OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prízrak minulosti - 4. kapitola

24.09.2012 (17:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1294×

Via otvorila oči. Sedela nad stolom na stoličke, zrejme zaspala keď čítala jeden z Gilbertových denníkov, ktoré jej Jeremy požičal. Jeremy... Posledný týždeň sa s ním nerozprávala. Vlastne takmer vôbec nevychádzala z domu. V priebehu niekoľkých hodín pobozkala dvoch mužov, ktorí pre ňu niečo znamenali. Znamenali, minulý čas, Via, povedala si v duchu a zložila hlavu do dlaní. Bola unavená, tak ako už dlho nie. Je v Mystic falls dva týždne a už sa to na ňu začína rúcať. City, city, city... Aké vlastne city? Čo všetci upíri klamali, že ich nevedela vypnúť? Zavrela oči a snažila sa v sebe nájsť spínač, ktorým všetky emócie stopne.

Ach, Lývia, Lývia... pomyslela si zronene a opäť otvorila oči. Vedela, čo sa deje. Vypla všetky emócie už pred rokmi, veď skoro päťdesiat rokov nepocítila niečo ako strach. No sú city, ktoré sa nedajú vypnúť... aj pred tým ju Rose varovala. Láska.

Via si odfrkla. Láska je veľmi široký pojem. Môže Jeremyho milovať viac než svoj život ale to aj psa, ktorého si priveľmi obľúbi. Bola v koncoch, netušila, čo má robiť. Už dávno nevedela ako rozpozná čistú lásku od tej priateľskej. To by mohla rovno tvrdiť že miluje Jeremyho, Damona a Klausa naraz. Každého trochu inak.

Jeremy... Najlepší priateľ.

Damon... Záchranca.

A Klaus... Čo bol vlastne Klaus? Starší brat? Milenec? Nepriateľ?

Via nahlas zakvílila. Niečo sa s ňou dialo, niečo veľmi zlé. Hradby sa v nej začali rúcať, neviditeľná bariéra bola v troskách. A to všetko len pre jednu pusu s Jeremym, rozhovor s Elenou a Damonovu prítomnosť?! Nepáčilo sa jej to, ani trochu sa jej to nepáčilo. Začínala cítiť, dokonca viac než to. Vedela, že ak teraz dovolí svojej ľudskej stránke zvíťaziť tak už nenájde stratený pokoj, chladnosť. Nechcela, tak veľmi nechcela opäť trpieť! Tušila že jej niekto ublíži, tak ako Damon ak nie horšie.

Odrazu niečo začula. Prudko sa mykla na stoličke až z nej skoro spadla. Niekto rozozvučal domový zvonček. Via potichu zakliala a rozbehla sa dole schodmi. Stuhnuté svaly na nohách sa razom poddali a ona už stála pred dverami. Zarazila sa. Buď to bude Jeremy aby sa s ňou uzmieril alebo Damon, ktorý ju bude chcieť... spoznať. Preto dúfala, že to bude naivná Elena a tak už konečne otvorila dvere. Via prudko vydýchla a oprela sa o rám dverí.

„Klaus...  Dlho sme sa nevideli,“ usmiala sa Via.

„Bol som tu neďaleko, a tak som si povedal, že zistím ako sa mojej drahej priateľke darí,“ odvetil, prižmúril oči a úprimne sa usmial. Via už na nič nečakala a pustila ho dnu, potom za nimi zabuchla dvere.

„Nie je nebezpečné chodiť sem takto cez deň? Mohli ťa vidieť,“ povedala a sadla si na pohovku.

„Myslím, že tvoji mladí priatelia sú momentálne v šerifkinom dome,“ usmial sa Klaus. Via sa podozrievavo zamračila, no úškrn z tváre jej nezmizol. „Dajme tomu že sa po dlhých tridsiatich rokoch objavilo zviera, ktoré zaútočilo na jedného z občanov Mystic falls. Samozrejme sa Rada ešte stále obracia na Salvatorových. Ich chyba,“ mykol plecami Klaus. Via pretočila očami.

„To ti nenapadlo nič originálnejšie?“ spýtala sa ho s predstieraným sklamaním. No Klaus sa namiesto odpovede zamyslene pousmial a pokrútil hlavou.

„Zdáš sa mi iná. Sú to len moje predstavy alebo ty sa na mňa naozaj usmievaš?“

Via sa zarazila a následne zamračila.

„To je to tak vidieť, že nie som vo svojej koži?“ odvetila a nervózne sa pomrvila v kresle.

„Práve naopak, prídeš mi prirodzenejšia a šťastnejšia ako kedykoľvek pred tým. Samozrejme ak neberiem do úvahy súkromný večierok z pred piatich rokov, na ktorom ste si s Elijahom a Stefanom... hm... vyliali svoje srdiečka,“ uškrnul sa nad tou zábavnou spomienkou. Via sa opäť uvoľnila a teraz sa už naozaj rozosmiala.

„Zabudol si, že si tam bol aj ty a pri konci si sa nad tridsiatym pohárikom whisky rozplakal,“ dodala. Klaus sa zatváril, že je v rozpakoch, a skryl si tvár do dlaní, aby mu na ňu nevidela.

„Prestaň, budem sa červenať,“ odvetil a zasmial sa. No vo svojom vnútri bol zvláštne napätý. Čakal, kedy sa táto rozprávka skončí, kedy Via opäť nasadí ľadovú masku a slušne povedané ho vyhodí. Po toľkých rokoch neustáleho skúšania sa Via opäť smiala... A stačili jej na to dva týždne v Mystic falls. Zamračil sa, cítil sa byť podvedený. Tak on sa celého pol storočia snaží získať si jej srdce a Gilbertovi či komu to vlastne sa to podarí za týždeň?

No aj tak bol z menšej časti rád. Via sa smiala. A pri ňom. Ako splnený sen.

„Ale teraz naozaj, Klaus. Čo tu robíš?“ vyhŕkla Via, čo Klausa prebralo zo zamyslenia.

„Nič. Len som sa chcel uistiť, že ti všetko vychádza tak, ako si si to naplánovala,“ mykol plecom a tváril sa, že ho to nezaujíma.

„Jasné. A teraz pravdu,“ odsekla. Nepáčilo sa jej to. Ani trochu sa jej to nepáčilo. Klaus si vzdychol, keď zbadal ten jej sebavedomý a tvrdohlavý pohľad. Ako ho len tá ženská ovládala!

„Nepáči sa mi, že si tu sama. Stefan sa ti tiež snažil dohovoriť, nepočúvala si ho. A tak som veci zobral do vlastných rúk,“ odvetil napokon. Via pretočila očami.

„A prečo si myslíš že na tvoje rady dám?“ spýtala sa ho s úsmevom na perách. Tento raz pretočil očami Klaus.

„Musíš byť vždy tak tvrdohlavá?“ zasyčal.

„Musíš byť vždy tak tvrdohlavý?“ zopakovala po ňom Via a víťazoslávne sa usmiala. Klaus zaškrípal zubami.

„Tak fajn! Vzdávam to. Ale musí ti byť jasné že v meste ostanú dvaja hybridi, ktorí na teba budú dávať pozor,“ povedal nekompromisne. Via rezignovane prikývla, no potom sa nad tým pozastavila.

„Prečo ti na mojom bezpečí až tak záleží? Nie som predsa žiadny slaboch, žiadna chudinka ktorá by potrebovala ochranu. Už nie.“

„To viem. Ale patríš do rodiny – do mojej rodiny. A ja svoju rodinu chránim,“ odvetil. Via sa zamračila. Potom sa Klaus postavil a tým jej dal jasne najavo, že už odchádza. Ako správna hostiteľka ho vyprevadila až k dverám. Na prahu sa však Klaus ešte obrátil a premeral si ju zamysleným pohľadom. „Dávaj si pozor. Sú to traja upíri – ty si len sama. A postarám sa, aby hybridi nezanechávali príliš veľký neporiadok, nechceme ťa predsa dostať do problémov,“ mrkol na ňu. Potom sa k nej naklonil a letmo ju pobozkal na líce – až nebezpečne blízko jej úst. Niečo plánoval... niečo veľké. A Vii sa to nepáčilo z jediného dôvodu, Klaus to pred ňou chcel utajiť. Tajnosti nikdy neveštili nič dobré.

V ten deň si povedala že už má po krk jej vysedávania doma. Klausova návšteva jej pripomenula zmysel jej návštevy. To, prečo tu je. Nedokázala zniesť myšlienku, že by Damon nad ňou opäť vyhral a tak po týždni konečne vyšla z domu. A zamierila si to rovno do vily naproti. Je čas opäť zamiešať s kartami... pomyslela si a usmiala sa.

Otvorila jej usmievavá Elena. Damon ani Jeremy neboli doma, čo Viu neprekvapilo. Takto jej to vyhovovalo viac. Tentokrát sa bude venovať Elene.

„Nevadí ti, že som sem takto vtrhla, však nie? U mňa doma je príšerná nuda, už som to nevedela vydržať,“ ospravedlnila sa Via a sadla si na pohodlný gauč. Elena si k nej prisadla a úsmev na tvári sa jej ešte viac rozšíril.

„Samozrejme, že nie. Som rada za tvoju spoločnosť. S Jeremym v posledných dňoch nie je možné prehodiť jednu rozumnú vetu a Damon... Je proste Damon. Nechce sa rozprávať. Je skrátka iný,“ odvetila Elena. Lývia sa zamračila.

„Iný ako kto?“ opýtala sa nechápavo. Elena zrazu posmutnela.

„Nie je to jedno? Nerada sa pozerám do minulosti. Nemá cenu premýšľať o tom, čo bolo, však?“ povedala náročky ľahostajne.

„Má ak osoba, ktorá ti chodí po rozume pre teba niečo znamená,“ pokrútila hlavou. Smerovali presne tam, kam chcela. Na tému „Stefan“ preskočili tak rýchlo, až ju to samú zmiatlo. No prečo nevyužiť príležitosť? Šťastne si zaspomínať? Zasiať semienko pochybností?

„Neznamená. Ver mi. Preniesla som sa cez to,“ odsekla Elena a razom sa postavila. Tento rozhovor sa jej ani zďaleka nepáčil a to ani nezačal! Vlastne celá Lývia sa jej nepáčila. Vzhľadom vyzerala byť tak nevinná, hlúpučká, slabá... Tak prečo po každom jej slove jej behajú zimomriavky po tele? Cítila nebezpečenstvo. Nepozdávalo sa jej to.

„Cez to... Nešťastná láska, nemám pravdu?“ nedala sa odbiť Via. Elena si nešťastne vzdychla. Má hlúpe myšlienky, hlúpy úsudok. Lyvi je, narozdiel od nej, človek. Jediné, čím ju to dievča ohrozuje je jej zvedavosť a obrovská pusa. Smiešne... „Pozri, Elena, nemám vo zvyku vyzvedať...“ Ó, vážne? pomyslela si uštipačne Elena, no potom sa zahanbene zahriakla. „no nemohla so si nevšimnúť ako sa trápiš. Možno k tomu chlapcovi už nič necítiš no potrebuješ sa niekomu vyspovedať. A ja som, ako vidíš, samé ucho,“ usmiala sa. Elena si vzdychla. Lývia mala pravdu. Potrebovala zo seba dostať všetku nevykričanú bolesť, ktorá sa v jej hrudi za tie roky nahromadila.

„Tak... tak dobre,“ prikývla Elena a opäť sa posadila. „Ide o to, že môj bývalý je Damonov brat,“ začala. Via vyprskla.

„To myslíš vážne? Jeho brat? Ty máš teda šťastie, Gilbertová,“ pokrútila hlavou Via. Elena sa pousmiala nad jej reakciou. „A čo sa teda stalo? Vybrala si si Damona namiesto jeho brata a teraz sa ozýva svedomie?“

„To nie...“ pokrútila hlavou. „Ide o to, že Stefan opustil mňa. A...“

„Ako útechu si si vybrala Damona,“ doplnila ju Via. Elena sa nad jej slovami zamyslela. Útecha? To všetko pre ňu Damon znamená? Len útechu? Sama nevedela.

„Možno,“ pritakala pochybovačne Elena. Lývia sa na na jej veľké prekvapenie zamračila.

„Tak ti položím už len jednu jednoduchú otázku, Elena. Je Damon ten, ktorého skutočne chceš?“

....................

Budem úprimná: Chcem mať túto poviedku čo najskôr z krku... Cez to dúfam, že to neuberá na kvalite hoc je to asi trúfalá myšlienka (jasné že uberá). Nehnevajte sa na mňa prosím preto. No Upírske denníky som nevidela už celé mesiace a popravde nemám chuť na tom niečo meniť - teraz mám mániu HP.

Nuž, napriek tomu dúfam, že som vás aspoň trošku potešila ďalšou kapčou a spríjemnila som vám tak deň. :)

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 4. kapitola: