

„Zlatko, si to stále ty, ten bývalý prudký, výbušný kus samca s veľkým egom a krotký znalec, estét, tak sa nezhovaďuj neprimeraným porovnávaním. Keď máš nejasnosti, neistotu porozprávaj sa so mnou, vyriešime, či nie.“ Chlácholí ho Stella, ako mladú pannu.

„Zasa trefa do čierneho. Stella nie som si istý, či to chcem, alebo dokážem,“ neistota trčí z upíra na tri metre.

„Dobre, systém pokus, omyl. Ale od okna kde stojíš, to nezistíme. Poď ku mne a ak nie teraz, prispôsobím sa. Bez obáv Damon, fyzického zlyhania sa báť nemusíš, máš v sebe môj vírus reverzného upíra a ten je maximálne silný. Je to len v tvojej hlave...“ Tíško vysvetľuje Stella, hádže očkom po upírovi, zvádza pohľadom, pomáha si telom, ale skrýva jazvy. Damon váha, Elena mu vyskakuje pred očami.

Upír vybieha z izby, letí do salónu, drapne plnú fľašku whisky a je späť.

„Sorry, asi sa budem musieť opiť,“ sadá si na posteľ, pije rovno z fľaše a plnými dúškami.

Stella vyskočí, vytrhne mu fľašu, kontrola obsahu – tak tretinu vydrúlil.

„Damonušík, žiadne násilie, chceš sa priotráviť?“ Upírka stavia fľašu na zem, zatvára dvere, zamkne. Líha si vedľa upíra, cíti jeho nepokoj, neistotu, nervozitu.

„Damon len poď ku mne, nič od teba nečakám, vlastne hej, môžem sa ešte trošku napiť z teba?“ Damon súhlasí, Stella mu rozopne košeľu, pohladí krk, upír napne svaly nepokojom. Stella sa rozhoduje rýchlo, musí Damona ovplyvniť na najvyššiu možnú mieru. Mierny, priateľský úsmev, priamy pohľad do očí, viečka sa privierajú vláčne.

„Damon, uvoľni sa, nervozitu a stres vytesníme, len pozitívna energia bude poletovať okolo. Si môj chlapček, ľúbim ťa, vieš to. Dovolil si mi napiť sa, ďakujem, keď budeš chcieť, môžeš si vziať trošku mojej krvi a potom uvidíme. Pokoj upírča,“ preruší kontakt, znovu pohladí krk Damona, ten už leží pokojne, odovzdane, mierne posunie hlavu bokom.

Stella sa skláňa, dáva si záležať na pomalých pohyboch, bruškami prstov masíruje kožu okolo žíl, Damon priviera očí, je mu to príjemné. Stella potichučky priloží pery na žily, rezákom vytvorí len maličkú dierku, krv sa tlačí po kvapkách, upírka si naberá jednotlivé kvapôčky na jazyk, olizuje ranu, hýčka Damona. Ranka sa uzavrie, Stella naďalej masíruje krk, drobné bozky presúva na tvár, krúži po lícach, priberá pery – len ľahúčko. Damon otvorí oči, pohľady zavadia o seba.

„Keď chceš, môžeš sa zo mňa napiť, Damon, už máš svoju vôľu,“ končí Stella ovplyvnenie. Damon leží, prechádza rukami po tvári upírky, lemuje krk, narazí na jazvy, galantne ich obíde, brázdi ramenami: „Ľahni si na mňa Stella, nenapijem sa z teba, si slabá.“ Stella sa presúva celým telom na Damona, usmieva sa, ako len vládze vlieva do Damona uvoľnenosť. Upír zamestnal ruky dlhou trasou, ramená, chrbát, boky, zadok, trasu opakuje dva, tri krát.

„Ako sa cítiš Stella, si schopná prijať samčeka, zvládneš to?“

„Áno a teším sa, moje rozochvenie rastie Damon, vychutnávam si pohľad na teba, si majstrovské dielo prírody, plný zmyselnosti, dokonale vyvážený pomer pokory a dominancie, myslím, že sa ktosi pomýlil vo výpočtoch a omylom ťa zaradil na zem. Ty si nadpozemsky krásny anjel,“ vyznáva sa Stella a cíti ako to pomáha, Damonom prúdia prvé vlnky rozkoše.

„Viem čo robíš Stella, tiež som to kedysi praktizoval, rozmaznávaš telo aj dušu, zaberá to, Hviezdička. Tak si pripravená, pýtam sa, lebo nie som si istý či ti neublížim. Rozmýšľaj, ale rýchlo Stella,“ šepká.

Damon sa otáča bokom, kladie milenku na chrbát, bozkáva pery a čaká na pokyn. Stella prikývne, upír uvoľňuje šaty, rozhliada sa po izbe, do oka mu padol zvýšený pracovný stôl, usmeje sa: „Cestujeme Hviezdička, dovolíš.“ Damon dvíha Stellu z postele, berie vankúš, presun ku stolu, na vankúš posadí prekvapenú Stellu. Milenka sa maškrtne usmeje, drobná úprava polohy, Damon stojí pred Stellou, hlavy majú takmer v rovnakej výške – šikovný majster tesár, čo vymyslel tento stôl, presná výška. V Damonovi spokojnosťou pradie čierny panter.

Hlboký nádych a samček začína plniť zadanú úlohu. Stella uväznila Damona nohami zakliesnenými vzadu na jeho stehnách. Damon spustil novú výpravu rúk, spomína na objavené ramená, prsia, tam sa výprava zdrží podrobným skúmaním exponátov, ale Damon už ženie ruky k bokom a do cieľa. Kotvia na líčkach zadku, prisunie si Stellu aj s vankúšom k rozkroku, opatrne, pomaličky vchádza do nej, bojí sa poranení. Starostlivo sleduje Stellu, ako reaguje, číha na záchvev bolesti: „Cítiš sa pohodlne?“

„Áno, je to dokonalé, ďakujem, pokračuj prosím.“ Upírka zvláda samčeka a dokonca veľmi dobre. Sama udáva pokyny, riadi Damona. Ten uistený, že nenapácha žiadne škody, vracia sa k vlastnému rozochveniu, rozohráva nové kolo bozkov, ciest rúk okolo jej tela, pridáva kolísanie v bokoch. Upír sa silou vôle núti prežívať vrcholné vzrušenie na dvesto percent, získava koncentrovaný pocit šťastia, maximálnej pohody, uvoľnenia a okamžite to presúva do mysle Stelly, ktorá čaká na silné, pozitívne zážitky Damona. Tichom izby sa šíri tlmený ston, Stella dusí Damona v objatí, beh na dlhú trať sa blíži ku koncu, upír galantne čaká, cieľom prebiehajú spoločne. Stella dojatá, ale stále slabá zloží hlavu na Damonovu hruď.

„Ďakujem za nasýtený pocit blaha. Stoj tu ešte chvíľku, musím si oddýchnuť, láska.“

Damonovi sa trasie celé telo, fyzicky sa vyšťavil, predsa pred pár hodinami takmer zomrel. Dostal zabrať aj po psychickej stránke, presúvať také množstvo pocitov stojí veľa energie a technicky vzato, prvý raz podviedol Elenu. Pridržiava Stellu na hrudi, oblieva ho pocit nevoľnosti, musí sa zachytiť stola, pridružuje sa fyzická bolesť, pritláča si Stellu k sebe, dusí výkrik bolesti, plytko dýcha, napne sa a vystrelia mu krídla vozvysok. Preľaknutý Damon treští očami na Stellu... nechápe, on si predsa krídla ovláda sám a bezchybne.

Stella sa díva na Damonove perute, celé uhľovo čierne, len konce sú belostné, vykríkne: „Ďakujem Matka Príroda, ty si vedela, že si to zaslúži, ďakujem...“

Upírka unavene spočinie v jeho náručí a začne usedavo plakať.

„Stella, čo si zasa na mňa ušila, ja sa snažím a ty stále podrážaš. Čo je to tento krát.“ Už sa ani nesnaží byť milý. Odovzdane stojí.

„Miláčik, stojíš tu s vystretými krídlami, dovidíš si na konce perutí, sú biele.“ Damon sa strhol, obzerá sa hore a skutočne, končeky všetkých pierok sú snehobiele.

„Prečo, čo to znamená...Stella...“ Bojí sa domyslieť Damon.

„Matka Príroda ťa vyznamenala, pasovala ťa za ochrancu reverzných upírov. Tým, že si sa dočasne vzdal zabíjania, pitia ľudskej krvi a vlastne si dobrovoľne prešiel na stranu nás svetlých, si odmenený Matkou. Ďakujem ti Damon, že si sa dal presvedčiť na samčeka. Mohla som ťa teda stvoriť ochrancom reverzných upírov. A nezabúdaj, stal si sa žoldnierom Matky Prírody, si stále v službe, môže ťa kedykoľvek povolať do boja a ty musíš ísť! Pomôž mi do postele, padám dole nosom.“

Damon len unavene prikývol, zložil krídla pomohol Stelle, sám ešte odomkol dvere, zrútil sa vedľa Stelly a okamžite zaspali obaja.

Delfín Filip, starodávny pútnik Zemou sa spokojne usmieva, všetko počul. Smrťku som pozval na návštevu, plány zatiaľ vychádzajú, máme z Eleny ochrankyňu Matky Prírody, z Damona ochrancu reverzných upírov Matky Prírody. Dvojitá ochrana nikdy nie je na škodu v boji s Démonom...

Na Damona, Elenu a ich priateľov čakajú nové neobyčajné situácie a vzrušujúce zážitky. Sú osudom skúšaní a ja im rada poskytnem priestor v ďalších častiach poviedky.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction