Povedz mi, kto som... - 3. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Už to pomaly prechádza do niečoho zaujímavejšieho. :)

14.11.2013 (12:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 869×

3. kapitola

Už som aspoň dve hodiny sedela na nemocničnej stoličke a čakala na výsledky. Po mojom skrate, ma Lucy a Jenna okamžite vzali do nemocnice. Asi päť minút cesty som mala nepopísateľnú bolesť, ktorá nie a nie prestať. Ako náhle sme však prešli cez brány nemocnice, bolesť ustala a ja som sa cítila znova dobre. Napila som sa čistej vody a akoby sa nič nestalo. Bolo to však zvláštne. Ako to, že som mala také bolesti? Kde sa vzali?

„No, takže,“ vyšiel doktor z dverí a Jenna s Lucy boli hneď na nohách. Mne sa však postaviť nechcelo, tak som zostala sedieť a opretá lakťami o kolená, som na ne hľadela. „Je to naozaj zvláštne, no CT nič neukázalo a ani rýchle krvné testy. Caroline je v poriadku,“ povedal s nadvihnutým obočím a ja som prevrátila očami.

„Ako je to možné?“

„Zvíjala sa na zemi v bolestiach a aj cestou sem. Ako to, že jej nič nie je?“ hnevala sa Jenna.

„Neviem si to vysvetliť. Váš popis bol naozaj vážny, no testy nič neukázali. Nezjedla niečo, čo by jej mohlo uškodiť? Alebo sa príliš nenamáhala a nejedla veľa na prázdny žalúdok?“ spýtal sa a obe sa pozreli na mňa a čakali odpoveď.

„Asi som fakt niečo zjedla,“ povedala som napokon. „Na obed sme mali hnusné špagety.“

„No, to asi bude kvôli tomu. Predpíšem jej nejaké lieky, ale mala by byť v poriadku,“ usmial sa na obe a odišiel do ordinácie, aby predpísal nejaké lieky. Usmiala som sa a hneď sa postavila.

„Čo to je za lekára,“ sťažovala sa Jenna cestou do lekárne. „Popis bol normálny. Bolesti a silné bolesti a on povie, že jej nič nie je?“

„Asi to už prešlo. Možno to vážne boli tie špagety. Ako vyzerali, Car?“

„Čo? Jáj,“ vytrhla ma z premýšľania a ignorácie. „Také mastné a mäkké, blé,“ zatriasla som sa pri spomienke na ne.

„Nemôžem uveriť, že si to dala do pusy,“ znechutila sa aj ona a potriasla sa tiež. No pre mňa bolo super, že sme mohli ísť domov. Nechcela som klamať, pokiaľ ide o moje zdravie, no trčať v nemocnici plnej chorých ľudí? To už by som naozaj nezvládla a okrem toho, mi je fajn a som v pohode. Aj keď by som sa najradšej najedla. Jenna by mi určite nič nedala, tak sa musím v noci prepašovať do kuchyne sama, aby som si mohla niečo vziať.

Cesta bola dlhá, aj keď trvala len pätnásť minút. Jenna sa stále rozčuľovala, že sú všetci lekári úplne sprostí a nedokážu pomôcť chorému dievčaťu. Dokonca aj mňa obvinila, že som to len predstierala, aby sa ma na nič nepýtali, pokiaľ ide o moje súkromie. V živote som nepresviedčala tak, ako v ten moment ju. Bolo to niečo strašné a myslela som si, že ma už ani do domu nepustí. Na koniec sme však prišli a ja som si vydýchla. Ani som si nemyslela, že sa niekedy budem tešiť do tohto domu.

Dnu som však nešla. Išla som do záhrady, aby som sa nadýchla čerstvého, večerného večera. Už je možno aj pol ôsmej a ja spať ísť nechcem. O takomto čase by som sedela v autobuse, ktorý ma nesie domov, pretože by som doteraz bola vonku. No ja som namiesto toho trčala na záhrade a sledovala západ slnka. Úžasné.

No v tom som si niečo uvedomila, ako náhle som sa pozrela na jabloň. Som si takmer istá, že som niekoho za stromom videla, keď ku mne bežala Jenna a Lucy. Niekto ku mne chcel ísť, no oni dve ho vyrušili. Čo to však bolo zač? A prečo ma to sleduje? Videla som ho za tento deň už trikrát a vôbec sa mi to nepáči. Pristúpila som k jabloni a pozrela sa do diaľky.

„Nech si už ktokoľvek, prestaň ma sledovať! Nie je to vtipné!“ povedala som do vzduchu, pretože som si bola trošku istá, že to čudo je stále niekde na záhrade. Určite je to však Marry, aby sa mi pomstila za trapas, ktorý som jej minulý týždeň uštedrila. Nie som si tým istá, no keď zistím, že je to ona, vytrasiem z nej dušu.

***

„Teba bolí celé telo a doktor ti povie, že si v pohode?“ nechápala Becky.

„Mali by mu vziať licenciu. Čo je to za doktora,“ povedala Sasha a vyložila si nohy na stôl. Sedeli sme vonku na vzduchu a kochali sa slnkom, ktoré parádne pražilo. Mali sme voľné hodiny, vlastne sme si ich urobili všetci sami. Kto by sa už len chcel smažiť v budove bez klimatizácie s veľa spotenými telami? Asi nikto. Už aj profesori rezignovali a radšej nám dovolili byť vonku, kde je síce teplo, no dá sa aspoň dýchať.

Babám som povedala o mojom včerajšom výlete do nemocnice a oni sa sťažovali len na doktora a nie na moje problémy. Uľavilo sa mi, pretože keby im poviem, že tá bolesť pominula tak rýchlo ako prišla, mali by ma za blázna.

„Kedy myslíte, že nás pustia domov?“ spýtala som sa ich a nasadila si slnečné okuliare.

„Neviem, asi ako zvyčajne. Viete si predstaviť, že tu budeme trčať až do pol tretej?“ povedala neveriacky Becky a ja som prevrátila očami.

„Išla by som niekam von, no nemám peniaze,“ zamrmlala som a Sasha sa začala ľútostivo smiať.

„Nie si jediná koho odpojili od peňazí. Môj foter zistil, že som bola poza a vzal mi kreditku.“

„Za to moja matka zistila, že som spala s Lucasom a nechce sa so mnou baviť,“ povedala Becky a ja som na ňu pozrela.

„A ako sa to vlastne dozvedela?“

„Načapala nás v akcii,“ povedala a ja som pozrela prekvapene na Sashu. Chvíľu sme na seba len hľadeli, no vzápätí sme sa začali strašne smiať. „Čo je? Nie je to vôbec vtipné, viete ako trápne som sa cítila?“

„Vieme si to predstaviť,“ povedala som so smiechom a skoro spadla z lavičky.

„Prestaň!“ skríkla na mňa tiež so smiechom a udrela ma. Ja som so Sashou však neprestávala. Predstavovala som si ten moment, keď som práve v posteli s nejakým chalanom a už sa blíži ku koncu a v tom vojde Berta. Asi by som sa prepadla pod zem alebo vyliezla cez okno a už sa nikdy nevracala. Za to by ma s istotou vyhodila zo sirotinca.

„Je tu nuda,“ povedala smutne Sasha a napila sa vody. Usmiala som sa a posadila sa. Zahľadela som sa medzi stromy a úsmev mi zmizol na tvári. Stiahla som si okuliare a neveriacky sa pozerala do tých stromov.

„Na čo sa to pozeráš?“ spýtala sa ma Becky a pozrela sa do stromov tiež.

„Ty to nevidíš? Je to priamo pred nami,“ povedala som a nechápala. Nevidela som tvár, no videla som zvláštne dlhé šaty, zeleno-hnedej farby so všelijakými šatkami. Vlasy mala divné až zlaté, no viac som nevidela. Schovávala sa za konármi.

„Nič tam nie je, Car,“ povedala Becky a pozrela nechápavo na mňa. Ja som sa však postavila a tá postava zmizla.

„Ako to, že si to nevidela? Práve to odišlo preč,“ povedala som a pozrela na ňu. Pozerala na mňa s nadvihnutým obočím a Sasha tiež. Neverili mi, no ja som videla, čo som videla. Avšak teraz to bolo preč a zanechalo za sebou len moju zmätenú myseľ. Sadla som si teda k babám a tvárila sa, akoby sa nič nestalo.

Stále sa mi však zdalo, že ma niekto sleduje. Nevedela som sa na nič sústrediť, len som sa stále obzerala a bola nervózna. No z toho boli nervózne aj oni dve.

„Ideme za profesorkou.“

„Hneď prídeme,“ povedali a ako rakety išli preč. Inokedy by som išla s nimi, no teraz som vedela, že chceli ísť preč odo mňa. Ani sa im nečudujem. Správala som sa dosť divne a to si priznávam. No pocit, že sa na mňa niekto stále pozerá, pretrváva. Nakoniec som to vzdala a postavila sa. Nemohla som zostať vonku ako nejaký terč a nechať, nech si zo mňa tá suka uťahuje. Takú možnosť jej neposkytnem. Nech ju len stretnem a nedarujem jej to.

Kráčala som po areáli, no stále som sa obzerala. To čudo bolo totiž za mnou a vždy keď som sa otočila, schovalo sa za niečo, čo malo po ruke. Čo to má byť?

„Ahoj, Car,“ prišiel ku mne Scott a usmial sa. V momente som očervenela a pozerala na neho. Zabudla som na všetko čo je za mnou a sústredila sa len na to, čo je predo mnou.

„Ahoj Scott, ako sa máš? Dlho som ťa nevidela,“ milo som sa usmiala a on sa na mňa spopod mihalníc usmial. Ten jeho úsmev ma vždy dostane.

„Poznáš to. Problémy, no my dvaja sme na ne experti, nie?“

„To je isté,“ usmiala som sa a založila ruky na hrudi.

„Tak? Čo máš na pláne? Ideš niekam?“ spýtal sa a začali sme sa spolu prechádzať. Cítila som sa ako v siedmom nebi. Scott je totiž futbalista z našej školy a hrá naozaj dobre. No nie len v tom je dobrý. Láme srdcia mnohým dievčatám a ja som jednou z nich.

„Ale nie. Len sa tak potulujem a nudím sa,“ usmiala som sa a ucítila jeho ruku v tej mojej.

„Tak to je náhoda. Nudím sa tiež,“ usmial sa a rukami sme začali kolísať. „Nechceš sa vypariť? Vnútri nikto nie je,“ navrhol a ja som sa zastavila. Žiarivo som na neho pozrela a usmiala sa. Usmial sa tiež.

***

Hodila som ho o stenu a vášnivo ho bozkávala. Chytil ma jednou rukou za pás a tú druhú mi vopchal do vlasov a pritiahol si ma k sebe. Jazykom som mu bez váhania vošla do úst a hrala sa s tým jeho. Rukami som mu vošla pod tričko a hladila ho po krásne vyšportovanej hrudi. Hneď so mnou potočil a pritisol ma k stene on. Rukami som rýchlo siahla na jeho gate a začala mu rozpínať opasok a aj gombík a zips. On ma zatiaľ bozkával na krku, čo ma vždy dostane a vzdychla som. Bola som nadržaná a chcela som ho. Chcela som ho tak veľmi, že som to skoro nevydržala. Zdvihla som ruky nahor a on mi dal dole tričko. Mala som pod ním tenké tielko. Hneď mi stisol zadok a dráždivo sa na mňa usmial. Sukňu mi vytiahol vyššie a vyhodil si ma na boky. Už som chcela začať vzdychať, no niekto nás vyrušil.

Prudko sa otvorili dvere do telocvične, kde sme sa za rohom poddávali sexu a do miestnosti vošlo tucet deciek na čele s učiteľmi. Scott hneď prestal a zložil ma. Začali sme sa obliekať a chovať čo najnormálnejšie. Keď som sa však pozrela do telocvične, uvidela som to. Tá postava v divnom oblečení stála pri dverách a pozerala na mňa. Marry ich sem zavolala? Ja ju asi zabijem.

„Tak to bolo tesné,“ povedal so smiechom za mnou Scott a potom podišiel ku mne. „Na koho sa to pozeráš?“ spýtal sa blízko pri mne.

„Ty to nevidíš? Tú postavu pri dverách?“ povedala som a ukázala na ňu. Scott sa pozeral na dvere a potom na mňa.

„Nikto tam nie je, Car. Len dvere,“ povedal a zamračil sa. Ako to, že ju nevidí? Marry je tam. Tam stojí a pozerá sa na mňa. „Nechceš ísť niekam inam?“ spýtal sa a pobozkal ma na krk. „Hm? Tvoju sexi postavu by som chcel vidieť celú,“ pošepkal a dráždivo si ma obrátil. „Si vážne sexi,“ pošepkal a vášnivo ma pobozkal. Nechala som sa, aj keď som sa s ním bozkávať nechcela. Chytila som ho oboma rukami za tvár a hrala sa s jeho jazykom. Vážne povedal, že som sexi?

„Hej, vy dvaja!“ prišla k nám slečna Greenová a obaja sme sa od seba odtrhli. „To si nechajte na vonka!“ povedala výhražne a Scott sa zasmial. Ja som sa však dala na beh. Otočila som sa a kráčala k tej postave, ktorá však začala cúvať.

„Car!“ skričal za mnou Scott, no ja som sa rozbehla. Chcela som rozbiť Marry hubu. Zo mňa si nikto dobrý deň robiť nebude. A už vôbec nie vtedy, keď som sa chcela pomilovať s chalanom ako je Scott. Bol taký úžasný a jeho bozky, tie boli neodolateľné. No skôr, ako som si stihla užiť aj sex, Marry nás vyrušila. Od sexu ma nikto odháňať nebude a už vôbec nie baba ako je ona!

Bežala som po chodbe a zakaždým sa mi Marry vytratila z dohľadu. Zrýchlila som a tým vybehla von, kde bolo plno študentov. Obzerala som sa a v tom ju uvidela. Stála s inými študentmi pri strome a smiala sa. Ako sa môže smiať, keď len pred chvíľou ma sledovala? Neváhala som a šla za ňou. Zdrapla som ju za ruku a obrátila ju k sebe. Najprv sa bránila, no keď uvidela, kto ju ťahá, zdesila sa a nasadila vystrašenými pohľad aj s ostatnými. To sa mi páči.

„Neviem čo robíš, no prestaň s tým!“ povedala som výhražne a stisla jej viac ruku. Zdesene na mňa pozerala.

„Ale ja...“

„Hovorím ti to naposledy. Prestaň s tým, lebo inak ti narobím parádne problémy. Je to jasné?“ povedala som zúrivo a ona začala horlivo prikyvovať. „Super,“ odstrčila som ju, poslednýkrát po nej zazrela a odpochodovala preč. Totálne ma naštvala. Neznášam, keď ma niekto sleduje, keď mi niekto prekazí úžasnú chvíľku.

„No čau, hľadal ťa Scott,“ pribehli ku mne baby a zasmiali sa.

„Čo ste spolu robili?“ spýtali sa záhadne a zvedavo. Zasmiala som sa tiež a očervenela.

„Nič, nestihli sme,“ povedala som a obe na mňa šokovane pozreli.

„Čože?“

„Túžiš po tom už niekoľko mesiacov.“

„Čo sa stalo?“

„Hento sa stalo,“ otočila som sa a ukázala na stále vystrašenú Marry. „Zavolala do telocvične decká a učiteľov. Už keď ho mal vonku,“ povedala som a otočila sa.

„To jej nedarujem!“ povedala Sasha a bola s Becky na ceste, no zastavila som ich.

„Už som jej to vytmavila. No so Scottom to už nepôjde. Nebudem za ním doliezať, aby sme sa spolu vyspali na druhý pokus,“ prevrátila som očami.

„Máš pravdu,“ zamrmlala Sasha a zahryzla si do pery. „To musí prísť. Hm, ale tá suka ma naštvala. Keby to urobí mne, neprežije.“

„Veď aj ja mám nervy,“ založila som si ruky na hrudi. „Ale nebudem robiť problémy. Nie tu a okrem toho, v škole? Nie preboha. Radšej vonku,“ povedala som a zahryzla si do pery a baby sa zasmiali.

V tom mi však úsmev zamrzol na tvári. Pozerala som sa poza baby a neverila vlastným očiam. Zdesene som sa obzrela za Marry. Stále sedela s kamarátmi pri strome a smiala sa. Pozrela som sa späť a tá postava, bola schovaná za autom.

Ako to, že Marry je tam a tá postava je pri aute?

Keď to nie je Marry, kto to potom je?

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction