OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Úlomky zrady - 06.

27.07.2013 (08:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 24× • zobrazeno 3116×

 06.

„Malá chyba na začiatku sa stane veľkou chybou na konci.“

- Giordano Bruno

Bankrot jednej z najväčších korporácií čarodejníckeho sveta? – tak znel titulok dnešného Proroka. Nerozumiem tomu, ako sa to tak rýchlo dostalo na verejnosť, ale Miles mal svoju teóriu. Podľa neho máme vo firme takzvaného zradcu. Inak sa ani nedá vysvetliť, ako sa odtiaľ tie peniaze dostali. Niekto ich ukradol a ja dám na to aj svoj krk.

Odrazu ma zo zamyslenia vytrhol zvuk klopania. Zodvihol som oči od novín a zvolal: „Vstúpte!“

Sedel som vo svojej novo zariadenej kancelárii a aj keď som mal v pláne začať pracovať až od Pondelka, začal som už dnes. Pri tých problémoch, čo sa na nás valili by bolo odo mňa vrcholne nezodpovedné, ak by som si ešte tri dni vyvaľoval šunky a nechal všetko na Milesa, ktorý sa o chvíľu žení.

Dvere sa otvorili a dnu vošla osoba, ktorú by som ani vo sne nečakal.

„Hermiona,“ zvolal som nadšene a prekvapene zároveň a vstal som. Po tvári sa mi rozľahol úsmev a Hermiona mi ho opätovala.

„Ahoj, Draco,“ prehodila mierne nervózne a rukami si uhládzala bielu sukňu.

„Posaď sa,“ vyzval som ju a ona bez jedinej námietky poslúchla a usadila sa do bieleho kresla oproti môjmu stolu. „Čo ťa ku mne privádza?“ vyzvedal som a v hlave sa mi vyrojili milióny teórií. Celkom hlúpych a nereálnych teórií, ale dal by som všetko čo mám za to, aby aspoň jedna z nich bola pravdivá.

„Ja viem, že máš toho momentálne veľa a je mi hlúpe, že ťa obťažujem...“ začala, ale ja som rázne pokrútil hlavou, čím som ju zastavil.

„Neobťažuješ, práve naopak. Som veľmi rád, že ťa vidím!“ povedal som po pravde a do Hermioninej tváre na nahrnula červeň.

„Vieš ide o to, že Liam by veľmi rád šiel na zápas Holyheadských harpyí a lístky sú už vypredané. Duncan včera znova odišiel na nejakú služobnú cestu a ja neviem na koho iného sa obrátiť. Ty vlastníš spoločnosť, ktorá pokiaľ viem tento tím sponzoruje, tak ma napadlo, či by si mi nevedel zabezpečiť lístky pre mňa a Liama,“ povedala a zahryzla si do ružovej pery.

Prvé, čo mi pri tom pohľade zišlo na um bolo, ako rád by som sa do nej zahryzol ja. No pri tej myšlienke som sa okamžite v mysli okríkol a snažil sa sústrediť. Takéto nápady ma príliš rozptyľujú.

„Mám tri lístky,“ zvolal som ani neviem prečo. „Ak chceš, môžeme ísť spolu,“ dodal som a Hermiona sa naširoko usmiala.

„To by si pre mňa urobil?“ prehodila neveriaco a ja som sa zamračil.

„Samozrejme, že áno,“ pritakal som bez rozmyslu. „Duncan nie?“ vyhŕkol som skôr, ako som si to vlastne stihol premyslieť.

Hermiona sa zamračila a ruky, zložené v lone, si nervózne začala žmoliť. Potom sa akoby sarkasticky pousmiala a odvetila: „Duncan nie je práve rodinný typ.“

Nadvihol som obočie a nechápavo zavrtel hlavou. „Ako? Tak prečo sa ženil?“

O tom, čo mi povedala som ani v najmenšom nepochyboval. Za ten čas, čo som na Manore som si stihol všimnúť, že Duncan sa chová idiotsky. Dlho vyspáva, s Liamom sa vôbec nehrá, ledva s ním prehovorí a k Hermione tiež nie je najmilší.

„Nechcem o tom hovoriť,“ prehodila moja brunetka a smutne vytiahla kútiky úst.

Takýto smútok jej tvári nepristal a ja som sa pri pohľade do jej žiaľom naplnených očí rozhodol, že urobím všetko, aby nikdy smutná nebola. Aj keď by som mal preto Duncana zavraždiť.

„Môžem sa ťa spýtať niečo osobné?“ začal som opatrne. Bolo možno odo mňa hlúpe to z nej ťahať, ale keď ja som si nedokázal pomôcť. Keď Hermiona prikývla pokračoval som: „Prečo si s Duncanom? Ak vám to neklape, prečo sa nerozvediete? Neboli by ste ani prví a ani poslední.“

Na chvíľu nastalo ticho a ja som ani na jedinú sekundu nemohol spustiť pohľad z jej tváre. Vyzerala zamyslene a prekvapene. Napokon si povzdychla a pokrčila plecami. „Necháp ma zle, ja tvojho brata...“

„Nie je to môj brat,“ prerušil som ju možno chladnejšie, ako som mal pôvodne v úmysle a okamžite mi to zostalo ľúto. „Prepáč mi,“ zašomral som, „ale naozaj necítim, že by medzi mnou a Duncanom bol nejaký vzťah. Je pre mňa cudzejší nech hocaký človek, ktorého stretnem niekde na ulici!“ ujasnil som a snažil som sa znieť mierne a zamaskovať ten nával hnevu, ktorý ma vždy pri zmienke o Duncanovi prepadal.

Hermiona prikývla, že rozumie a potom pokračovala: „Takže ja mám Duncana rada. Náš vzťah bol vždy v poriadku, popravde sa to začalo všetko kaziť len minulý rok. Vlastne odvtedy, ako začal chodiť na služobné cesty. Ochladol aj ku mne a aj k Liamovi. Nemôžem si pomôcť, ale stále tak nejako dúfam, že sa to všetko dá do poriadku a vrátime sa do starých koľají!“

Nádej. To je to, čo som ja stratil a Hermiona ňou očividne prekypuje. Ale úprimne povedané, dúfam a budem prosiť Salazara, ak bude treba tak aj samotného Chrabromila, aby sa jej to nevyplnilo. Ona sa narodila aby bola so mnou, po mojom boku. Aby z nej bola pani Malfoyová a nie nejaká Hermiona Igleby. To ani neznie dobre.

„Môžem sa ťa spýtať ešte niečo? Je to posledná otázka,“ povedal som a tentoraz som poriadne znervóznel ja. Ani som nečakal na Hermionin súhlas a okamžite som vypustil svoju otázku von. „Čo si si myslela, keď som ťa v siedmom ročníku pobozkal?“

Po mojej otázke zavládlo dusivé ticho a ja som cítil, ako vzduch zhustol a v hrdle mi navrela poriadna hrča.

„Úprimne? Že ti preskočilo,“ ozval sa napokon jej hlas do ticha a zabodol sa do mňa ako poriadne nabrúsená britva. „Necháp ma zle, ale dovtedy som pre teba bola iba humusáčka a potom Duncanova priateľka, ku ktorej si sa choval milo, lebo si musel a odrazu som mala tvoj jazyk vo svojich ústach a...“ nedokončená veta zostala visieť vo vzduchu a mňa takmer porazilo. Chcel som vedieť, čo mala na srdci a tak som ju pobádal.

„A čo, Hermiona?“

„Zmiatol si ma,“ zašepkala a sklopila pohľad k zemi.

Obočie mi vyletelo až niekam dopoly čela a vyvalil som oči. „Tým chceš povedať, že ak by som sa vtedy snažil, mohol som ťa získať?“ neodpustil som si ďalšiu otázku.

Na Hermioninej tvári sa rozľahol úsmev a vzápätí sa postavila a povedala: „Nevravel si, že ďalšie otázky už nebudeš mať?“ podotkla a ja som vo vnútri zanadával.

„Jasné,“ prehodil som sklamane a prstom brnkal do stola.

„Takže zajtra, Draco,“ povedala a otočila sa na odchod. „Ďakujem!“ zvolala a potom sa za ňou zabuchli dvere.

Čo to má byť zajtra? Akosi mi vypadlo, čo som jej vlastne sľúbil, lebo som mal momentálne plnú hlavu iných vecí, ako napríklad, že som magor. Nemal som ujsť, ale mal som bojovať. Som prvý Malfoy v histórii, ktorý sa zachoval ako zbabelec a sklopil uši, aby sa mohol utiahnuť do tmavého zákutia, kde sa ľutoval.

„Ach, pri Salazarovi,“ zašomral som a čelom som sa oprel o ľadové sklo stola. Urobilo mi to dobre a vyjasnilo mi to hlavu.

Lístky... napadlo ma a okamžite som vstal a vybral sa za Milesom. Ak ich niekto vie zabezpečiť, tak to je on.

„Potrebujem láskavosť!“ S tými slovami som vrazil do jeho kancelárie.

Práve sa prehrabával v akýchsi šanónoch a zaobchádzal s nimi spôsobom, akoby oni mohli za všetko, čo sa práve deje.

„Ahoj Draco,“ prehodila Pansy, ktorá znudene sedela na pohovke pri okne a listovala si časopis „Moderná čarodejnica“. Nechápem, ako to niekto môže čítať. Je to časopis plný klebiet a všelijakých tipov, ako vyzerať dobre. Akoby Pansy niečo také potrebovala.

„Žiadna novinka,“ fľochol Miles mojim smerom a Pansy sa na neho zamračila.

„Ahoj Pansy, čo tu robíš?“ otočil som sa na ňu a jej zúrivého snúbenca som ignoroval.

„Čakám,“ prehodila napajedene a zazrela na Milesa, ktorý sa tváril, že nie sme v miestnosti. „Máme ísť totiž do cukroviniek kvôli tortám a zákuskom na našu svadbu, ale pánovi Bletchleymu to je akosi šumák!“ dodala a rozhodila rukami.

Miles automaticky pretočil očami a zameral sa na svoju vyvolenú. „Povedal som ti, aby si šla sama. Ja mám prácu!“ zvolal rozhorčene a rukou tresol do stola.

Páni, tie milióny ho zobrali viac než mňa.

„Alebo nech s tebou ide Draco. On aj tak nič nerobí!“ prehodil ešte a znova sa vrátil k svojim šanónom.

Au... tak to zabolelo, ale vlastne má pravdu. „Dobre, pôjdem. Ale potrebujem tri lístky na zajtrajší zápas Harpyí!“ oznámil som a Miles nadvihol obočie, ale inak nedal najavo, že by ma zaregistroval.

„Miles má tri lístky pre nás. Pre koho ich potrebuješ?“ vyzvedala Pansy.

„Pre mňa, Hermionu a Liama!“ oznámil som a nedokázal som si pomôcť, ale na tvári sa mi usadil idiotský úsmev.

Pansy vyvalila oči a Miles sa zamračil, ale nijako nereagoval. Na chvíľu nastalo ticho a potom Pansy prešla k Milesovi a oprela sa o neho.

„Láska ja vlastne zajtra nemôžem. Mám skúšku šiat, tak čo keby si tie lístky dal Dracovi?“ prehodila milo a prstom prešla Milesovi po sánke.

„A čo Theo? Mal ísť s nami!“ otočil sa na ňu Miles.

„Theo to pochopí!“ zvolala Pansy. „Draco je predsa prednejší, ako nejaký Nott!“ oznámila a dôležito si založila ruky na prsiach.

Miles si povzdychol a otvoril zásuvku, vzápätí na to z nej vybral obálku a hodil ju na stôl. „Ale už vypadnite!“ prikázal a znova sa sklonil nad svoje papiere.

Pansy na mňa víťazoslávne pozrela a podala mi obálku s tromi lístkami. Potom sme spolu šli do cukroviniek, kde nám ukázali, ako bude vyzerať svadobná torta a potom sme ochutnali asi päťdesiat rôznych plniek. Popravde mi najviac chutila tekvicovo-vanilková a čokoládovo-višňová. Pansy so mnou súhlasila a tak sme napokon objednali niekoľko desiatok zákuskov s týmito plnkami.

Bude to veľkolepá svadba a to nevravím preto, lebo sa jedná o mojich najlepších a vlastne aj jediných priateľov, ale preto, lebo Pansy tomu obetuje všetko, čo môže. A dokonca aj to, čo nemôže.

Napokon sme sa ešte zastavili na jedno vanilkové kapučíno a potom som Pansy odprevadil domov.

Keď som prišiel späť na Manor, bol som tak prejedený až som z toho mal kŕče. Rozhodne už najmenej do konca života nechcem vidieť nič sladké. Ale to by u nás nemohol byť Liam, ktorý si do úst úspešne napchal polovicu veľkej, orieškovej čokolády.

„Ahoj Draco!“ zvolal nadšene, keď ma uvidel. Čokoládu mal po celej tvári a naširoko sa usmieval. „Chceš?“ opýtal sa a ukázal na zvyšok čokolády.

„Nie, Liam. Ale ďakujem,“ uškrnul som sa na toho prcka. „Kde je tvoja maminka?“ spýtal som sa a Liam ukázal na jedáleň a čosi zašomral, ale keďže mal plné ústa, nebolo mu veľmi rozumieť.

„Ale ako sa to mohlo stať?“ ozval sa rozhorčený hlas pána Iglebyho a keď som vošiel do jedálne, našiel som tam aj mamu a Hermionu, ktorá vyzerala frustrovane.

„Nejaký problém?“ spýtal som sa, keď som sa zastavil len kúsok od Hermiony.

„Od sv. Munga z oddelenia psychiatrie nám ušiel pacient!“ oznámil pán Igleby a ja som prekvapene pozrel na Hermionu.

„Ty pracuješ u Munga?“ vyzvedal som a Hermiona pokrútila hlavou.

„Len tam vypomáham. Duncan nechce aby som pracovala!“ oznámila a zaškľabila sa.

„To je teraz irelevantné!“ zakričal pán Igleby a rukou si prehrabol vlasy.

Vyzeral naozaj naštvane.

„Prečo vás to tak hnevá?“ otočil som sa na neho.

Namiesto otčima mi odpovedala moja mama: „Edward je jedným z hlavných sponzorov nemocnice!“

A momentálne zlyhali. Nemal by som sa z toho tešiť, ale keď ja svojho ocinka dvakrát nemusím.

„A ten pacient je niekto koho poznám?“ opýtal som sa a pozrel s očakávaním na Hermionu.

„Pochybujem,“ prehodila a vstala. „Je tam už veľmi dlho!“

Pán Igleby prikývol. „Som zvedavý ako to vysvetlíme jeho bratovi,“ zašomral si sám pre seba zúrivo a potom sa načiahol po fľaši ohnivej whisky a nalial si takmer plný pohár.

„Ako sa ten pacient volá?“ spýtal som sa tento krát pána Iglebyho, lebo Hermiona odišla do vedľajšej miestnosti za Liamom.

„Albus Dumbledore,“ odvetil môj otčim a hodil do seba celý obsah pohára.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Úlomky zrady - 06.: