OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - 10. kapitola

10.06.2012 (13:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1656×

 EDIT: Článek neprošel slovenskou korekturou.

Desiata kapitola rozčerí city čitateľov a nešetrí vyhrotenými situáciami. 

 Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Elena zaregistrovala pohyb: „Damon, si tu? Poď ku mne, som smutná, vykúpala som takého pekného chlapca a niekde som ho zabudla.“

Damon vyprskol smiechom: „Ako si ho mohla niekde zabudnúť, spadol do mydla, utopil sa ti v šampóne?“

„Nie, niééé, niekde cestou... asi sem, či niekam... to je jedno, poď ku mne, niečo ti o ňom poviem. Tak poď už.“

„Ale ja som pri tebe, princezná, tu vedľa, akurát ty si na mol spitá a nič necítiš.“

„To nie je pravda, počujem ťa, počkaj, ty si povedal necítiš, no ááno počujem ťa. Tak ten chlapec mal krásne telo, tvár si nepamätám, ale telo nádherné a ešte mal aj vrabca a tiež krásneho. Niečo som ti chcela... aha, že máš aj ty takého, vieš niekedy by som sa s ním pohrala, alebo by sme mohli sa spolu pohrať... teda nie pohrať, milovať som chcela...“

„Áno, princezná, mám aj ja takého, môžeme sa pohrať keď chceš,“ odovzdane odpovedá Damon už v koncoch.

„Hraj sa, Damon, ale najprv drink, inak nehrám.“

„Drink už si mala, keď sa chceš so mnou hrať, tak bez pitia.“

„Dobre, aké sú pravidlá a čo hráme?“ Tára Elena dve na tri.

„Najskôr opileckú šarádu, vtáčatko moje neskutočné.“

„Tak začínaš, ja sa pridám a neviem, máš ťah...“

Damon uvažuje: Čo si vezmeš na opitom babskom tele? Nebude si nič pamätať, to je ohavný podfuk. To princeznej neurobím.

„Zahráme sa nabudúce, teraz si zdriemni, to je najrozumnejšie, čo ti môžem poskytnúť. Dobrú noc, vtáčatko.“ Damon sa chystá vstať, keď ho úplne zaklincuje Elenin triezvy hlas.

„Ale ja sa chcem skutočne hrať, rytier,“ podmanivým hlasom tvrdí Elena.

„Čo?? Zopakuj to,“ vyhrkne zo seba upír.

Elena sa natiahne po Damonovi, nájde ho bezpečne na prvý raz, žiadne potácanie. Povoľuje osušku z tela upíra, pohládza hruď, prstami stúpa po krku k perám, hladí ich, druhá ruka našla hruď a klesá k trieslam.

„Princezná, čo sú to za triky?“ Udivený upír ničomu nerozumie.

„Koľko pohárov si ma videl vypiť? Väčšinu som vyliala, prepáč, ale chcela som si ťa obzrieť skôr, ako ťa pozvem ďalej a toto bol vhodný spôsob, len som to musela dohrať až dokonca. Damon, ak sa chceš so mnou milovať ako človek... súhlasím, ale mám podmienky, buď nežný, žiadne hrdinské činy a ak požiadam o ukončenie... vyhovieš mi. Berieš?“ Stanovuje pravidlá Elena.

„Samozrejme, že áno,“ šepká Damon, spamätáva sa zo šoku, odpúšťa princeznej podvod.

Upír sa nakloní, posúva osušku bokom, božské telo zovrie v objatí, bozkáva pery po kúskoch, vychutná si každý centimeter, zamatová koža vonia citrusmi, skláňa sa k šiji, zvedavé ruky objavujú oblé prsia s hrotmi, Damon sa posúva k prsiam, ochutnáva bradavky.

Elena vníma každučký pohyb, dotyk, telo jej zatápa vlna rozkoše, prudko dýcha, občas zaznie tichý ston; upír zažíva rozkoš nevídaných rozmerov, jeho princezná sa podvolila; trasa rúk smeruje cez brucho, ladné boky k venušinmu pahorku.

Elena sa prehýba rozkošou, má pocit, že jej explodujú vnútornosti, nájde Damonovu hlavu, uchopí, ťahá hore, chce ho bozkávať, cítiť jeho jazyk na perách.

Upír sa poddáva, necháva jej svoje pery, no ruky odkrývajú ďalšie tajomstvá, opisujú boky, zájdu na dve líčka pod chrbtom. Damon si pritíska Elenine boky k sebe, túži sa s ňou spojiť, preniknúť do nej a zvíťaziť nad posledným zakázaným územím.

Celé telo sa mu chveje, žiadostivosť spaľuje rozkrok, prosí dievčinu o vstup.

Elenine ruky razia cestu po jeho chrbte dole, hladí boky, ruky vojdú medzi telá, nájdu Damonovu pýchu. Pohládza ho jemne, mazná sa, skúma, láska. Upír tíško zastonal, zamiera rozochvením, priam sa topí pod nadvládou neústupných prstov: „... Si tak nesmierne krásna a vzrušujúca, šaliem túžbou po tebe...“

Elena naposledy presúva ruky späť na boky upíra, pritiahne si ho bližšie k telu až napokon vyhovuje jeho prosbe, otvára mu cestu k jej poslednému tajomstvu.

Damon vyráža do boja, jemne vniká do Eleny, ponára sa do vĺn rozkoše, strháva so sebou aj princeznú, obaja túžia po dokonalom splynutí, kedy nenachádzajú hranice, kde končí jeden a začína druhý.

Damon zviera Elenu v náručí, bozkáva opuchnuté pery, pravidelne sa pohupuje v bokoch. Posiela jej myšlienku: „Ľúbim ťa, princezná, si moje jediné svetlo za posledné pochmúrne desaťročia. Vtáčatko moje, milujem ťa a ďakujem za milosť, ktorou si ma obdarila...“

„Tajomný cudzinec, milovanie s tebou je nadpozemsky nádherné, ale je to aj najhoršia vec, ktorú robím, podvádzam Stefana. Moja hlava sa bráni, no moje telo ti nedokáže odolať, budem naveky prekliata! Damon, si moje čierne svedomie... ľúbim ťa, poď ešte bližšie ku mne a neprestávaj, prosím...“ Dievčina vydýchla priznanie.

Elena cíti vrchol rozkoše, objíma jeho telo nohami, zatína prsty do svalnatých bokov, rukami naznačuje rýchlejšie pohyby v bokoch upíra. Damon sa rád podriaďuje, jeho vydráždenie prudko stúpa, posledná vlna rozkoše zachváti napnuté telo, Damon tíško stoná. Vstúpil na vrchol, pokoril posledné nedobité územie. Prudko dýcha, vracia sa späť na zem, vracia sa späť ku milovanej princeznej.

Elenou vládne malátnosť, ako keby sa jej dakto prihováral z diaľky a schvaľoval jej konanie. Zatmelo sa jej pred očami, malý moment bola v bezvedomí. Kdesi hlboko v sebe počuje hlas, že robí správne. Myseľ naberá späť vedomie. Neodbytný pocit zaplašila, vracia sa k Damonovi.

„Ďakujem, rytier, vyhovel si všetkým mojim prosbám, ľúbim ťa.“ Elena hľadí do hlbokých očí a zazrie slzy.

„Prečo, Damon? Naozaj ťa ľúbim, ty si časť mňa, bez teba nie som celá. Láska, milujem ťa...“

Damon má plné oči sĺz, odvracia hlavu. Elena sa nedá odbiť: „Prosím, dívaj sa na mňa, milý môj, čo sa stalo? Nie si spokojný so mnou? Tak už niečo povedz, prosím, láska!“

„Elena, ja viem, že ma ľúbiš, cítim to, ale prečo som nepoznal pravú lásku ako človek? Prečo až ako monštrum, po smrti? Mohlo to byť tak krásne, Elena. A teraz som len hračka prírody, sexi bábka, predátor, štvanec.“ Damon seká slová, nevie zastaviť slzy, má dušu naplnenú smútkom. Elena ho objíme, jeho hlavu zloží na prsia a tíši ho. A zase ten pocit v hĺbke, že robí správne.

„Nepoznal si vtedy, poznáš teraz, máš mňa a vždy budeš mať... teda pokiaľ budem žiť... a ty ma aj tak prežiješ. Vlastne už len krátko budeš so mnou.“

„Prečo, princezná?“ Zhrozí sa Damon.

„Ako prečo, som človek, starnem každým dňom, za dva tri roky už nebudem hodna tohto sexi upírskeho tela. Zostarnem, už ťa nebudem lákať, nájdeš si inú... kolobeh upírov v prírode, normálka.“

Damon cez slzy vybuchol smiechom, kolobeh upírov, dobré...

„Úloha splnená, zasmial si sa. Ale je v tom kus pravdy, čo som povedala, skús to poprieť.“

Damon mlčí, zvažuje: „ Nie si obyčajný človek, máš telepatiu, vládneš ohňom, to ľudia nepoznajú. A keď už sme takí úprimní k sebe, mám otázku...“

„Nie, Damon, ja ju poznám. Nechcem sa stať upírom a žiť s tebou a Stefanom na veky. Túžim prežiť obyčajný život, mať rodinu, deti. Čo je, prečo vrtíš hlavou?“

„Už som povedal, že nie si obyčajný človek,“ protirečí upír.

Elena sa posadila, prinútila sadnúť aj upíra: „Damon, nechcem sa dobrovoľne stať upírom, nikdy!“

Elenou preletel bolestný pocit pravdy, zabolel ju chrbát a vzápätí jej vystrelili z chrbta obrovské biele krídla, ktoré sa rozprestreli nad celou posteľou. Elena sedí nahá pri Damonovi, dlhé vlasy padajú do tváre v ktorej sídli mier.

Upír vyskočil, díva sa na ňu, nakláňa hlavu na bok, priviera jedno čierne oko a pochechtáva sa: „Úplne bežný človek tu sedí, môžeš to poprieť, Damon?“

Elena bola chvíľku nesvoja: „Hmm, nóó, keď už to mám po bokoch, či na chrbte, ako sa s tým narába, Damon? Môžem dostať manuál ku krídlam? A Damon, ty vieš roztiahnuť krídla, keď si v podobe  upíra?“

Upírča sa škerí ako prasknutý orech, bavia ho Elenine rozpaky a hlášky: „Nemám manuál, je to všetko o inštinktoch, keď ich budeš potrebovať, poslúžia ti samé, aj ťa navedú. Netuším, či viem roztiahnuť krídla, keď som upír, neskúšal som to.“

„Tak skús, že kto má väčšie krídla?“ Provokuje Elena.

Damon sa otočil a razom zašušťal druhý pár krídel v miestnosti, teraz ale čiernych ako uhoľ. Upír sa otáča, nad sebou aureolu čiernych perutí, svietiace oči, plné lásky, krvavé pery, dokonalá nahá postava.

Elena vydýchla: „Bože, veď ty si padlý anjel, áno, preto tá kombinácia v tebe: divokosť a pokora.“

Dievčinka vstane, fascinovaná dokonalosťou čierneho anjela... stoja nahí oproti sebe, biele i čierne krídla vystreté v plnej veľkosti.

* * *

Stella berie schody po troch, vbieha do Damonovej izby, očarí ju dych berúci obraz – biely a čierny anjel stoja oproti sebe, vládnu pokojom, odovzdanosťou. Stella zabuchne dvere zvnútra, vydýchne: „Bože, tak je to pravda, moje upírča-samček stvoril novú ochrankyňu! Damon, naplnil si svoj i jej osud! Ste obaja nádherní! No mimochodom, ten krik robí Stefan, je tu aj s nejakou upírkou, čo sa nechutne podobá na teba, Elena. Stefan sa rúti priamo sem...“ 

Chodbou sa ozývajú výkriky, buchot. Damon sa spamätá prvý, skladá krídla, skokom je pri Elene, balí ju do osušky, sám si hádže druhú na nahé telo: „Katarína, zmija! Stella, ja ich zadržím pred dverami, ty vyskoč s Elenou oknom, prídete vchodom, akoby ste boli na prechádzke! Elena tu nebola, aby bolo jasné, rýchlo!“ Damon drží dvere a čaká kým zmiznú z izby.

Stella schytí prekvapenú Elenu, tá od úľaku schová krídla – ani nevie ako, vyskočí s ňou von, bežia, plnia Damonove rozkazy.

Damon rozrazí dvere na chodbu, potemnie mu zrak. Stefan bojuje s Ericcom na schodisku, Katarína sa usmieva v prízemí salónu.

Damon skáče pred Katarínu a reve: „ Ty zmija falošná, suka zbastardená...   

Katuške zamrzol úsmev na moment, Damon – hoci zabalený len v osuške skočil po nej, zvalil ju na zem a máme tu druhý klbčiaci sa pár.

Stella beží s Elenou okolo penziónu, vbiehajú do salónu. Naskytne sa im pohľad na štyri telá kmitajúce v zápase. 

„Okamžite prestaňte!!“ Vreští Elena z plného hrdla. Stella kmáše brata, snaží sa ho oddeliť od Stefana. Prekvapený Stefan si uvedomil, že Elena prišla z vonku a nebola u Damona v izbe. Prestáva sa biť s Ericcom, iba prekvapene zíza na Elenu. 

Katarína bojuje ako levica s Damonom. Darmo, je staršia i silnejšia. 

Elena – tiež iba v osuške beží k Damonovi, rada by prudkú šarvátku zastavila. Krik nepomáha, tak sústredí Silu do rúk, naznačí pohyb k nim. Ohnivá guľa vytvorená v jej rukách sa rúti medzi Katarínu a Damona. Narazí do upírov, vybuchne, iskry lietajú. Katarína zakričí od ľaku a bolesti, okamžite púšťa Damona. Ten ťažko vstáva, má popálenú tvár, Katarína to schytala do boku a rúk. 

Elena využíva moment prekvapenia, zdrapne Damona a ťahá ho ku Stefanovi. 

„A bude tu ticho, keď nie pokračujem v paľbe!“ Zúrivo sa obzerá Elena. 

„Čo je, čo sa ruvete ako vlci?“ Prísne pozerá na Stefana. 

„Chcel som s tebou hovoriť o tej noci pred tvojím teleportom...“ 

„A preto sa biješ? Nerozumiem!“ húkne podráždená Elena. 

„Šiel som za tebou a Ericc mi bránil...“ Snaží sa zľahčovať Stefan. 

„Neklam, nešiel si, ty si besnel a bežal, tak som ťa zastavil!“ Vrčí Ericc. 

„A prečo si ma zastavoval? Pár nezrovnalostí som si chcel ujasniť!“ 

„Zastavil som ťa, aby si sa ukľudnil, pretože si soptil a bál som sa o Elenu, aby si jej neublížil, ty idiot!“ Huláka Ericc. 

„Aké nejasnosti, vysyp to naraz!“ Súri Elena. 

„Čo sa stalo v tú noc, povieš mi konečne pravdu, Elena?“ Stefanovi temnie pohľad. 

Zranený Damon ticho čaká, sleduje raz brata, raz Katarínu. 

„Už som ti povedala, že sa nič nestalo a už sme túto tému uzavreli! Tak prečo sa zasa v tom vŕtaš?“ Hnevá sa Elena. 

„Pretože sa mi donieslo do uší pár pikantných detailov...“ Nedokončil.

Na Damona, Elenu a ich priateľov čakajú nové neobyčajné situácie a vzrušujúce zážitky. Sú osudom skúšaní a ja im rada poskytnem priestor v ďalších častiach poviedky.  

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - 10. kapitola: