Buď mojou princeznou... - 12. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Damon sa naplno oddal čarovaniu Eleny.
Matka príroda žiada Elenu o pomoc pri záchrane.
Kto je v ohrození života?

Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť zaslúžiť...
Pre čitateľov od 18 rokov.

13.06.2012 (12:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1205×

Dvanásta kapitola ponúka pikantné zážitky čitateľom, v závere prichádza nová pohroma.

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

„Verím ti čarodejka a rád si vychutnám celé kúzlo,“ načahuje sa po Elene.

„Nie prosím, lež tichúčko, ruky si polož vedľa tela, ďakujem, to ja teraz čarujem.“ Elena prstami ľahúčko hladká tvár, prechádza na pery, kĺže po krku, opisuje hruď, pridáva sa druhá ruka, spoločne pohládzajú brucho, šmýkajú sa bokmi. Damon leží, cez oči škrabošku, ktorá tvorí spoľahlivú tmu; vníma pohyby rúk, Elenin dych, vlastný zrýchlený dych, nastupujúcu vlnu vzrušenia.

„Princezná, poď ku mne, prosím...“

„Nie láska, ja čarujem, ty vnímaj, ľúbim ťa...“ Elena jemne masíruje boky, stehná, klesá ku kolenám a späť; krúživé pohyby po vonkajšej strane stehien, presun na vnútornú stranu. Na moment sa zastaví pri Damonovej pýche. Venuje mu chvíľku láskania, objavovania a maznania. Damon vzdychá, napína sa, telo je elektrizované jej rukami, túžba sa zvyšuje, silou vôle drží ruky pri sebe – tak túži po objatí, blízkosti kože, hebkosti pier...

„Vtáčatko, len na chvíľku... mučíš ma...“

„Prídem láska neskôr...“

Elena je nadšená citlivosťou milenca. Upír nepotrebuje oči, zvyšné zmysly pracujú na dvesto percent. Cestička rúk sa stáča od bokov na brucho, hruď, krk, všade láska bezchybnú pokožku upíra, ruky pristávajú na perách. Elena sa skláňa, bozkáva Damona, prsty hladia pery, pootvorí mu ústa, hľadá rezáky, tie už sú predĺžené. Elena ich oblizuje, skúma; Damon je bičovaný vzrušením, trpí, že nemôže schytiť Elenu do náruče, pritisnúť ju k sebe.

Elena sa posúva nad Damona, presunie jednu nohu cez brucho, sadne si naň. Vezme obe Damonove ruky, priloží si ich na prsia. Upír zastoná, sám zapája do hry svoj hmat, hladká Elenine pružné prsia, objavuje ploché brucho, boky. Elena si mu ľahne na prsia, cíti jeho triašku, bozkáva pery, hrá sa z jazykom, Damon je roztúžený čím ďalej viac, je mu dovolené pohládzať jej prsia, chrbát, ale chcel by viac, oveľa viac, chce sa spojiť s čarodejkou.

„Nádherne čaruješ, princezná... chcem ťa, zbláznim sa túžbou po tebe...“ Elena vstáva, zbaví oboch zvyšných šiat.

Damon je odetý len do škrabošky, Elena chvíľku váha, dráždi upíra dramatickou pauzou, kedy jej milý len tuší, kde je milenka a na čo sa chystá. Upír Silou zameriava Elenu, napína sluch i inštinkty, cíti na sebe pohľad Eleny, vie, že je konča postele. Damon ju volá rukami k sebe, Elena sa napokon vracia do pozície sedu na bruchu, líha si opäť na jeho hruď, rukami íska neposlušnú hrivu, bozkáva tvár, ochutnáva zvodné pery, šibalsky sa hrá s jazykom. Milenec sa poddal hre, telom mu tancuje jedna vlna rozochvenia za druhou, nástojčivo si tisne princeznú k sebe: „Prosím, vtáčatko... prídem o rozum... horím po tebe roztúžením, prosím...“

Elena sa napokon zmiluje, pery pristanú pri uchu upíra: „Láska, tu moje čary končia, zvyšok je na tebe a ak chceš pokračovať, jemne prosím.“

Oslobodila mu oči od škrabošky, Damon leží stále na chrbte, dostal zelenú, chopil sa iniciatívy. Pokrčil mierne kolená, sediacu Elenu si posúva nižšie k rozkroku, sám do nej vniká, Elena sa rytmicky pohupuje. Damon stoná slasťou, tiež sa posadí, v klíne pred sebou tuho stíska vysnenú princeznú, plnú túžby, sám je vrcholne vzrušený. Strhne oboch do ľahu, v mihu je na vrchu, Elena zvýskla z tej rýchlosti, až sa jej zakrútila hlava.

„Neotáčaj ma tak rýchlo, motáš mi hlavu!“ sťažuje sa Elena. Damon sa divoko zasmeje: „Tú som ti už dávno zamotal, princezná, máme ich zmotané do hromady a ešte len uvidíš, ako zamotáme hlavu môjmu bračekovi, keď sa raz skutočne dozvie, ako som mnou čaruješ...“

Myšlienka na Stefana akoby popohnala Damona k vrcholnému výkonu. Telá pomaly vysilené túžbou sa vzopreli, dosiahli vrchol rozkoše.

Damon si ľahol na chrbát vedľa milenky, obaja dýchajú o závod, dopriavajú si pár chvíľ pre plné precítenie ustupujúceho rozochvenia. Ticho rozčerila Elena.

„Rytier a nechceš si dať trošku krvi?“ zasa pokúša.

„Čo máš za plán? Si ako Stella, aj tá stále čosi vymýšľala.“ Damonovi sa nechce experimentovať.

„Jednoducho som zvedavá, či je to pravda a bude ti zle. A zistím to len jedným spôsobom, že ťa natlačím krvou. Takže poď hrýzť,“ direktívne nariadila.

„Ale...“chabo sa bráni upír.

„Poď a dosť, veď len trošku, nemusíš ma vysosať celú.“

„Kam ty chodíš na tie termíny... vysosať, čo som hmyz?“ pobúrenie upíra rastie.

„Damon, nebavme sa o tom, čo si, lebo to zle dopadne, nebude sa ti pozdávať, keď ti poviem, čo si. Poďme, zhyzaj,“ súri Elena. Damon sa podvoľuje, vezme jej ruku a ide zahryznúť.

„No prepáč, hádam ma nechceš hrýzť do ruky. Mám svoju hrdosť! Do krku, boha tvojho chlorofylového,“ Elena hrá prudko urazenú dámu.

„Pardon, veličenstvo, že som urazil váš majestát, ale ja môžem piť hoci aj z ramena.“

„Dokecať mladý, pracuj, čakám.“

Damon sa dožral, zdrapol surovo Elenu, trhol s ňou ako s onucou, prudko sa naklonil ku krku, ale zahryzol už opatrne. Saje a čaká pohromu, zhltol maximálne päť hltov. Odklon, zastaviť krvácanie.

„A teraz konečne ja,“ usmieva sa Elena.

„Čo ty konečne, čo chceš?“ vytriešťa oči Damon.

„Napiť z teba, daj ochutnať, nech viem ako chutí zajac, čo sa kŕmi zelinou.“

„Elena ja ťa dnes vyplieskam, si drzá,“ varuje ju Damon.

„Ale mám pravdu zajo, daj cuca a nevyplieskaš, už som ťa dnes raz popálila, môžem znova. Chceš?“ Elena už bola v bláznivej nálade. Damon sa na ňu díva, vzdychne, zahryzne si do zápästia, ponúka dáme drink.

„Prosím veličenstvo, pre vás zápästie, na vlastný krk si nedočiahnem,“ ospravedlňuje sa.

„Ale ja by som si dala z krku, mám tu nožík, spravím si dierku.“

„Fakt chceš z krku? Elena, čo to so mnou hráš?“ nedôveruje Damon.

„Čo si nervózny, pozri ako rýchlo sa hojíš, zápästie už je zacelené. A je ti zle?“

„Dá sa to vydržať, pobolieva ma brucho a trochu mi brnia ruky a nohy, snáď to rýchlo prejde.“

„Fajn, daj krk sem, idem si vyrýpať súkromnú dierku, objaviť prameň chlorofylovej upírčej krvi,“ Elena šibrinkuje nožíkom pred očami Damona. Upír zavrčí, ukáže kúsok rezákov.

„Fuj to! Na koho vrčíš a ceríš zuby! Zlý upír, fuj!“ Elena zahriakne Damona ako neposlušného psa, pacne ho po nose, pohrozí mu prstom a vyprskne smiechom.

„Nehraj sa Elena, nech už máš akýkoľvek plán, táto tvoja bujarosť ma už popudzuje. Skonči to a odkry karty,“ vážne pozerá Damon do jej očí.

„Nejež sa drahúšik, proste mám desať minút odľahčenej srandy. V podvedomí ma desí niečo zlé, neviem čo sa stalo so Stefanom a súrodencami, no stále dúfam, že nič a prídu. Ja si tu užívam s tebou, ľúbim ťa, ale kdesi v sebe hlboko nosím aj Stefana. Bojím sa o neho, toť vše. A teraz, ak dovolíš, idem do teba dlabať dierku. Môžem?“ vysvetľuje Elena. Damon skúma jej oči, vidí v nich pravdu, oddanosť aj strach.

„Dobre a podľa možností ma nepodrež ako kura.“ Upír odkloní hlavu stranou, Elena citlivo nareže kúsok kože; ukáže sa tenký pramienok krvi, steká dolu krkom, na prsia. Skloní sa, jazykom si naberie pár kvapiek. Pre ňu je to obyčajná krv, chutí po železe, lepí sa a zráža – pre človeka žiadna pochúťka. Rýchlo zastavuje krvácanie, len sa díva, narastá v nej nebývalý nepokoj. Damon je prekvapený: „tak čo, ako chutí zajo?“

Elena vytreštene pozoruje zvyšok stekajúcej krvi, silno pritláča Damonovu ranu, až ho dusí.

„Čo je princezná, desíš ma! Kryješ si myšlienky predo mnou, nič nepovieš, tak čo sa stalo?!“

„Ja netuším, len cítim strach, nepokoj, mám byť niekde inde, nie tu Damon! Niekto ma volá, nepoznám ten hlas. Musím ísť Damon.“ Elena sa zarazí, oči sa rozširujú, vstáva, dlhý pohľad z okna. Vystrelia jej belostné krídla, rozprestrú sa v celej svojej kráse.

Prudká otočka: „Stella ma volá, kričí o pomoc!! Damon musím ísť.“ Damon skáče z postele, pozoruje Elenu, tá akoby bola v tranze.

„Dobre, ale najprv niečo na seba hodíme, sme totiž úplne nahí, drahá a potom ideme spolu!! Tu máš, rýchlo sa obliekaj, šup, šup!“ pomáha Elene vsúkať sa do handier, sám si čosi vezme na seba.

„Kam ideme Elena?“ To už trielia von do tmy.

„Za Bonnie, musí mi nájsť Stefana a Stellu!! Damon švihaj, Stella volá z posledných síl!!!“

Skok do auta, motor kvíli, gumy pištia, prach sa víri...

Na Damona, Elenu a ich priateľov čakajú nové neobyčajné situácie a vzrušujúce zážitky. Sú osudom skúšaní a ja im rada poskytnem priestor v ďalších častiach poviedky.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction