OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Bohyňou na veky vekov 2. kapitola

Som tu späť s druhou kapitolou! Pri prvej ma vaše komentáre veľmi potešili, takže som si s touto kapitolou dosť pohla. Annabeth pôjde s väčšinou olympských bohov do Tábora polokrvných. Tak trochu nudná kapitola, ale na konci s prekvapením, ak sa to dá tak nazvať. Pekné čítanie a dúfam, že ma poctíte chválou i kritikou. Ale aspoň sa nejako vyjadrite - smajlík stačí. ;)

17.05.2012 (11:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 717×

EDIT: Článek neprošel slovenskou korekturou. 

Percy mi stisol ruku a ja som sa upokojila. Všetci sa na nás pozerali, ako keby sme spadli z jahody. Vyzeralo to tak, že nevedia, či  sa majú začať smiať, alebo nás odviesť na ošetrovňu. Prvý sa ozval Grover.

„Počkať. To myslíte vážne? Percy, ty si teraz boh. A Annabeth bohyňa,“ potichu zapískal, „Gratulujem.“ Sklonil hlavu a klesol na kolená. Bola som dojatá, že Grover nám verí a spolu s ním aj ostatní táborníci, ktorí klesli na kolená tiež. Jediná Clarisse zostala ako na provokáciu stáť a uškŕňať sa. Zamračila som sa na ňu.

„Čo sa deje dcéra Areova? Žeby si už zabudla, ako sa prejavuje úcta?“ ozval sa hlas. Otočila som sa a videla Cheiróna. Vďačne som sa na neho usmiala. Sklonil hlavu.

„Vládkyňa Annabeth, vládca Perseus,“ povedal jasným hlasom, „sme poctení vašou náštevou tábora. Večer sa zorganizujú nejaké oslavy, takže...“ Nedohovoril, chytil záchvat kašľa. Ja som prikývla.

„S radosťou prídeme.“ Pozrela som sa na Percyho, ktorý tiež prikývol. Zrazu sa ozvalo zahrmenie. 

„Áno, áno! Už ideme!“ zvolal smerom k nebu Percy. Pretočila som oči a všetci sa zasmiali. Sústredila som sa na to, aby som sa dostala na Olymp. Začala som žiariť a spomenula som si, že keď idem na Olymp, odhaľujem svoju pravú božskú podobu. Dúfala som, že všetci odvrátili oči. Stála som pri svojom tróne a Percy pri svojom. Bohovia vyzerali netrpezlivo, zrejme tu na nás celý čas čakali. Zeus, Poseidón a Hádes sa mračili, určite sa znovu pohádali. Pozrela som sa na mamu, ktorá pretočila očami, takže asi nič dôležité to nebolo. Proste typická šarvátka medzi bratmi. Zeus buchol rukou do operadla svojho kresla a všetci sa na neho pozreli. 

„Dopočuli sme sa, že hodláte stráviť dnešný večer dole, medzi smrteľníkmi, v Tábore polokrvných. My, až na niektorých,“ zamračil sa na Háda a na Area, „sme sa rozhodli, že dnešný večer tam pôjdeme tiež.“ S úsmevom som prikývla.

„Radi vás tam privítajú.“ 

„Tým som si istá,“ odfrkla Afrodita a pohodila svojimi blond vlasmi. Potom sa otočila na Hefaista.

„Zlatko, aj ty ideš?“ Zaklipkala metrovými mihalnicami. Mala som malé tušenie, že Afrodita, ak Hefaistos pôjde do tábora, využije čas na Arésa. Typická bohyňa lásky. Začínala som ju nemať rada. Radšej budem spolupracovať s Artemidou. Héru som si už dávnejšie pohnevala. Hefaistos zafunel.

„Áno, pôjdem. Ty ideš?“ Afrodita sa zrazu zatvárila utrápene. 

„Ani nie. Bude tam oheň a oheň dymí. Napáchla by som,“ vzdychla si, „radšej zostanem tu, krásne voňať.“ Hefaistos zamumlal niečo ako: „Keď chceš.“ Afrodita sa na neho žiarivo usmiala, ale on ju už nevnímal. Pozeral sa do nejakých svojich umastených papierov. Pozorovala som bohyňu lásky a prisahala by som pri rieke Styx, že žmurkla na Arésa. Rýchlo som sa pozrela na neho a on žmurkol tiež. No fuj. Zostala chvíľka ticha, ktorú prerušil Poseidón. 

„Perseus, chcem sa s tebou porozprávať.“ Obaja sa zdvihli a zamierili von. 

„Annabeth,“ počula som povedať moju mamu.

„Mami?“ Usmiala som sa na ňu. 

„Poď, aj my musíme niečo prebrať.“ Vyšli sme von z trónnej siene. Kdesi v diaľke som uvidela Percyho a jeho otca, ako sedia na brehu jazera a máčajú si v ňom nohy. Usmiala som sa nad tou scénou, v Poseidónovi som cítila toľko starostlivosti. Aj v mojej mame a rovnako v každom olympskom bohovi. Každý z nich sa bál o svoje deti, každý z nich sa o ne chcel starať. Lenže oni nemohli, bolo by to proti pravidlám. Tie pravidlá by sa mali zrušiť! Všetci by mali mať právo byť so svojimi deťmi a pomáhať im. Keby som ja mala nejaké, určite... V polovici myšlienky sa utnem a nedokončím ju. Jemne sa začervenám. Di immortales, ako mi to mohlo zísť na um? Veď mám Percyho! Ale večnosť je príliš dlhá doba... Čo keď... Potrasiem hlavou, chcem vyhnať z hlavy tie myšlienky. Týmto sa teraz zaoberať nebudem, až za sto rokov, alebo viac. Radšej sledujem, kadiaľ kráčame. Väčšina mesta je zničená, budem to musieť napraviť. S matkou sme došli k nezničenému altánku. Bol ozdobený sovami, ktoré stáli, či sedeli, ja neviem, pri jeho vchode. Nemohla som sa zbaviť pocitu, že ma tie sochy pozorujú a dosť ma to znervózňovalo. Aténa si sadla na jednu z lavičkiek, ktoré boli po obvode altánku. Sadla som si oproti nej, aby som sa jej mohla pozerať do očí. Vzdychla si. 

„Annabeth...Som nesmierne šťastná, že si bohyňa. Ale všimla som si isté okolnosti. Hlavne to, ako ste si s tým Poseidónovim synom blízky.“ Prudko som sa nadýchla. Dobre, je to moja mama, ale... Nech sa nestará do mojich vecí! Viem, ona je tak trošku olympská bohyňa, ale ja tiež, do Styxu!

„Matka. Je to moja vec. Percy,“ povedala som mierne a pokojne, ale jeho meno zdôrazním, „je milý a úžasný chlapec. Mám ho neskutočne rada. Nie! Ja ho milujem!“ vyhŕklo zo mňa. Aténa si ma premeria vážnymi sivými očami a potom prikývla. 

„Súhlasím, je to tvoja vec. Ale aj tak budem šťastná, keď ťa s ním už  neuvidím,“ povedala. Okamžite som sa postavila a urazene odkráčala. Popod nos som si šomrala, všetko preklínala a nevnímala svet naokolo. Zrazu som pocítila náraz a skoro som  padla. No dve silné a hebké ruky ma zachytili a privinuli ma do svojho náručia. Nemusela som sa tomu dotyčnému pozrieť do očí, vedela som, že je to Percy. 

„Percy...“ vzdychla som si, napoly rozčúlene a napoly šťastne, že je tu, pri mne. Samozrejme, nie som nahnevaná na neho, ale na mamu. Pozrela som sa na neho a v jeho očiach som našla pokoj. Odkráčali sme k najbližšej lavičke. Bola z mramoru, toho najkvalitnejšieho, bolo to majstrovské dielo. Sadol si a stiahol ma sebe na kolená. Pohladil ma po líci a usmial sa.

„Čo sa stalo, Ann?“ spýtal sa. Trošičku som sa zarazila pri jeho prezývke, ktorou ma nazval. V minulosti sa ma veľa ľudí snažilo volať Beth, Anna alebo Annie. Ani jedno sa mi nepáčilo a za chvíľu s tým prestali a oslovovali ma jednoducho – Annabeth. Ale táto prezývka, Ann, to sa mi páčilo. Ktovie, či je to tým, že to vymyslel Percy. Určite z veľkej časti áno. 

„Aténa sa ma snažila presvedčiť, že ty si to zlé chlapčisko od susedov a nemám byť s tebou,“ zahundrem. Percy sa zlostne nadýchne. Predpokladám, že mu Poseidón rozprával to isté. Alebo je boh mora iný, a nechá nás na pokoji? 

„To isté otec tĺkol do hlav aj mne. Ale my sa nedáme, však nie?“ Pri poslednom slove má trochu pochybnosti, ale ja ich rozptýlim vo vetre. Nahnem sa k nemu a pobozkám ho.

Tentokrát tu nie je nikto, kto by nás mohol vyrušiť. Už to nie je jeden z tých rýchlych bozkov. Tento je nežný, jemný. Pomaly sa mení a je skôr vášnivý. Mám pocit, že v mojej hlave, vybuchli malinké ohňostroje. Teraz sa neviem sústrediť na nič iné, len na jeho pery, na jeho prítomnosť. Zapletiem si ruky do jeho vlasov s želám si, aby sa to nikdy neskončilo. Ale ono sa to bohužiaľ musí.Keď sa od seba nakoniec odtrhneme, opriem si čelo o jeho a chvíľku len zhlboka dýchame. Potom sa pozriem do jeho očí a poviem: „Čo si myslíš?“ Percy na mňa žmurkne. 

„Viem, že ty sa nikdy nedáš,“ zasmeje sa veselo. Zvyšok dňa sa len tak prechádzame, ja mu hovorím, kde by aký dom mohol vyrásť, kde budú sochy a parky. So záujmom počúva. Potom sa posadíme do trávy, vyčaríme si pre každého dve plechovly coca-coly, aj keď neviem, či to nie je zakázané. To je ale fuk. Keď sa zotmie, viem, že je najvyšší čas ísť dole, do tábora. Presunieme sa k trónnej sieni, kde už všetci bohovia, ktorý idú do táboru, čakajú.

Nikde nevidím Hádesa, Arésa ani Afroditu. Hádes zrejme šiel na nejakú párty s poväčšine mŕtvou spoločnosťou. Pri tej myšlienke sa uškrniem. Na Afroditu a Arésa nechcem ani len myslieť. Určite sú niekde spolu. Možno znova v tom vodnom parku, kde si Arés zanechal štít, po ktorý sme s Percym a Groverom museli ísť. No, kto vie, ale nechcem sa zdržovať myšlienkami na chýbajúcich bohov.

Zatvorím oči a stojím na hranici tábora. Vedľa mňa stoja ostatní bohovia a predo mnou Zeus a Poseidón. Niekto ma chytí za ruku a ja vidím, že je to Percy. Šťastne sa na neho pozrem a celá skupina bohov ide dolu, do tábora. Vidím, že oheň horí, ale zdá sa mi zvláštne, že pri ňom nikto nesedí, nespieva, nerozdávajú sa čokoládové sušienky. Keď sa pozrem lepšie, uvidím, ako všetci vytvorili kruh okolo nejakej malej osoby. Nevidím ju dobre, je veľmi v tieni ostatných. S Percym si vymeníme začudovaný a ostražitý pohľad. Viem, že musím byť pripravená, keby sa čosi dialo. Keď dojdeme ku kruhu, upriami sa pozornosť na nás a všetci vypliešťajú oči. Toľko bohov očividne nečakali ani vo sne.

Podvedome sa táborníci rozostúpia, aby nám urobili cestu a ja uvidím, kto je tá osoba v strede. Je to Rachel, ktorú nemám veľmi v láske. Vlastne vôbec. Preto nie som vôbec šťastná, že tu je. Čudujem sa, že ju do tábora pustili. Potom Rachel zdvihne hlavu a ja jej vidím do očí. Má ich žiarivo zelené, také zelené som ešte nevidela. A hlavne je divné, že to nie je farba jej očí. Potom uvidím na zemi múmiu malého dievčaťa v šatoch a pochopím. Teraz žije v Rachel orákulum, predpovedajúce budúcnosť. Keď si uvedomí moju prítomnosť, ukáže na mňa,zhlboka sa nadýchne a potom vydýchne. Z úst jej v špirálach vychádza neprirodzená zelená hmla.

Potom prehovorí jasným a pevným hlasom, naháňanúcim hrôzu:

„Bohov, ktorí sa odvrátia chrbtom k výškam, súdiť bude jediná.

Pradávne spoločenstvo, znova sa spojiť musí.

Pozor dajte však, všade číha had aj dym.

Na jedno ešte pozor dajte - ak spoločenstvo nezrodí sa - svet hneď zadusí sa.“ 

Autor: , v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction



Sdílet

Diskuse pro článek Bohyňou na veky vekov 2. kapitola:

Krásne pokračuj

Krásný :-)!!

Táto poviedka sa mi paci a je super, no prilis si zmenila Persyho-neni taky co ja vem ze by ju obimal zozadu a tak a vymyslal jej prezyvky, aspon nebol v 5 knihe , moze sa zmenitm ale postupne, inac fakt nema chybu

Přidat komentář:

Nick:

Text: