OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Little Dirty Secret - 5. kapitola

11.01.2013 (11:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 8× • zobrazeno 1813×

5. kapitola

Klaus sledoval, ako Stefan dohovára Elene a mal dobrý pocit, že ju dokázal tak skvele rozhádzať. A to sa ešte stále nedozvedela to najhoršie.

Odrazu však Klausov pohľad upútala Sophie, ktorá vstala a zmätene sa obzerala dookola.

„Kde nájdem kúpeľňu?“ spýtala sa trasľavým a slabým hlasom.

„Ukážem ti,“ zazubil sa Klaus a otočil sa na odchod.

Sophie sa ale ani nehla. S povytiahnutým obočím ju prebodol svojím modrým pohľadom a čakal.

„Ty sa ma bojíš?“ vyslovil napokon svoju otázku.

To ticho, ktoré sa rozliehalo v miestnosti, sa stalo neznesiteľným. Elena sa mračila a s pohľadom odutého dievčatka, ktorému niekto vzal lízatko sedela na pohovke a ruky mala založené na prsiach. Stefan sa bez slova držal v jej bezprostrednej blízkosti a Damon sa tváril ako don Juan.

„Sophie...“ Klaus jej meno poriadne pretiahol a pohral sa s ním. Pocítil zadosťučinenie, keď sebou trhla. Pomaly prešiel k nej a už-už k nej naťahoval ruku, keď sa Elena-hysterka vrátila.

„Nedotýkaj sa jej!“ zajačala na plné hrdlo.

Klaus sa rozhodol ju ignorovať. Veď čo je ona? Len nepatrná trieska v päte, ktorá sa dá ľahko odstrániť. A teraz, keď je pre neho absolútne nepotrebná, tak by si mala dávať veľký pozor, ako sa v prítomnosti toho najnebezpečnejšieho predátora, akým Klaus je, správa.

„Neboj sa ma!“ prikázal Klaus trasúcej sa Sophie a ona sa okamžite uvoľnila. „Ukážem ti kúpeľňu,“ povedal napokon a Sophie ho nasledovala do chodby.

Vyšli po drevených schodoch a keď si bol Klaus istý, že sú z dosluchu, rozhodol sa Sophie prezradiť svoje tajomstvo. „Vieš, chcel by som, aby si sa presťahovala sem,“ oznámil jej veľmi jemným a hypnotickým hlasom, no bez ovplyvňovania. To si nechá až nakoniec, keby sa jeho malá brunetka rozhodla odporovať.

Sophie sa zamračila a hnedé obočie sa jej v strede spojilo. „Do Mystic Falls?“ spýtala sa s pochybnosťami v hlase.

„Áno,“ pritakal Klaus. „Ale, keď som myslel sem...“ nedopovedal a roztiahnutými rukami sa poobzeral.

„Sem, ako k tebe?“ Do jej hlasu sa vkrádala nedôvera a tak sa Klaus uchýlil znova k tomu, čo mu šlo najlepšie.

Ovplyvňovanie.

„Chcem, aby si sa presťahovala ku mne. Hneď!“ rozkázal jasne a zreteľne a Sophie bez slova prikývla.

Možno to použije aj na Elenu. Bratia Salvatorovci však budú tvrdší oriešok, keďže sa dopujú železníkom.

„Kúpeľňa je tam,“ kývol hlavou k zadným dverám a Sophie sa tam bez slova vybrala. Už chytala kľučku, keď sa na neho odrazu otočila. „A čo moje veci?“ Zamračila sa.

„Pôjdeme po ne,“ mykol ledabolo Klaus rukou a vracal sa dolu.

Možno by jej už nemal dovoliť sa tam vrátiť. Bolo by bezpochyby lepšie, ak by jej kúpil všetko nové. Vlastne ani sám nevie, prečo povedal, čo povedal.

Zmätený zo svojho chovania sa vrátil do obývačky, kde našiel zvyšok návštevníkov jeho domu, ako sa mračia.

„Elena,“ zaškľabil sa na ňu a prešiel k nej. Naklonil sa tesne k jej tvári a cítil, ako Stefan vedľa celý stuhol. „Sophie sa presťahuje ku mne. Je to tak pre ňu najlepšie a ty to vieš!“ povedal a Elena prikývla a povedala:

„Sophie bude u teba najlepšie.“

„Toto nemyslíš vážne!“ vyletel na neho Damon a v sekunde bol pri Klausovi.

„Je to absolútna hlúposť, aby tu žila s tebou,“ vložil sa do toho Stefan, zjavne rozhodnutý po prvýkrát za jeho nesmrteľný život, súhlasiť so svojím bratom.

„Nie, nie je a vy to viete!“ oponoval im Klaus a v hlave mu skrsli nepriestrelné argumenty.

„Ale no tak...“ začal uštipačne Damon.

„Nie!“ zarazil ho Klaus.

Prečo by vlastne on mal im, takým irelevantným švábom, niečo vysvetľovať? No dobre, pre dobro jeho duše, sa môže trošku ponamáhať. I keď v jeho prípade je to nepotrebné. Ešte stále neprišiel na to, prečo tí dvaja vlastne žijú. Jediným mihnutím malíčka by ich dokázal zabiť. Ale nie, on ich ušetrí a bude sa s nimi doťahovať.

„Mám veľa nepriateľov,“ začal Klaus zreteľne, „a keď sa dozvedia o Sophie, tak sa strhne peklo a oni urobia všetko pre to, aby ju zabili, alebo možno aj niečo horšie,“ na moment sa odmlčal.

Niečo horšie... sú predsa aj veci, ktoré sú takými útrapami a strasťami, že ani samotná smrť sa im nevyrovná. Smrť môže byť naopak vykúpením.

„Klaus...“ začala Elena, keď dlho nič nevravel, ale jediným mávnutím ruky ju odbil.

„Postarám sa o ňu. Vy viete, že áno. Potrebujem ju!“ povedal napokon a sledoval, ako si Salvatorovci vymenili zadumané pohľady.

Skôr, ako stihli niečo povedať, sa vrátila Sophie a tleskla rukami. „Tak fajn, musím si ísť teda po veci,“ vyhlásila a pozrela na Klausa.

„Ty si ju ovplyvnil?“ obvinil ho Damon a vytreštil hriešne modré oči.

Sophie jeho výraz na okamih pripadal komický, no ovládla sa, aby nevyprskla do smiechu.

„Bože!“ zreval Klaus a vyvrátil tvár k stropu. „Vážne si myslíte, že by som si ju nechal ujsť?“ pohľadom preskakoval medzi bratmi a tváril sa neveriaco a ublížene zároveň.

„Môžem ísť?“ vložila sa do toho Sophie a čakala.

„Sama nejdeš nikam!“ zahriakol ju Klaus a frustrovane si vzdychol. „Naozaj to musí byť dnes?“ spýtal sa napokon.

„Áno,“ prikývla a usmiala sa. Na lícach sa jej pri tom vytvorili nepatrné jamky.

Keď ju takto videl, nemal to srdce jej niečo odmietnuť. Videl v nej tak veľa z Tatie. „Dobre, idem s tebou,“ prikývol a vybral sa s ňou preč. „Vy vypadnite!“ prikázal bez akýchkoľvek emócií v hlase a kráčal bok po boku so Sophie.

***

„Idem s vami!“ prirútil sa naštvaný Damon, keď už obaja sedeli v aute.

Za ním sa hnala Elena a Stefan.

„Nie!“ jednoznačne povedal Klaus a Sophie sa vedľa neho zamračila.

„A prečo nie?“ spýtala sa o oktávu vyšším hlasom, než aký má obvykle.

„Áno, pán hybrid, prečo nie?“ dožadoval sa odpovede Damon.

Klausa to oslovenie naštvalo a cítil, ako v ňom vrie krv, ale ovládol sa. Mal tohto paholka plné zuby, ale Damon sa nikdy nedal odradiť. Bol horší než nejaká smrteľná infekcia.

„Aj ja idem!“ vyhlásila Elena a vstala si vedľa Damona.

„Jasné a aj Stefan nech sa pridá,“ prikývol milo Klaus, čím vyvolal zamračenie na tvárach tých parazitov. „A nezavoláme aj Caroline? A Bonnie, Tylera, Matta, Jeremyho, Kola, Elijah, šerifku Forbesovú...“ vymenovával a dal si záležať, aby z jeho úst sršala riadne bodavá dávka irónie.

Damon prekrútil oči a Elena zaťala päste.

„Čo, malá Elena sa hnevá?“ podrypol ju Klaus a uvedomoval si, aké je jeho chovanie detinské, ale nemohol si pomôcť. Mal jej plné zuby.

„To by snáď stačilo, nie?!“ vykríkla naštvane Sophie a tresla rukou po palubovej doske. „Správate sa ako banda idiotských škôlkarov. Nemám na vás absolútne náladu a keď sa budete ďalej týmto blbým spôsobom doťahovať, tak so mnou nepôjde nikto!“ vrieskala po nich a následne zaťala zuby a stisla pery do úzkej linky.

„Pokoj, bábika,“ ohradil sa Klaus a pozrel naspäť na svätú trojku. „Damon môže ísť a vy hrdličky, choďte chytať holubov, alebo čím sa to živíte,“ zaškeril sa.

„Nik!“ zajačala Sophie jeho meno a on sebou trhol.

Je ešte hysterickejšia, ako Elena. Čo len s ňou bude robiť? Najlepšie by bolo, keby prišiel na spôsob, ako ju donútiť zavrieť klapačku. Ovplyvnenie?

Svoj nápad okamžite zamietol. Nie je taký zbabelý, aby si neporadil s jednou šialenou ženskou, bez použitia svojej upírej schopnosti.

Keď Damon nasadol, vybrali sa smerom späť do Richmondu. Cesta im trvala dve a pol hodiny a našťastie Sophie pustila hudbu naplno a tak všetci stíchli.

Klaus si mohol konečne oddýchnuť od ich otravného kecania kravín.

Keď postáli pred veľkým domom, bolo už takmer desať hodín večer a vonku bola tma.

„Počkajte ma tu,“ prikázala Sophie a vystúpila z auta.

Klaus aj Damon zostali mlčky znášať jeden druhého a pokúšali sa potlačiť vražedné chúťky, ktoré boli istotne vzájomné.

***

Sophie prešla čo najtichšie vchodovými dverami a ocitla sa v prázdnej chodbe. Celý život žila v tomto dome, ktorý bol postavený zo lží. Pocit, že by tu mala zostať ešte čo i len o jeden jediný deň na viac sa jej bridila.

„Sophie?“ ozval sa odrazu Jacobov hlas a Sophie zmrzla v pohybe.

Pred ňou sa o sekundu objavila usmiata tvár a vľúdne oči, ktoré ju milovali. „Ty si späť,“ zašepkal šťastne a objal ju.

Sophie sa ani nepohla a objatie svojho akože brata neopätovala.

„Nie, nie som,“ povedala, keď ju pustil. „Prišla som si po veci,“ vyšplechla možno arogantnejšie, než mala pôvodne v pláne.

„Ako?“ spýtal sa neveriaco a jeho pekná tvár stuhla. Zamračil sa a prerývane dýchal.

„Sophie!“ vykríkla Miriam a pribehla dolu. „Ja som ti vravela, že som ju počula!“ vykríkla šťastne na svoju mamu a zbehla k Sophie. „Teraz mi už prečítaš rozprávku?“ spýtala sa s úsmevom na anjelskej tvári.

„Miriam, nie. Dnes ti rozprávku neprečítam,“ povedala a zazrela na svoju adoptívnu mamu.

Jacob sa nepekne mračil a v miestnosti sa odrazu objavil pán Wilson aj s nejakým pastorom, ktorého Sophie v živote nevidela.

„Jacob, odveď svoju sestru do izby!“ prikázala ľadovo pani Wilsonová a mračila sa na Sophie.

„Ale...“ Miriam bola rozhodnutá protestovať, ale pani Wilsonová ju schladila pohľadom a dievčatko okamžite stíchlo a so svojím bratom sa pobralo preč.

„Sophie,“ prihovoril sa jej jemne pán Wilson.

„Nechcem nič počuť,“ povedala rozhodne a pokrútila hlavou. „Odchádzam!“ oznámila jasne, zreteľne a rozhodne.

Nechápala, čo zapríčinilo, že s rozhodnutím Nika súhlasí, ale proste to tak bolo. Cítila, že chce byť s ním. Alebo musí... alebo... keby sa len necítila tak zmätene.

„Kam odchádzaš? Ako...“ pán Wilson chcel pokračovať, ale jediným pohľadom ho pani Wilsonová uzemnila.

„Stačí, Samuel!“ povedala a pár krokmi zlomila vzdialenosť medzi sebou a svojou akože dcérou. Chvíľu si obzerala jej odhodlanú tvár a potom sa zamračila. „Si nevďačná malá potvora!“ vykríkla a tresla jej celou silou facku.

Sophie sa zapotácala a takmer stratila rovnováhu, nebyť pohotového pastora, ktorý ju pridržal.

Hnedovláske sa nahrnuli do očí slzy a chcela sa rozkričať, ale pani Wilsonová sa ujala slova skôr.

„Nedovolím ti niekam ísť, ty nevďačnica. Starali sme sa o teba. Mala si, čo si potrebovala a takto sa nám odplácaš?“ hovorila hrozivo tichým hlasom.

Sophie doslova mohla cítiť hnev pani Wilsonovej na sebe. Udieral do nej ako blesky.

„Gabriella, toto nie je nutné!“ zahriakol ju manžel a snažil sa ju učičíkať objatím, no naštvaná žena sa nedala.

„Rozhodla sa pre nich. Dala prednosť upírom pred rodinou!“ nedala sa pani Wilsonová.

„Tí upíri sú moja rodina!“ vykríkla Sophie a vymanila sa zo zovretia pastora. „Či sa vám to páči, alebo nie, odchádzam!“ povedala a šla ku schodom rozhodnutá vziať si svoje veci a opustiť tento dom.

„Len cez moju mŕtvolu,“ doniesol sa k nej hlas pani Wilsonovej, ktorý ju  zastavil.

Sophie sa otočila na pološialenú ženu a obdarovala ju znechuteným pohľadom.

„Nie si moja matka. A preto nemáš právo mi rozkazovať!“ vyhlásila a otočila sa, aby pokračovala ďalej v ceste.

„Samuel, vieš, čo treba urobiť,“ šepla svojmu mužovi pani Wilsonová.

Pastor s pánom Wilsonom si vymenili súhlasné pohľady a pohli sa k Sophie. Už bola na desiatom schode, keď ju zastavili.

„Anjelik môj,“ prihovoril sa jej pán Wilson otcovským hlasom.

Sophie sa otočila a odfrkla. „Nehovor mi tak!“

„Nikdy nedovolím, aby si odišla s upírmi!“ vykríkol a kým sa hnedovláska stihla spamätať, v pevnom zovretí ju držali dvaja muži a niekam ju ťahali.

Nevedela, čo sa deje a ani kam ju vedú. Trhala sebou, snažila sa kričať. Dúfala, že Nik a Damon to počuli a vyslobodia ju.

Ale čo ak ju zabijú? Nie, nie, ona sa musí, musí, musí presťahovať k Nikovi. Proste musí a... A čo? Je v absolútnom kely. Nech robila čo chcela, nedokázala sa dostať zo zovretia mužov.

Keď sa spamätala, ležala na zaprášenej zemi v pivnici a jej adoptívna matka na ňu povrchne zazerala.

„Prepáč, Sophie!“ povedal náhle pán Wilson a zamkol ťažké železné dvere.

Sophie si uvedomila, že sa práve stala väzňom v dome, v ktorom vyrástla a jej bachari sú ľudia, ktorí si hovorili jej rodina. 

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Little Dirty Secret - 5. kapitola: