OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Little Dirty Secret - 4. kapitola

08.01.2013 (13:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1879×

4. kapitola

„Kto je to?“ Jacobov hlas bol trasľavý a jeho oči sledovali pozorne fotografiu.

„Katarina Petrova,“ povedal pán Wilson a prešiel k svojmu synovi, aby sa aj on mohol pozrieť na starú, ošúchanú fotografiu.

„Ale...“ začal Jacob, no hlas mu zlyhal.

„Je predok Sophie a zároveň jej dvojníčka,“ objasnila pani Wilsonová a ustarane hľadela na svojho jediného syna.

Vždy vedela, že nastane čas, kedy bude musieť svojmu synovi povedať pravdu a tajomstvách ich sveta, ale dúfala, že to ešte oddiali.

„Dvojníčka a predok?“ vydýchol prekvapene mladík a pozoroval svojich rodičov. „Vy ste sa zbláznili a toto je nejaký blbý, nedomyslený vtip, však?“

Pán a pani Wilsonovci si vymenili zmučené pohľady.

„Nie, synak, toto je skôr zlý sen,“ pokrútil hlavou pán Wilson. „Alebo nočná mora. Hovor tomu ako chceš.“

***

Sophie s vytreštenými očami civela na upíriu verziu Klausovej tváre.

„To... to...“ začala a roztraseným prstom ukázala na Klausa. Následne na to zaspätkovala a otočila sa na útek. Klaus sa v sekunde dostal pred ňu a zatarasil jej cestu.

Sophie vyvalili hnedé oči a pootvorila ústa. Potom sa so slzami v očiach otočila na ostatných.

„Toto si nemal robiť,“ pokrútila hlavou Elena a prešla k svojej sestre, ktorá sa triasla ako osika a mrmlala niečo o nočnej more, no ani upírí sluch nedokázal presne dešifrovať jej nezrozumiteľné šepkanie.

„Pripomína mi teraz cvoka,“ prehodil Damon, keď si obzeral Sophiin neprítomný pohľad.

Klaus sa rozosmial a prešiel k dvojičkám. „No tak Damon, nebuď neúctivý. Takto sa na adresu dám vyjadrovať nesmieš,“ pokarhal ho hrane a pozrel na Sophiinu tvár.

Jej pohľad smeroval niekam do neurčita a oči mala zahmlené od šoku.

Klaus sa presunul pred ňu a donútil ju pozrieť do jeho modrých očí. „Vzchop sa!“ prikázal naštvane a Sophie sebou v jednej sekunde mykla a prebodla Klausa zamračeným pohľadom.

„Č-čo sa tu deje?“ vydýchla napokon menej trasľavým hlasom.

„No čo asi. Natáčame tu Draculu,“ mykol plecom Damon a nalial si z Klausovho drahého koňaku. „Ponúknem sa,“ uškrnul sa následne na zamračeného pôvodného.

„Sophie, je tu niečo, čo ti musíme vysvetliť,“ začala opatrne Elena a nespúšťala pohľad zo svojej nervóznej sestry. „Ale musíš nás nechať dohovoriť, nech to bude znieť akokoľvek šialene,“ povedala pokojne a dotlačila Sophie k pohovke, kde sa obe usadili.

Zvyšnú hodiny strávili rozprávaním príbehu, ktorý predchádzal ich životom. Hovorili o Esther, Tatii, Katherine, bratoch Salvatorovcoch a v neposlednom rade o kliatbe, ktorá zväzovala Klausa. Sophie po celý čas preskakovala očami zo svojej sestry, o ktorej nevedela, že ju má, na človeka, vlastne hybrida, ktorý si z nej chcel urobiť chodiace vrecko krvi.

Po celý čas sa na tvári jemnej dievčiny, ktorá nikdy neverila na žiadne paranormálne javy, striedali milióny emócií.

„Takže vy sa mi teraz snažíte nahovoriť, že to čo ste mi povedali, je pravda?“ zamračila sa na nich a poťahala sa za hnedé lokne.

„Áno,“ uškrnul sa Klaus a s nadvihnutým obočím pozorne sledoval každý Sophiin pohyb a každú emóciu, ktorá sa odrazila v jej tvári.

„Ste blázni!“ vyhlásila napokon. „Tento vtip ste nedomysleli!“ jej hlas bol plný rozhorčenia.

Klaus si povzdychol a prisadol si k nej. „No tak ja ti to predvediem,“ zazubil sa na ňu a keď ostatným upírom v miestnosti došlo, čo sa chystá urobiť, zamrzli v pohybe, aj zmýšľaní.

Sledovali Klausovu tvár, ako sa mení a ako sa Sophiine oči rozširujú hrôzou. Ani sa nestihla poriadne spamätať a Klausove tesáky sa predrali jej hrdlom a z jej pier sa vydral mučivý výkrik.

***

„Maminka?“ ozval sa odo dverí ospalý hlások a pani Wilsonová sa otočila na svoju dcéru, ktorá v medvedíkovom pyžamku s plyšákom v ruke, stála opretá o zárubňu veľkých, dubových dverí.

„Anjelik, čo robíš dole?“ prihovorila sa jej prehnane sladkým hlasom mama a prešla k nej a pevne ju stisla.

„Hľadala som Sophie, ale nie je tu,“ posťažovala si Miriam a namrzene ohrnula spodnú peru.

„Išla spať kamarátke,“ chlácholil ju jej brat a Miriamino zamračenie sa prehĺbilo.

„Poď, idem s tebou ja,“ ťahala ju mama preč, lebo vedela, že každou chvíľou sa k nim dostaví návšteva, ktorej by sa mala Miriam vyhnúť.

Keď dvaja muži osameli v rozľahlej obývacej sieni, zavládlo hrobové ticho, počas ktorého Jacob vstrebával všetky informácie o mýtickom svete, ktoré mu poskytli rodičia a pán Wilson s obavami v očiach pozoroval svojho syna, ktorého miloval viac, ako svoj život.

Všetky svoje deti zbožňoval, vrátane Sophie, ktorá ani nebola jeho. Keď mu ten malý uzlík podali do ruky s prosbou, aby sa o ňu postaral, pocítil pochybnosti. Nebol si istý, či pliesť sa do vecí nadprirodzena, nie je chyba. Keď čarodejnice oznámili Isobel, že čaká dvojičky a obe sú zároveň dvojníčky Petrovej, tak ju to zložilo. John reagoval prehnane a prchko a snažil sa svoju ženu dotlačiť k potratu, no bolo by to márne. Táto hrozná kliatba by prešla na ďalšie dieťa v ich línii a potom čo sa dievčatá narodili sa John ešte viac ponoril do lovenia upírov. Nakoniec mu to úplne udrelo na mozog, rovnako ako Isobel a zbláznili sa z toho. Z Isobel sa stal upír a John... pán Wilson nemal poňatia, čo sa s ním stalo.

Naposledy za ním prišiel, keď ho tá mrcha Petrova pripravila o prsty.

„Otec,“ ozval sa odrazu Jacob, čím šedivejúceho pána vytrhol z myšlienok.

Pán Wilson zameral svoj pohľad na Jacoba a trpezlivo čakal, kým jeho syn vysloví svoju myšlienku.

„Čo teraz Sophie urobia? Zabijú ju?“ spýtal sa hlasom plným strachu.

Pán Wilson si povzdychol a mykol plecom. „Ja neviem, Jake. Nemyslím, že jej ublížia, potrebujú jej krv,“ povedal hrane pokojne i keď jeho vnútro horelo a každou sekundou sa jeho pocit, že exploduje znásoboval.

„Ako si vedel, že sú to...“ Jake sebou mykol, „upíri?“ dodal napokon.

„Vždy som ich vedel vycítiť. Nerozumiem tomu ani ja, tak sa ma nepýtaj ako!“ Každým slovom, ktoré opustilo pery pána Wilsona, sa tento v podstate milý pán stával vynervovanejším.

Jake sa už chystal niečo povedať, keď ho vyrušil zvonček. Pán Wilson vstal a šiel privítať neskorého a očakávaného hosťa. Jacob zatiaľ civel na fotografiu vo svojich rukách a nemohol uveriť faktu, že žije vo svete so všetkou tou háveďou, ktorá sa mu snaží vziať sestru. Možno nebola pokrvne pre Jaka ničím, no i tak ju miloval a na fakte, že je pre neho jednou z najdôležitejších osôb, sa nezmení nikdy nič.

Do miestnosti vošiel starší pán a keď sa Jacob lepšie prizrel, všimol si, že je to kňaz.

„Toto je pastor Young, Jacob,“ predstavil ho otec a pastor sa bez vyzvania uvelebil v koženom kresle.

„O čo ide, Samuel?“ spýtal sa pastor pokojným tónom, ktorý nevyžaroval žiadny náznak stresu, ako hlas pána Wilsona.

„Boli tu,“ začal pán Wilson a veľavýznamne sa pozrel na svojho dávneho priateľa. „Upíri,“ dodal.

„Čože?“ Teraz už pastor Young nepôsobil tak pokojne, ba priam naopak. Jeho tvár sa naplnila hrôzou.

„Vzali Sophie,“ doplnil Jacob svojho otca a keď sa pastor zatváril ešte zdesenejšie, Jaka to potešilo.

„Okamžite musíme konať!“ Pastor vystrelil zo svojho kresla a začal pochodovať po miestnosti a palcom si prechádzal po brade.

„Čo teda navrhuješ?“ spýtal sa pán Wilson a s nadvihnutým obočím sledoval, ako sa pastor prechádza dookola.

***

„Elena, upokoj sa!“ vrieskal Stefan na svoju priateľku, ktorá sa márne pokúšala prebiť Klausa.

„Ublížil jej!“ vrieskala zbesilo a metala sebou v Klausovom zovretí.

„Ale no tak, veď žije!“ chlácholil ju Klaus pobaveným hlasom a Elena pri tom ešte viac zbesnela.

„Je to moja sestra, ty obluda!“ Z hrdla drobnej Eleny vychádzal piskľavý jakot, z ktorého Klausa rozbolela hlava.

„Mám ťa plné zuby!“ oboril sa na ňu a tresol ju o stenu.

„Elena!“ vykríkol Stefan, keď dopadla na zem a skrútila sa do klbka.

Medzitým, ako sa odohrávala táto šarvátka, sa Damon priblížil k Sophie, ktorej Klaus vzal očividne viac krvi, ako bolo potrebné. Ale krv dvojníčok chutila tak lahodne, lepšie ako hocaká iná.

Svoju ruku vsunul pod jej ovisnutá hlavu a pomaly a veľmi opatrne ju nadvihol. Sophie sebou trhla a zakašľala.

„Dám ti moju krv, vylieči ťa!“ zamrmlal jej potichu, popritom, ako sa Klaus snažil upokojiť pološialenú Elenu.

Damon si hryzol do druhej ruky a strčil ju Sophie do úst. Najskôr sa zamračila a cítil, ako ju naplo, no po treťom hlte sa upokojila a napila sa presne toľko, koľko potrebovala. Keď odtiahol svoju ruku od jej úst, jemne sa usmiala a prebodla ho svojím orieškovým pohľadom.

„Ďakujem,“ pošepla a Damon pocítil, ako jeho vnútrom prebehla vlna tepla.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Little Dirty Secret - 4. kapitola: