Bitches - 3. kapitola - Oživenie • OurStories.cz ~ naše povídky

V dnešnej kapitole príde na scénu konečne Rebekkah. Odpustila jej Peťa? Alebo je to len pretvárka, ako ju dostať do pasce? Príjemné čítanie.

24.12.2012 (13:00) • leainka • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 946×

3. kapitola - Oživenie

Ráno otvorím oči a pozriem na miesto vedľa seba. Je prázdne.

Vstanem z postele a oblečiem sa. „Do riti,“ zanadávam, keď neviem nájsť svoju podprsenku.

„Hľadáš toto?“ Vo dverách stojí Kol aj s mojou podprsenkou.

Vysmiato na mňa pozerá a točí ňou na svojom prste.

Dôjdem k nemu. „Dáš mi ju?“ Snažím sa mu ju zobrať, ale nechce mi ju dať.

Zamračím sa.

„Ale no tak. Čo tak dať ďalšie kolo?“ Zasmejem sa a vytrhnem mu ju.

Oblečiem sa a zleziem dole, kde je už aj Klaus.

Prekvapene na mňa pozrie.

„Peťa, dlho som ťa nevidel.“

„Chýbala som ti?“ usmejem sa a objímem ho.

„Samozrejme, každučký deň.“ Pustím ho.

„Kde je Rebeka?“ Nadvihnem obočie. Predsa vždycky sme boli komplet.

„Ona, bohužiaľ, je v rakve. Nemám nikdy čas ju oživiť, chápeš nie?“

„Nie, nechápem. Prečo?“ Chytí ma za ruku.

„Drahá, to nie sú tvoje starosti.“

„Pusť ju, veď je to tvoja sestra.“

„Máš pravdu, ale aj Katherin je tvoja sestra a tiež ju zradíš. Sme rovnakí.“ Má pravdu. Ale Rebeku pre svoj plán potrebujem. Čo to nechápe?

„Peťa, ešte si si zabudla toto,“ hodí po mne Kol moje babské boxerky.

„Díky,“ usmejem sa naňho ako blbec.

Klaus sa zatvári ako stelesnenie nevinnosti.

„Ou, tak tu sa odohrávali nejaké orgie.“ Buchnem ho do ramena.

„Blázon,“ zasmejem sa na ňom.

„Kat stále pred tebou uteká?“ Toto ma zaujíma celkom.

„Hej, aj keď s Kolom sa stretáva, ale netuší, že Kol je na mojej strane.“ Prikývnem.

No toto ešte bude zaujímavé.

Klausovi zazvoní mobil.

„Čo je?“ Zodvihne a nepríjemne pozrie pred seba.

„Klaus, potrebujeme jedného tvojho hybrida.“ V mobile počuje dievčenský hlas. Otočím sa na Kola s otázkou.

„To bude jeho barbie,“ pošepká mi, ale aj tak to Klaus počul.

„Nie. Mám ich málo.“ Zloží jej mobil.

„Čo si akože myslí? Že jej dám len tak svojho hybrida? Sú vzácni a mám ich málo.“ Naštvane vyjde z domu.

„Peťa, rád by som ťa tu nechal, ale musíš ísť preč.“ Vyprace ma z domu.

Prečo sa cítim ako odkopnuté šteňa?

„No nepozeraj tak na mňa. Poznám ťa. Určite by si urobila nejakú hlúposť a naštvala Klausa.“

„A to by sa ti nepáčilo?“ Nadvihnem obočie. Viem, čo musím urobiť.

„Páčilo, tak, čo potrebuješ?“

„Rebeku.“ Vydýchnem.

Pozriem mu do očí a nevinne sa usmejem. Ako taký anjelik.

„Dobre, dobre, že si to ty.“ Vedela som, že to urobí. Však, čo by pre mňa blbec nespravil.

Ach jaj, každý je pre mňa blbec. Uškrniem sa nad tým.

„Choď dole schodmi a posledné dvere. Ja dám pozor, keby náhodou prišiel Klaus.“ Prikývnem a vydám sa tam.

Bola som tam takmer hneď.

Otvorím dvere a uvidím truhlu hnedej farby. Otvorím ju a v nej leží Rebeka v červených šatách.

Tak to niekoho zabiť. Pokrútim nad tým hlavou a vytiahnem jej dýku.

Dýku si schovám pod tričko. Ešte sa mi predsa zíde. Je ťažké ju zohnať.

Opriem sa o skriňu za mnou.

Počkám dokým sa neprebudí.

Za tú dobu, čo som tu nebola sa tu toho teda veľa nezmenilo. Otázka je, koho chcem?

Rebeka prudko otvorí oči a začne prerývane dýchať.

Usmejem sa.

„No vitaj medzi nami.“ Len, čo ma zbadala, sa postavila a už aj ma objímala.

„Dosť tej lásky.“ Odtiahnem sa a zasmejem.

„Prečo si ma oživila? A čo tu robíš? Určite sa mi to len zdá.“

„Dajme tomu, že sa na teba, už nehnevám. Dávno som ti odpustila a neznamená to, že nie sme kamarátky. Furt tie samé otázky.“ Opriem sa o stenu. „Prečo si vlastne bola prebodnutá?“

„To tá hlúpa Elena. No do slova ma pichla dýku do chrbta a to zabolí. Teraz je moja korisť.“ Zasmejem sa. To som chcela počuť.

„Super, máme rovnaký cieľ. Čo keby sme vypadli niekde? Len sa prosím ťa prezleč, si celá od krvi. Počkám ťa vonku.“ Vyjdem von. Kol tam ešte stále stojí. Aspoň viem, že nežartoval a ostal tu.

Pritlačím ho ku stene a pozriem do očí.

„Joj, znova ťa chcem. Je to až hriech.“

„Ja viem, Kol“ Usmejem sa.

Dole dôjde Rebeka v rifliach a krátko tričku.

„To sa mi páči.“ Pustím Kola a ideme do baru.

Len čo sme vošli do baru, uvideli sme Elenu.

Elena, keď uvidela Rebeku v očiach sa jej objavil strach.

Sadli sme si k stolu vedľa nich.

„To je ona?“ Spýtalo sa dievča s kučeravými čiernymi vlasmi.

„To je kto?“ Pokývnem k nej hlavou.

Rebeka sa usmeje. „Henta? To je ich miestna čarodejnica. Ale poviem ti, je na nič. Akurát, čo ju len Nik využíva na jeho blbosti.“

Prikývnem. Na voľné miesto vedľa nás si sadne Marek.

„Ahojte.“ Milo sa na nás usmeje. Prižmúrim oči a pozriem sa na Elenu.

Tá sa tvári akoby nič. Niečo chystajú.

„Peťa, môžeš na chvíľku? Chcem sa s tebou porozprávať, osamote.“

Prikývnem a robím sa sprostou. „Jasné, prečo nie?“ Usmejem sa a idem za ním.

Dôjdem dozadu a pozriem sa naňho.

„Tak, čo si to chcel?“ V tom momente po mne skočil a do krku mi zapichol ceruzku napustenú sporýšom.

Skríknem a padnem na kolená.

Do miestnosti príde tá čarodejnica, meno neviem a aj ostaní. Aj samotná princeznička Elena.

Chytím ceruzku a vytiahnem si ju z krku. Rana na krku sa mi hneď zahojí.

„Za to mi zaplatíš.“ Pozriem sa na Mareka a vyštartujem naňho.

Čarodejnica sa pred neho postaví a pozrie sa na mňa takým divným pohľadom.

Dobre viem o čo sa snaží.

Spadnem na zem a chytím sa za hlavu.

„Dosť, prosím dosť!!!“ Vlasy mi zakryjú tvár.

Stefan príde ako posledný a zavrie za sebou dvere.

Marek si kľakne ku mne.

„Škoda, že ťa za chvíľu zabijem. Si vážne pekná.“ Pousmejem sa. Na toto som čakala.

Len čo sa ku mne nahol, chytila som ho a už som ho zvierala pod krkom.

Čarodejnica na mňa prekvapene pozrie.

„Márna snaha ty hlupaňa. Som na svete už dlho. Vážne si myslíš, že mi týmto ublížiš?“ Pokrútim hlavou.

Mareka ešte viac začnem škrtiť.

„Dosť!! Pusť ho!“ Kričí na mňa Elena.

„Všetci sa upokojme. Peťa, pusť ho.“ Damon sa pohne smerom ku mne.

„Ešte krok, ty idiot tupý sprostý a roztrhám mu hrdlo.“

„Prečo si myslíš, že mi na ňom záleží?“ Elena naňho naštvane pozrie.

„Čo to robíš, Damon? Veď ho zabije!“

„Ale nezabije, Elena. Poznám ju. Potrebuje nás. Nezabije ho.“ Usmejem sa a oči sa mi zmenia.

„Vážne? Ja vás potrebujem? Ako vážne?“ Začnem sa smiať.

„Pusť ho!!! Ty sprostá hlúpa blondínka. Čo si o sebe myslíš?“ Zatvárim sa dotknuto.

„No tak teraz si ma Elena, normálne dojala.“ Odfrknem si.

„Pusť ho, prosím.“

„Elena, čím viac prosíš, tým viac ťa ma Peťa na háku.“

„Máš pravdu Stefan. Peťa, ty asi nevieš, čo to znamená mať priateľov. A ani to nebudeš vedieť, kebyže to vieš, tak ho pustíš. Ale možno preto ťa Damon nechce. To je to, prečo si prišla späť, nie? Kvôli Damonovi. Stefan mi všetko povedal.“ Začnem sa smiať.

„Kvôli Damonovi? Kde žiješ, prosím ťa? On ma totálne nezaujíma.“

„Však ani ty jeho, preto miluje mňa.“ Nenávistne na ňu pozriem. Kto si myslí, že je?

Zuby sa mi vysunú. Zahryznem sa mu do krku.

„Nie!“ Skríkne Elena. Marek vykríkne od bolesti.

„Priblížte sa a zabijem ho!“ Skríknem po nich. Z pier mi začnú padať kvapky jeho krvi. Mňam.

Dvere sa otvoria a dnu vojde Rebeka, ktorá chytí Elenu hneď pod krk. A nie len Rebeka, ale aj Klaus a Kol.

„Prestaň sa s nimi hrať, Peťa. A zabi ho už!“ Netrpezlivo začne Klaus podupávať nohou.

„Škoda.“ Usmejem sa a znova mu zaryjem zuby pod kožu. Tá mrcha vo mne chcela, ale viac.

Pila som dovtedy, dokým v ňom neostala, ani len kvapka krvi.

Stále žije. Jedným ťahom mu zlomím väzy. Istota, že neprežije.

Elena skríkne a rozplače sa.

Rebeka sa na ňu pozrie a zakusne jej do krku.

„To stačí, Rebeka.“ Odstrčí ju Klaus a chabé telo Eleny si prevesí cez plese.

Stefan sa mu postaví do cesty.

„Kam ju to berieš?“

„Potrebujem ju, neboj, možno ti ju ešte vrátim.“

„Tak to nie.“ Klaus na mňa prosebne pozrie. Vytiahnem si z nohavíc kôl a zapichnem ho Stefanovi do brucha. Ten len padne na kolena a bolestne na mňa pozrie.

„Prečo?“

„Prečo nie, keď môžem?“ Nadvihnem obočie a usmejem sa. Stefan sa mi nikdy nepáčil, nechápem, čo na ňom Kat vidí.

Klaus medzi tým odišiel aj s Elenou. Ostala som tu s Rebekou a Kolom.

Kol chytil Damona za ruky zozadu a začal mu ich vykrúcať.

„Bonnie, to kúzlo. Inak mu vytrhneme srdce.“ No Bonnie len záporne pokrúti hlavou.

„Nie.“ Ja asi zle počujem.

„Rebeka, povedala mi práve nie? Asi som zle počula.“ Usmejem sa a prejdem k Damonovi.

„Kol, chyť ho.“ Kol ho ešte pevnejšie zovrel.

„Keď nie, tak nie.“ Ruku mu vrazím k srdcu.

„Jeden pohyb a jeho srdce bude na zemi, rozmysli si to máš desať sekúnd, Bonnie.“

Damon bolestne zakňučí.

„Päť, štyri, tri, dva, jedna. Okej, ako chceš.“

„Počkaj!!! Nie nerob to! Dám ti to heslo!“ Skríkne Bonnie. Usmejem sa a vytiahnem z neho ruku.

Rebeka jej zoberie celú knihu a zoberie aj Bonnie.

„Kde treba spraviť to kúzlo?“

„Na hroboch.“ Nenávistne na nás pozrie.

Usmejem sa a vrazím jej facku, až omdlie.

Kývnem Rebeke hlavou. Ona ju chytí za ruku a ťahá po zemi, až do auta.

Kol pustí Damona a ten padne k zemi.

„Nemyslel som si, že si až takáto. Odkedy si s nimi?“ Bolestne vydýchne.

„Ach jaj, mám práve ťažké rozhodovanie. Kebyže je na mne, tak ťa tu nechám skapať, ale keďže ťa ešte budeme potrebovať, musím ti pomôcť.“

„Ty sa ma nedotýkaj!! Sviňa hnusná. Nečakal som, že mi toto spravíš. Myslel som si, že ku mne stále niečo cítiš.“

Kol sa začne smiať.

„Chudáčik Damon, ak si si vážne myslel, že ona by k tebe niečo cítila. Je horšia než samotná Kat, ale to ty vieš, bol si s ňou, už v minulosti, ale predsa len o nej nevieš úplne všetko.“

Zahryznem si do zápästia a nasilu mu ho priložím k ústam.

Damon začne sebou trhať.

Zápästie od neho odkloním. „Stačí!“ Rana sa mi zahojí.

„Kde je Elena?“ Prevrátim očami. Vážne?

„Toto jediné ťa zaujíma? Kde je chuderka, Elena?“ Naštvane naňho zagánim.

„Vážne ťa bavia chuderky?“Čupnem si k nemu.

„Lepšie ako mrchy. Nenávidím ťa!“

„To je fajn, pretože ani ja teba nemám rada.“ Usmejem sa a zlomím mu väzy.

Kol ma chytí za ruky a postaví hore.

„Páčiš sa mi takto.“ Prehrabnem si vlasy a pobozkám ho.

„Poďte! Vy dve hrdličky.“ Oborí sa na nás Rebeka.

Sladko sa na ňu usmejem a už aj idem. Nasadnem do auta.