Boj o život kapitola 1 - Dym a zápach spáleného pieskovca • OurStories.cz ~ naše povídky

Simone Bailey je mladá, tvrdohlavá žena, ktorá svoj život zasvätila pomste. Prečo je jej cieľom zruinovať biliardovú firmu Ashkon? Navyše firmu, ktorej jedinou dedičkou je ona sama? Prečo nenávidí svojho otca až tak, že sa s radosťou necháva najímať od jeho nepriateľov?
A ako do tohto príbehu zapadá George Weasley, ktorý dlhé roky len prežíval? Strata milovaného brata ho zasiahla tak hlboko, že okrem podniku, ktorý spolu vybudovali, nevidí nič. Ani krásu, ani lásku.
Ako sa navzájom tieto dve, osudom skúšané, osoby ovplyvnia? Má ich láska šancu prežiť astronomické rozdiely?

19.11.2013 (18:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 1119×

Kapitola 1 - Dym a zápach spáleného pieskovca

Simone obklopovali pieskové steny pyramídy. Laik by sa v nich stratil, ale ona nie. Prebehla dve odbočky doprava, jednu doľava, prebehla križovatkou a zabočila v pravo. Vystrelená guľka sa zaborila hlboko do pieskovca. Simone od námahy dychčala, ale zastaviť nemohla, inak by ju bolelo viac ako len namáhané svaly v stehnách.

Áno, zajasala v duchu. Pred ňou sa, v stene, zjavil úzky otvor, akurát pre menšieho človeka, akým bola ona. Jej radosť naštrbilo svišťanie vzduchu. Tento krát sa guľka odrazila od podlahy, iba kúsok od čiernej mazľavej hmoty, ktorá sa rozlievala v okolí a aj vnútri tunela. Vedela, že ju majú za každú cenu zastaviť, ale v nijakom prípade ju nesmú zabiť. Jej drahému oteckovi je vcelku ukradnuté, či schytá guľku do nohy, ruky alebo inej časti tela. Preňho je najdôležitejšie, aby sa prestala pliesť do jeho veľkých obchodov a jeho zazobaných obchodných partnerov. Veľký Nataniel Bailey, majiteľ a výkonný riaditeľ biliardovej firmy Ashkon.

„Už ani krok!“ ozval sa za Simone mužský hlas. „Otoč sa!“ prikázal „Pomaly!“ Simone sa s úškrnom, pomaly otočila.

„Stačí jedna guľka a vyhodíš to tu do vzduchu!“ prehodila pokojne. Za vysokým, čiernovlasým, pohľadným mužom sa s omeškaním vynorila skupina piatich špinavých Egypťanov.

„Tvoje špinavé gorily už dorazili?“ spýtala sa na oko prekvapene. „To je rýchlosť.“

„Simone, neprišiel som sa hrať!“

„Veď ani ja.“

„Šéf chce tú sošku a pokiaľ som tu ja, tak ju aj dostane! Už ho nesklamem!“

„Až priveľmi si veríš, Michael.“

„Myslíš? Pozri sa okolo seba! Nás je šesť a ty si sama.“

„Ja nikdy nie som sama!“ prehodila tajomne.

Vždy je so mnou môj mozog, zatiaľ čo s tebou len svaly, pomyslela si škodoradostne a práve vtedy jej inteligentná hlavička vymyslel únikový plán.

V ruke schovanej pod rukávom, zovrela malý strieborný nôž a s rýchlosťou kobry ho hodila smerom ku jednému z Egypťanov. Nôž sa mu zaryl hlboko do nohy. Jeho výkrik vyviedol Michaela z rovnováhy. Simon potrebovala práve týchto pár kratučkých sekúnd, aby vbehla do tmavého tunela, kde na ňu strieľať nemohli. Vo chvíli, keď ona dobehla na koniec tunela, Michael a jeho žoldáci práve dorazil ku vchodu. Vstúpili doň.

„Michael máš tri sekundy, by si sa čo najviac vzdialil,“ vystríhala ho.

„Jeden!“

„Simone čo robíš?“ nechápal.

„Dva!“

„Simone, počkaj!“ vykríkol. Došlo mu to. Kroky v tunely sa vzďaľovali.

„Tri,“ vydýchla a zo vzdialenosti dvoch metrov, hodila do čiernej hmoty zapaľovač. Olej sa okamžite vznietil a na konci tunela sa ozvali ubolené vzlyky.

„Ste všetci v poriadku?“ zahrmel Michaelov veliteľský hlas. Za stenou z ohňa a dymu sa ozývali hlasné nadávky.

„Áno, pane!“ odpovedal niekto.

„Tá suka mi uškvarila obočie!“ ozval sa ďalší. Simone sa víťazoslávne usmiala.

„Uvidíme sa neskôr, Michael. Čakajú ma v múzeu.“ Neodpustila si menšiu provokáciu.

„Simone, nabudúce ťa dostanem!“

Ups, Michaelovi prdli nervy, zamyslela sa v duchu, to sa nestáva často.

Nebiť toho, že to bol otcov verný psíček, mala ho veľmi rada. Popravde, potom by s ním asi istú dobu nespávala. Michael bol pohodový, sympatický, ale v prvom rade dobrý spoločník. Toľko sa spolu nasmiali za tú dobu čo chodila na vysokú a on jej robil bodyguarda. Možno ho ešte stále milovala, ale otcove mašinérie medzi nich postavili nepreniknuteľnú, tvrdú stenu. On bol jej otcovi verný a nikdy by ho nezradil. Jej otec bol preňho hrdinom a zároveň aj vzorom. Michaelovu neoblomnú vernosť si získal vtedy, keď pomohol jeho matke dostať sa z dlhov, potom čo mu zomrel otec (ktorý rovnako ako syn, aj on bol verným psom).

„Simonééé!“

Simone sa obrátila na odchod. Až teraz si všimla skupinku ryšavo vlasých ľudí, ktorí boli od nej vzdialení nie viac ako tri metre. Dotkla sa špičky klobúka, nonšalantne sa uklonila. V duchu sa zasmiala nad ich prekvapenými pohľadmi. V rýchlosti vypochodovala z miestnosti, nechávajúc za sebou dym a zápach spáleného pieskovca. Ignorujúc výzvy sprievodcu, zmizla v pyramíde ako duch.

.........................................................

„A toto malo byť čo?“ spýtala sa pani Weasleyová svojho syna Charlieho, ktorý sa snažil dievča privolať naspäť.

„Ja neviem,“ odvetil George. Po dlhých rokoch prežívania ho niečo na neznámej prebralo opäť k životu. Zmenu v synovom hlase si všimla iba pani Weasleyová.

Následující díl »

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction