Rodinná idylka.
Snáď sa bude páčiť.
05.03.2013 (19:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 8× • zobrazeno 1605×
31. kapitola
Lorrina rozrazila vchodové dvere a ako veľká vlna sa vniesla dnu. „Mám prsteň,“ uškrnula sa povýšene.
Hodila ho po Sophie a tá ho okamžite zachytila. „Na čo?“ spýtala sa nechápavo.
„Ochráni ťa pred slnkom!“ povedal Damon, ktorý sa vyvaľoval na sedačke a popíjal whisky.
„Musím s tebou hovoriť!“ štekla po ňom Lorrina možno arogantnejšie, ako chcela.
Damon sa zaškľabil, no nasledoval ju hore do svojej izby, kde sa zavreli. Keď osameli, Lorrinin výraz sa o stoosemdesiat stupňov zmenil. Zjemnel.
„Ty si ju premenila!“ zasyčal Damon obviňujúco a Lorrina strnula.
„Ale no tak, to bol jediný spôsob, ako ju uchrániť pred Klausom. Takto už o ňu nikdy nezakopne!“ uškrnula sa a prešla k Damonovi.
Načiahla sa a dotkla sa jeho jemnej pokožky, no Damon sa odtiahol. „Nedotýkaj sa ma!“ prikázal jej a odfrkol si.
„Čo ti je?“ nechápala Lorrina a zvraštila tvár do zamračenej grimasy.
„Čo mi je? To nemyslíš vážne!“ zvreskol Damon a nasilu sa rozosmial. „Si klamárka a všetkých nás vodíš za nos!“ jačal ďalej a Lorrina sa od hrôzy, ktorá ju premkla takmer rozplakala, no na poslednú chvíľu sa premohla a nahodila svoj arogantný výraz.
„Milujem ťa, Damon,“ povedala to tak vážne, ako sa len dalo a chcela pokračovať, ale Damon ju prerušil.
„Tvoja láska je zvrátená a chorá!“ rozhodil Damon rukami. „Myslíš si, že mnou budeš mávať?“ spýtal sa hlasom plným sarkazmu. „Ja som sám sebe pán a teraz som sa rozhodol, že už ťa nikdy nechcem vidieť!“ oznámil už pokojnejšie a pohol sa k dverám.
„Damon!“ zasyčala Lorrina a chytila ho za ruku.
Damon sa s trhnutím otočil. „Nechaj ma. Máme s Hannou nejakú prácu!“ zaškľabil sa a vypochodoval z izby.
Vošiel k Hanne, ktorá na seba práve naťahovala nohavice a tak mal tú česť zazrieť čo to z jej chrumkavého zadku. „Uuuu,“ pretiahol s úsmevom od ucha k uchu. „Ako rád by som sa zahryzol,“ predniesol a Hannah na neho vyplazila jazyk.
„O tom môžeš len snívať!“ zapriadla pobavene. „Idem k Wildenovým,“ povedala a vzala si tašku. „Ideš so mnou?“ spýtala sa s úsmevom a Damon prikývol.
„Že váhaš.“
***
„Kedy sa vrátiš za nami?“ ozval sa do telefónu ustráchaný hlas pani Wilsonovej.
Jake musel uznať, že po tom fiasku s upírmi sa riadne zmenili. Stali sa presne takými rodičmi, akými si Jake vždy myslel, že sú. V tejto chvíli boli s Miriam v Chicagu.
„Neviem, volala mi Car, vraj našli Sophie. Idem zistiť ako na tom je a ak budeme môcť, tak prídeme,“ povedal pokojne a počul, ako si jeho mama povzdychla.
„Nevoď ju sem. Spôsobila dosť problémov na celý život!“ Jej hlas znel rázne a chladne.
Jake s povzdychom privrel oči. „Je to aj tvoja dcéra!“ upozornil ju.
„Nie je. Vráť sa sám!“ a s tými slovami zložila.
Ako môže byť taká odmietavá? Jakovi celkom jej chovanie nešlo do hlavy a pripadal si tak veľmi zradený. Zradili ho rodičia svojim chovaním. Sophie bola jeho sestra rovnako ako Miriam a on ju nadovšetko miloval. Nemohol predsa odísť bez nej. Za žiadnych okolností.
***
Klaus do seba obrátil pohárik so silným koňakom a odfrkol si.
„Čo si tá suka myslí!“ zareval a tresol pohár do steny.
Kol sa s mračiacou tvárou rozvaľoval na pohovke a klopkal prstami po vankúši. Nohy mal pohodlne vyložené na stolíku a takmer Klausa nevnímal.
„Kol!“ vreskol Klaus, keď si uvedomil, že od jeho brata sa mu nedostáva takmer žiadna pozornosť.
„Čo chceš urobiť?“ spýtal sa Kol nezaujatým tónom. Popravde, Lorrina sa vymykala kontrole a začínala sa chovať tak netypicky k jej osobe.
Predtým bola rozvážna, občas prchká, ale teraz bola ako neriadená strela a všetko čo urobila bolo úplne šialené a bez akejkoľvek logiky.
„Nemôžeme ju zabiť, je pôvodná...“ začal Klaus.
„Ale máš kolík,“ pripomenul mu Kol s úsmevom.
„Nezabijeme ju!“ rozčúlil sa Klaus. „Povedal som Elijahovi, kde je Rebekah, takže...“
„Pustí ju?“ skočil mu Kol do reči potešene.
„Potrebujeme tú dýku na Lorrinu. Pred chvíľou som volal s Damonom, znel dosť záhadne,“ zamyslel sa Klaus. „Každopádne ju chcú odpratať z cesty a to sa nám veľmi hodí,“ uškrnul sa tým svojím typickým lišiackym úsmevom a vtedy sa zomlela haravara.
Kým sa Klaus stihol spamätať, bol prišpendlený o stenu a v bruchu mal zabodnutý drevený kolík. „To je za to, že si ma zradil!“ zasyčala mu do ucha Rebekah a skôr, ako Klaus mal čas niečo urobiť, do tela mu zabodla ďalší kolík. Konkrétne do pŕs. „A toto je pre moje potešenie,“ zapriadla s rozpusteným úsmevom.
Kol stále sedel na pohovke a rehlil sa ako o život. Elijah stál pri dverách a tváril sa ako vždy. Absolútne nezainteresovane a mierne povýšene. Predtým, ako Rebekah od Klausa odstúpila mu ešte uštedrila silný kopanec do rozkroku a potom sa utekala vyobjímať s Kolom.
„No, to by sme mali,“ zatiahol Elijah a vošiel dnu, aby za sebou mohol zabuchnúť dvere.
Rebekah ešte stále objímala Kola a srdečne sa na neho usmievala. Klaus si so syknutím vybral oba kolíky a zafunel. Bola to sakramentská bolesť, no po pár sekundách ustúpila a jediný dôkaz jeho zranenia bola zakrvavená diera na jeho košeli. Presnejšie dve diery.
„Ušetrite ma tejto sentimentálnosti!“ zavrčal na Rebeku a Kola a Elijah nadvihol obočie.
„Stále taký podráždený,“ zasmiala sa Rebekah a Kol ju jemne štuchol do rebier. „O čo som prišla?“ spýtala sa veselo a okato sa vyhýbala pohľadu do Klausovej tváre.
„O Lorrinino zmŕtvychvstanie,“ oznámil Kol a Rebeke takmer vyleteli oči z jamiek.
„Lorriny Petrovy?“ spýtala sa udivene.
„Hej a okrem toho je ešte aj pôvodná,“ dodal Elijah, ktorý sa stále držal mierne bokom od svojich súrodencov.
„A okrem toho tu máme ďalšiu dvojníčku, Sophie Gilbertovú,“ povedal ešte Kol.
„Wilsonovú!“ opravil ho naježene Klaus. Ani nevedel prečo pociťoval také obrovské nutkanie svojho brata opraviť.
„To je jedno. Ale je to sestra Eleny,“ znudene prehodil Kol a žiarivo sa usmieval na Rebeku.
„To koľko som v tej rakve bola?“ spýtala sa s povytiahnutým obočím a všetci jej bratia, vrátane Klausa, sa rozosmiali, na čo sa Rebekah urazila.
„Teraz do nej pôjde Lorrina,“ prehodil Klaus. „Je to šialená mrcha!“
„Tak to by ste tvorili skvelý pár,“ štekla Rebekah a Klaus sa na ňu zamračil.
Mal sto chutí ju tou dýkou prebodnúť znova, no nemal páru, kde sú tie ostatné a tak nemohol vyhovieť svojej túžbe. Mal svoju sestru rád, ale dokázala mu liezť na nervy tak, ako nikto a nikdy.
„Takže preto ste ma pustili von!“ zajačala odrazu hystericky a zazrela na Klausa, ktorý sa zaškľabil a vyslúžil si tak vankúšom po hlave. „Toto ti neodpustím!“ zavrčala Rebekah a hrozivo na Klausa namierila prst.
Klausa jej reakcia pobavila a pocítil nutkavú potrebu ju štvať ďalej. Tresol jej po ruke a ona sykla. „Pozor, lebo by si si mohla ublížiť,“ usmial sa na ňu zoširoka.
„Som rád, že si znova voľná, Rebekah, ja teda pôjdem,“ prehovoril nečakane Elijah a prešiel k Rebeke, ktorá sa zamračila.
„A kam chceš ísť?“ spýtala sa naoko urazene.
„Nemám tu veľmi čo robiť. Pôjdem do Londýna, alebo možno do Dubaju,“ usmial sa a Rebekah si zamyslene poklopkala po brade.
„Pôjdem s tebou,“ vyhlásila a hneď na to sa zarazila, „ak môžem,“ dodala.
„Samozrejme,“ pritakal Elijah, na čo sa Rebekah potešene uškrnula.
„No to je skvelé!“ vykríkol ironicky Klaus. „Tak som vás rád videl, znova o sto rokov!“ Tri páry očí sa na neho zamračili a Klaus sa nechápavo zaškľabil. „Čo je zasa? Nehovorte mi, že nie ste radi, že sa ma zbavíte,“ povedal so stiahnutým obočím.
„Má pravdu,“ pozrela Rebekah na Elijah, ktorý sa pri jej pohľade po prvý raz usmial.
Nemal veľmi chuť odchádzať od súrodencov a ani od Niklausa, ale nechcelo sa mu žiť v tomto chaose, ktorý Mystic Falls doslova ovládal.
Dnes som dopísala poviedku a má 34 kapitol, prológ a epilóg. :)
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction
Diskuse pro článek Little Dirty Secret - 31. kapitola:
Mea ďakujem
to je super že to už máš dopísané idem čo najrýchlejšie na pokračovanie
Ivet ďakujem veľmi pekne Nevylučujem, že sa k nej raz vrátim, i keď neviem, či hneď
jako vždy brilantní :-) ale z toho, že bude končit moc nadšená nejsem, opravdu jsem si tuto povídku zamilovala
Ďakujem Pokračovanie? No uvidím, ako na tom budem s časom a či ma vlastne pri epilógu nezlynčujete
Pěkný dílek...To už to bude končit??? Kdyby jsi měla v plánu další sérii nebyla bych proti...Píšeš úžasně
Ďakujem pekne Som rada, že sa páčilo. Ďalšia už čaká na schválenie a musím povedať, že sa v nej začína koniec Tak hádam nesklamem
K tejto kapitole nemôžem napísať nič iné ako k predchádzajúcim. Bolo to napísané perfektne. A bola tu aj Rebekah Je to jedna z mojich naj postáv. Som nedočkavá a zvedavá na ďalšiu časť, len škoda, že do konca chýba už tak málo.
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!