OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Boj o život kapitola 7 - Rodinná dráma

23.12.2013 (18:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 948×

Kapitola 7 - Rodinná dráma

Noc. Hlboká a krásna vo svojich večných tajomstvách. Tajomstvách, ktorými sa utápa nejedna duša. Nebola to noc, keď padol Dumbledore? Nebola to noc, keď som sa narodil? A neboli to noci, keď sme sa spolu s Fredom plížili Rokfortskými chodbami? Aj teraz je noc. Hlboká, krásna a ja nemám nič iné na práci, ako bezcieľne hľadieť na oblohu, kde nevidím ani jedinú hviezdu. Londýnske lampy ich zatienili. Mám jej povedať pravdu?

George stál pri vysokom okne v Simoninom byte. Lakťom sa opieral o sklo a rozmýšľal. No nech sa snažil akokoľvek, správnu odpoveď nenašiel. Bude riskovať alebo to nechá tak? A čo jeho rodina? Už sú to dva týždne, odkedy sa vrátil z Konga a oni stále vytrvalo naliehajú, aby ich zoznámil so svojou novou priateľkou.

Otočil sa a uprel zmučený pohľad na dievča zachumlané pod prikrývkami. Po ramene sa jej tiahla dlhá jazva. Hlasno zaškrípal zubami. Neraz ľutoval, že ich nezabil. Pozrel sa do jej nádhernej tváre a musel sa pousmiať. Bola taká krásna, taká pokojná a uvoľnená. Takto ju počas dňa nevídal. Stále sa mračila. Niečo ju trápilo, no nech to už bolo čokoľvek, nedovolila mu, aby sa na tom podieľal. Niekde v kútiku duše však cítil, že to má niečo spoločné s jej otcom. Doteraz mu nepovedala jeho meno ani čím sa živí, ale ani nemusela. Stačilo, do vyhľadávača zadať heslo Bailey a vedeli ste všetko. Pomýliť sa nemohol. Príbuzenstvo zaprieť nemohla. Rovnaké hnedé oči, rovnaké vlasy. Dokonca aj pery a bradu mala po ňom. Bol to muž, ktorého aj keď nerada, nazývala otcom.

„Nataniel Bailey, miliardár západu.“ Hlásali všetky stránky: „Obchodník s nehnuteľnosťami, majiteľ leteckej značky Baileyport, priekopník v zbrojnom priemysle a technológiách...“ Iné ho neposudzovali až tak mierne. Na stránke Izbod.com ho dokonca považovali za bezcharakternú sviňu, obchodníka so zbraňami. Mafiána, ktorému nezáleží na tom, koho nimi zabijú.

Okolo jeho mena sa splietajú mnohé názory, postrehy a posudky. Kritika aj chvála padá na jeho hlavu zo všetkých strán, no on si ide neoblomne za svojím cieľom. Podľa portálu Noox.eu bol zodpovedný, za hromadné vyvraždenie občanov malej dedinky v Kambodži. Bol súdený za nejednu vraždu, podvod či vyhrážku, ale vždy ho z toho právnici vysekali. Ale to, čo Georgovi  definitívne potvrdilo jeho domnienku, bol článok na spravodajskom servery. Článok v jeho bulvárnej časti.

Rodinná dráma

Aj bohatí majú svoje sny.

           Nataniel Bailey, známy miliardár a obchodník, nedávno vo svojom rozľahlom sídle neďaleko Philadelphie oslávil svoje päťdesiate piate narodeniny. Večera a  program sa niesli v honosnom, európskom štýle. Na dotvorenie správnej atmosféry pozval oslávenec známych, európskych umelcov. Predstavením večera bol výstup ruského baletu a pri prípitku zaznievali barytóny v podaní Alexandrovcov.

           Veľkoleposť večera si teda viete predstaviť, drahí čitatelia. Áno, bol to, vskutku, nezabudnuteľný zážitok. Večierok však postrádal najdôležitejšiu zložku. Alebo lepšie povedané, prítomnosť osôb, ktoré by na oslavách chýbať nemali. Prítomnosť rodiny. Takúto oslavu teda mnohí z nás ani za oslavu nepovažujú. Ako vidíte, milí čitatelia, aj bohatí a uznávaní ľudia ako Nataniel Bailey, nemajú všetko. Lásku a oddanosť jedinej rodiny, dcéry Simone z prvého manželstva, si už po dlhé roky nedokáže kúpiť. Ich vzájomné výťahy sa začali zhoršovať po smrti jej matky a mladšej sestry, na ktoré bol počas ich letu do Paríža, spáchaný atentát. Nataniel, následne výchovu svojej jedinej dcéry zveril do opatery sestrám v dievčenskej škole neďaleko Moskvy, s ktorou udržiaval veľmi dobré vzťahy. Mnohý odborníci cez výchovu mládeže sa zhodli na tom, že to bol nešťastný postup. Mladé dievča vynikalo medzi svojimi spolužiačkami. Neskôr nastúpilo na Pražskú Karlovu univerzitu – univerzitu, kde študovala aj jej matka.

                Rok, po dcérinom nástupe na univerzitu sa Nataniel oženil s Danne McHenal, známou architektkou, s čím Simone nesúhlasila. Na ich svadbe sa nezúčastnila. Odvtedy sa s otcom nestretla a on sa s Danne, po roku a pól, rozviedol. Na ten rozvod si všetci veľmi dobre pamätáme. Dlhé mesiace sa tiahlo ich rozvodové konanie a Danne, ktorá si nárokovala polovicu Natanielovho majetku, nedostala nič.

Odhalenie pravdy : Nataniel Bailey prehovoril.

Ďalej nasledoval rozhovor s Natanielom Bailey, ktorý sa niesol v duchu ublíženého a zroneného otca, ktorému veľmi chýba jediné dieťa. George chápal, prečo o ňom nehovorí. A nevyčítal jej to. Akoby aj mohol? Zmietla by ho s povrchu zemského, keby sa o to čo i len pokúsil. Pochopenie tohto problému, mu ale bolo k ničomu pri otázke jeho rodiny. Má jej ju predstaviť? Preniesla by sa cez to, že je čarodejník? Nahnevala by sa? Bála by sa? Ani jedna z možností sa mu nepáčila.

O pár hodín neskôr.

 Brloh.

 „Ako jej to mám, ksakru, povedať? Fakt si nemyslím, že spôsob ´Ahoj,  poznáme sa už vyše troch mesiacov a len tak, mimochodom, som sa zabudol zmieniť o tom, že som čarodejník,´ mi pomôže!“ zúril George v obývačke Brlohu. Nič sa tu za tie roky nezmenilo.

Nábytok stále navzájom neladil, ale aj tak vytváral dokonalú atmosféru domova. Na priestrannej pohovke, oproti nemu, sedeli jeho rodičia. Molly a Artur Weasleyovci a vedľa nich jeho bratia Ronald, Charlie a Bill. Harry a Ginny boli spolu s Hermionou v kuchyni a Fluer v záhrade. Victoria sa na zemi hrala s malým Jamesom, zatiaľ čo Albus a Rose spali v kočíkoch na chodbe. Ktorá bola dosť ďaleko na to, aby ich nezobudil rozhovor dospelých, ale aj dosť blízko, aby dospelí vedeli, keď sa zobudia.

„Ale veď ťa pozná už tak dlho. Aj keby si jej povedal, že si čarodejník, nič sa nestane. Ver mi,“ trvala na svojom pani Weasleyová.

„Ty ju nepoznáš! Nikto nemôže vedieť, ako sa zachová,“ protirečil jej George.

„No tak. Hovoríš, akoby sa nás potom mala pokúsiť zabiť,“ smiala sa.

„To nevravím. Ale vážne mama, ty ju nepoznáš! Nie je taká, ako si mys...“ nedopovedal.

„Nie je aká?“ okamžite sa chytila pani Weasleyová.

„Mama, nechaj to tak,“ vložil sa do rozhovoru Charlie. Svoje tajomstvo im ešte neprezradili.

„Nie, nenechám to tak! Čo predo mnou vy dvaja tajíte?“ nedala sa. Charlie a George si medzi sebou vymenili zúfalé pohľady.

„Mama, prosím...“ naliehal Charlie.

„Žiadne prosím, hovorte!“ prikázala pani Weasleyová, ktorá na svoju malú výšku dokázala v synoch vzbudiť strach a rešpekt v každej situácii.

„Povedzme, že žije akčnejším životom ako my.“

„Akčnejším?“ nechápala. „Mám to chápať tak, že si sem-tam, rada skočí z mosta? Tak, ako to robia niektorí muklovia?“

„Alebo tak,... že sem-tam vyhodí do vzduchu diamantovú baňu?“ odpovedal otázkou. Toto priznanie vyrazilo dych všetkým v miestnosti okrem Charlieho.

„Di-di-diamantovú baňu? Čo by, prepána, robila v diamantovej bani?“ Pani Weasleyová bola očividne mimo.

„To isté, čo robila v chodbe pyramídy... cez leto,“ nadhodil George. Pani Weasleyová sčervenela.

„Chceš, chceš povedať... že, že... že je to, to isté dievča, ako v Egypte?“ George prikývol.

„Ty si o tam vedel?“ osopila sa na Charlieho, ktorý sebavedomo prikývol. „A prečo si mi to nepovedal? Ako si to mohol dovoliť? Prečo si ho nezastavil? Istotne je nebezpečná! Veľmi nebezpečná!“ zúrila.

„Nepovedal som ti to práve pre toto!“ Charlieho hlas bol pokojný, no zároveň tvrdý. „George sa konečne zobudil z toho divného tranzu a to len jej zásluhou! Áno, je nebezpečná, ale to sme my všetci. Nemienil som riskovať, že do toho znovu spadne!“

„Hádam si nemyslíš, že... že by sa to stalo... kvôli mne?“ zhrozila sa, teraz jej tvár nadobudla nepeknú, bordovú farbu.

„Molly, upokoj sa,“ prihovoril sa jej pán Weasley. „George nám to všetko vysvetlí.“

„Tak po prvé, nemusím vám nič vysvetľovať. Je to môj život, budem si ho žiť, ako sa mi zachce a s kým sa mi zachce. A po druhé, nenadávaj Charliemu, urobil tak, lebo som ho o to poprosil!“ bránil brata.

„Čo sa to tu deje?“ spýtala sa Ginny, ktorá práve vošla do obývačky. Odpovedala jej pani Weasleyová.

„Tvoj brat sa zb...“ nedokončila, lebo pán Weasley jej varovne stisol ruku.  „Nie, nebudem robiť unáhlené závery. Povedz mi o nej všetko!“ prikázala a všetkým v miestnosti viditeľne obľahlo, keď George jej žiadosti, aj keď neochotne, vyhovel.

oooOOOooo

Nech je to akokoľvek, Simone sa to nepáčilo. Jej otec prevážal drogy cez hranice Anglicka a Victor Leng to necháva len tak. Nie, tu niečo neklapalo a ona nestíhala. Bez Sammyho sa o všetko musela starať sama. Bol tu aj George, ale jeho do svojich problémov zaťahovať nechcela. Práve teraz pohľadom vraždila obrazovku monitora a snažila sa pochopiť, čo sa to deje. V algoritmoch ani konfigurácii sa nikdy priveľmi nevyznala, ale to čo sa jej podarilo vylúštiť, ju znepokojovalo. Nie len, že jej Victor nepovedal o drogách, z tých záznamov dokonca vyplývalo, že s tým bastardnom, jej otcom, spolupracuje.

Toto jej pripomenulo prastarú pravdu, „Aj zo spojencov sa stávajú nepriatelia!“ a Victor Long sa takýmto nepriateľom práve stal. Teraz jeho meno trónilo na popredných miestach jej čierneho zoznamu, hneď pod tým otcovým. Ale na scéne bola oveľa dôležitejšia vec. Vec, ktorá ju v najbližších dňoch privedie do Japonska.

Jej otec obchodoval s istým ChuLin Lingom. Zvláštnosťou ale bolo, že záznamy o takomto človeku neexistovali. Nebol zapísaný v nijakej databáze. Žiadny občiansky, pas ani vodičský preukaz. Jednoducho nič. Na toto meno narazila pri prehrabávaní sa v otcových telefonátoch do zahraničia, keď chcela potvrdiť jeho spojenie s Victorom. Vymenili si medzi sebou niekoľko desiatok telefonátov a ani jeden z nich nebol kratší, ako dvadsať minút a na budúci týždeň malo dôjsť k výmene. Jednalo sa o neznámu zbraň hromadného ničenia, možno biologickú. Nevedela, keďže v telefonátoch sa o nej vyjadrovali, len ako o TEJ VECI. Ale čo vedela, bolo, že táto vecička nie je väčšia ako futbalová lopta a ChuLin Ling si za ňu pýta sto miliónov eur. Pekná suma.

Ticho preťalo jemné pípanie oznamujúce správy. Jedna od leteckej spoločnosti, kde si objednala let do Tokia a druhá od Georga v ktorej stálo:

Dnes to asi nestihnem, mám pracovnú schôdzu. Ale budem sa snažiť. Milujem ťa.

Pery sa jej zvlnili do jemného úsmevu, keď si prečítala posledné slová.

„Ja ťa tiež milujem,“ šepla do telefónu, akoby to George mohol počuť. Až priveľmi sa naňho naviazala, ale nechcela to riešiť, aj keď vedela, že raz za to draho zaplatí.

Niekto zaklopal na dvere a Simone ostražito zdvihla hlavu.

Postavila sa a ticho ako myška prešla ku kuchynskej linke, z ktorej vytiahla jednu z nových zbraní. Zastrčila si ju zozadu za opasok a nehlučne podišla ku dverám. Pozrela sa cez kukátko, ale jediné čo videla, bola záplava ohnivých vlasov.

Kto to môže byť? nechápala. Pre istotu posunula zbraň tak, aby pri prvej známke útoku mohla strieľať a pootvorila dvere. Naskytol sa jej pohľad na krásnu tvár mladej ženy, približne v jej veku. Žena sa široko usmiala.

„Zdravím,“ povedala. „Ja som Ginny Potterová, Georgova sestra.“ Simone na ňu chvíľu zarazene hľadela. Nevedela čo robiť. Má jej veriť? Nebodne ju do chrbta pri prvej možnej príležitosti? Nahmatala zbraň za opaskom a zmohla sa na jednoduché:

„Aha, no tak... mh... poďte ďalej,“ pozvala ju, pričom si  pripadala veľmi zvláštne. Konečne pochopila, ako sa cíti ryba na suchu. Predstavovanie nemalo zmysel. Táto žena prišla až k nej domov, takže musela vedieť, ako sa volá. Nastalo trápne ticho, ktoré prelomila Ginny.

„Viem, že vám musí pripadať divné, že som sem len tak vpadla.“ 

No, to áno. Tomuto sa hovorí prepad! pomyslela si, ale nahlas sa spýtala:

„Dáte si niečo na pitie?“

Je to Georgova sestra, hovorila si v duchu... ale pekne divná. Ginny pokrútila hlavou.

„George ma požiadal, aby som vám dala toto... Keďže nemohol prísť,“ pokračovala Ginny a Simone podala malý balíček so slovami, „všetko najlepšie k narodeninám.“

Simone to zaskočilo. Ona má dnes narodeniny? Otočila sa k monitoru počítača a áno. Dnes bolo prvého októbra. Skutočne sa dnes, pred dvadsiatimi šiestimi rokmi, narodila? Obrátila sa na Ginny a prekvapil ju jej vydesený pohľad. Pohľad, ktorým spaľovala bok, na ktorom mala zbraň. Simone to prišlo ľúto, ale dlhšie sa nad tým nepozastavovala. Zbrane patria k jej životu a  Georgova sestra si na to bude musieť zvyknúť.

„Ďakujem,“ povedala, čím pozornosť malej červenovlásky upriamila na seba. „Ďakujem, že ste mi to priniesla,“ zopakovala, načo sa Ginny usmiala. Po strachu v očiach ani stopy.

„Nemáte začo. Navyše som vás už dávnejšie chcela poznať. Viete, odkedy vás George spoznal, je z neho celkom iný človek. Kedysi dávno prišiel o brata a...“ nedokončila, lebo Simone jej skočila do reči.

„Viem. Poznám ten príbeh.“

„Poznáte?“ Ginne znela prekvapene. „Viete o vojne aj o všetkom?“ Simone nechápala, prečo to hovorí takým prekvapeným tónom.

„Áno, vojna na Blízkom východe. George mi o to hovoril. Musel mať svoje dvojča veľmi rád.“

V Ginniných očiach pochytila záblesk pochopenia, akoby červenovláske niečo doplo, ale Simone to unikalo pomedzi prsty.

„Pravda, vojna na Blízkom východe,“ povedala a pozrela na hodinky. „No, už by som mala ísť. Mala som len doniesť darček,“ usmiala sa. Simone chápavo prikývla. Navyše, nemala v úmysle jej vyvracať plány, keďže ona sama mala svoje vlastné a neodkladné.

„Rada som vás spoznala, Ginny,“ dodala pri odchode.

„Aj ja vás, Simone,“ priznala, ale potom sa odmlčala, až nakoniec pozrela Simone do očí. „Môžem jednu otázku?“

„Iste,“ pritakala Simone.

„Prečo nosíte tú zbraň? Teda aj doma?“

Tak, toto Simone nečakala, ale odpovedala.

„Aj doma na vás môžu zaútočiť nepriatelia. Držím sa hesla: ´Vždy pripravený´.“ Ginny si ju, ešte raz, premerala pohľadom.

„Aha,“ povedala nakoniec. „Tak, do skorého videnia.“

„Do skorého.“ S týmito slovami Simone zavrela dvere za vzďaľujúcou sa postavou.

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Boj o život kapitola 7 - Rodinná dráma: