OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Saviour or a killer? - part eight

03.09.2013 (16:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 963×

- part eight

Vybrala som si zo skrine čisté a predovšetkým suché veci a navliekla ich na seba. Vlasy som si nechala rozpustené, aby mi skôr vyschli, pretože Damon tu mal všetko, ale nikde v dome by som nenašla fén.

Jasné, že nemá priateľku, keď nemá takú základnú vec ako je fén!

„Čo bude teraz?“ spýtala som sa odrazu Damona.

„Čo by malo byť?“ Jeho mocné ruky ma chytili zo zadu za pás a jeho pery sa prisali k môjmu krku. „Myslíš s nami?“

„Nie,“ pokrútila som hlavou a otočila sa k nemu, aby som mu videla do očí.

„Mám na mysli Kali. Keď si po teba príde, dokážeš ju zastaviť?“

Upír sa samoľúbo usmial a vystrčil bradu.

„prečo nie? Som predsa Damon Slavatore a mám také zbrane, čo nemá nikto iný.“

Prekvapene som nadvihla obočie a prekrížila si ruky na hrudi.

„Naozaj? Ako napríklad to, že sa pred každým začneš chváliť a preto radšej odíde?“ typovala som už pobavene.

Upír prižmúril oči.

„To nebolo vtipné.“ Síce to povedal, oči sa mu stále smiali.

„Ale nemôžeš povedať, že to nie je pravda,“ trvala som na svojom.

On si len porazenecky vzdychol a pustil ma. 

„Damon, sľúb mi niečo,“ ozvala som sa odrazu.

Nechápavo zvraštil čelo a pozorne sa na mňa zahľadel.

„Vernosť ti sľúbiť nemôžem,“ stisol pery do úzkej linky a ja som ho udrela do pleca.

„Nie, nežartujem!“ oborila som sa na neho. „Sľúb mi, že už nebudeš klamať. Budeš mi hovoriť pravdu. Teraz sme v tom spolu.“

Ani na sekundu som neuhla pohľadom, chcela som vidieť každý jeho pohyb alebo niečo, čo by ma utvrdilo, keby mi klamal.

To ti nesľúbim,“ povedal po dlhej odmlke.

Udrela som ho a o krok pred ním ustúpila.

„Bože!“ precedila som pomedzí zuby. „Ako mi to môžeš robiť?! Prečo?!“

„Mala by si sa zmieriť s tým, aký som,“ pokrčil plecami a ja som len zaškrípala zubami.

„Idem radšej za Derekom,“ nadýchla som sa a na päte sa otočila. Potrebovala som niekoho, s kým sa dalo rozprávať bez žartov.

Chcela som Damonovi pomôcť, tak prečo ma jednoducho nenechá? Čo má za problém?  Prečo nie je schopný otvoriť sa ani po tom všetkom, čo som s ním už prežila? Ublížil mi viac, ako ktokoľvek na svete, avšak zároveň vo mne vyvolal neodolateľnú túžbu, ako nikto pred ním a teraz? Stále žije v domnienke, že slovo ako pár, alebo tým sú mu úplne neznáme. 

Vstúpila som do jediného baru v meste, do Mystic Grillu. Nebolo tu nejako plno, no ani prázdno. Aby som našla Dereka, nemusela som sa veľmi namáhať. Stačilo sa zamerať pohľadom hocakej baby, ktorá tu bola.

Každá na neho pozerala. Bol to predsa kus, to som musela uznať. Len keby nebol vlkolak.

„Ahoj,“ pokúsila som sa o úsmev a prisadla si k stolu pre dvoch, ktorý bol v rohu miestnosti, aby mal trocha súkromia.

„Ahoj,“ pozdravil. „Nečakal som ťa tu. Damon nehovorí?“ nadvihol spýtavo obočie a ja som hneď pokrútila hlavou.

„Nie, povedal mi, o čo ide, len... mám taký pocit, že stále mi niečo zatajuje. Chcem, aby bol úprimný, ale on to jednoducho nedokáže.“

Derek súhlasne prikývol.

„Pochybujem, že ti to povie...“

„Čo také?“ Chytila som sa toho okamžite.

Neviem prečo, no zmocnil sa ma pocit, že aj on toho vie viac ako ja. Veď prečo nie? Každý vie viac, len ja nie.

„Nemal by som ti to vravieť ja. Naštve sa.“

Založila som si ruky na prsiach a oprela sa. Súdiaco som ho prebodávala pohľadom.

„Odkedy ťa trápi, či sa naštve?!“ oborila som sa na neho a v hlave sa mi už rodil nový plán. „Vyspal sa s tvojou sestrou, len aby zistil, kde sa nachádzajú Argentovci a aby mohol zdrhnúť za bratom. Podľa mňa by si zaslúžil poriadnu na hubu,“ konštatovala som a dávala si dokopy úlomky, ktoré hovorili cestou do Vegas a aj to, čo som sa dozvedela tam. „A to, že mi povieš čo on tají, je to najmenej, ako mu znepríjemniť deň.“ Hodila som na neho psie oči a párkrát som zaklipkala.

Derek sa zhlboka nadýchol a premeral si ma pohľadom.

„Hráš nefér.“

Pokrčila som plecami.

„Tak fajn,“ prikývol nakoniec. „Ide o to, že svorka, v ktorej je Kali... aj keď je alfa, nie je veľmi dôležitá...“

Vytrieštila som oči.

„Ako môže byť alfa nie veľmi dôležitá? Veď je hádam vodkyňa, nie?“

„Práve to ti vravím,“ usmial sa Derek. „Ona patrí do svorky, kde sú všetci alfami.“

Dych sa mi zasekol niekde v hrdle a ja som ostala hľadieť na neho v nemom úžase, neschopná spracovať informáciu, ktorú mi práve podsunul.

Je to pravda? Myslel to naozaj? Ako to je možné? Myslela som, že svorku riadi len jeden alfa a ostatní sú podriadení, ale toto?

Zhlboka som sa nadýchla a prehrabla si vlasy.
„Takže mi vravíš, že si sem po Damona prídu samí alfovia?“

On len vážne prikývol.

Vložila som si tvár do dlaní a porazenecky si vzdychla. Proti tomuto ma nič nenapadlo. Netušila som, čo by som mohla urobiť. Som tu len ja, on a Derek. Nikto iný v Mystic Falls nemá žiadne nadprirodzené schopnosti.

„Chceš tu ostať?“ zaujímalo Dereka.

Dvihla som k nemu zrak a rozhodne mu pozrela do očí.

„Jasné, že hej! Nemôžem ho v tom nechať samého! Zabijú ho!“ bránila som ho, síce som si nebola istá, že si to ešte zaslúži.

„Fajn,“ vydýchol si. „Ale budeme potrebovať pomoc!“ vyhlásil a vybral si z vrecka mobil. Behom pár sekúnd na ňom vytočil čiesi číslo a začal telefonovať.

„Potrebujem vás. Oboch. Musíte prísť čím skôr do Mystic Falls. Potom už len hľadajte penzión patriaci Salvatorovcom. Budeme vás čakať!“ A zložil.

Bol to v skutku dosť rýchli telefonát, no nevedela som, čo práve vybavil.

„Prídu sem posily,“ usmial sa celkom spokojne. „No ak chceš byť nejako užitočná, mala by si aj ty niečo urobiť.“

„Som predsa upír,“ pripomenula som mu.

„Nemyslím si, že ti to bude stačiť, ale dobre. A za ďalšie... ani ako upír ešte nie si dosť silná na to, aby si sa im postavila,“ upozornil.

Prižmúrila som oči.

„Čo tým myslíš? Mala by som niečo urobiť?“ zaujímal ma jeho názor, lebo to vyzeralo, že znova niečo vie. Akoby všetci vedeli všetko, no nikto mi nechcel povedať viac, ako bolo nutné. To ešte budeme musieť prebrať.

„Rozhodne. Potrebuješ tréning.“

Usmiala som sa a postavila sa zo stoličky.

„Tak vstávaj! Ideš ma trénovať!“ oznámila som mu a potiahla ho, aby vstal rýchlejšie. Vyzeral zarazene, ale nechal ma.

„Kam ma vedieš?“

„Naspäť do penziónu. Všimla som si v pivniciach nejaké staré zbrane,“ vysvetlila som.

„Aha.“ Bolo všetko, na čo sa pri ceste zmohol.

Vystúpili sme a zamierili k dverám. Keď som prechádzala okolo toho symbolu, po chrbte mi behal mráz. Samo o sebe to bolo dosť hrozivé a keď si ešte predstavím autora, nechcela by som byť v Damonovej koži.

Prešla som do obývačky, avšak hneď som sa zarazila. Predo na oboch gaučovkách ležali dve telá. Vyzerali, že sú mŕtve. Boli to dievčatá.

„Damon!“ zvreskla som odrazu a prirútila sa k nim. Snažila som sa im zmerať tep, no žiaden nemali. Naozaj boli mŕtve.

„Damon!“ vrieskala som aj naďalej, čakajúc na odozvu.

„Kto ma chce?“ spýtal sa upír a jeho hlas znel akosi bezstarostne, priam natešene, ale keď ma uvidel a zvlášť môj výraz, zastal.

„Allison?“ nadvihol obočie.

„Ako si mohol!“ kričala som po ňom ukazujúc na tie mŕtvoly.

„Ako si len mohol, ty hajzel! Znova zabíjaš?!“

Podišla som k nemu a strelila mu po tvári. Vážne sa na mňa znova pozrel a mlčal.

„Nemohla by si mi dať šancu, prosím?“

„A načo? Aby si si našiel nejakú dobrú výhovorku?“ ziapala som. „Čo tak napríklad blížiaca sa skaza, čo? Alebo to má čo robiť s tým, že krv z vrecúčka je o pár stupňov chladnejšia?“

Damon pretočil očami.

„Keby mi šlo o to, dám si ju toľko do mikrovlnky,“ uistil ma.

Už-už som otvárala ústa, že mu niečo poviem, keď vtom sa ozval prudký nádych a ja som sa hneď otočila.

Blondína, ktorá ležala na gauči, sa prebrala k životu s výrazom smrti v očiach.  

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Saviour or a killer? - part eight: