OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Little Dirty Secret - 24. kapitola

17.02.2013 (11:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 9× • zobrazeno 1541×

24. kapitola 

Sophie sa prebudila a cítila sa malátne a veľmi slabo. V hlave jej búšilo a zrak mala rozmazaný. Klaus jej dnes znova vzal krv. Robil si z nich akési zásoby, vraj pre istotu. Akoby sa bál, že hneď zajtra mu umrie.

Sophie sa nemotorne vyštverala do polo sedu a podoprela sa o lakte. Chvíľu ešte trvalo, kým sa jej zrak dal úplne do poriadku. Očami zablúdila k stolíku, na ktorom ju čakal pohár vody. Skvelé, presne to teraz jej telo potrebovalo.

Keď chodila darovať krv, brávali jej štyristo mililitrov každé tri mesiace a Klaus jej vezme raz toľko každý druhý deň. Bude si s ním o tom musieť pohovoriť, i keď silne pochybuje o tom, že ju vôbec bude počúvať.

Odvtedy, čo sa pobozkali, ubehol jeden deň a Klaus sa v jej prítomnosti správal veľmi odťažito. Vyhýbal sa pohľadu do jej očí, stránil sa jej dotyku, hovoril len keď musel a postoj mal stuhnutý. Sophie celkom nešlo do hlavy, prečo to robil. Veď on pobozkal ju a on potom povedal, aby na to zabudli.

Teda presnejšie, povedala to Sophie a on neprotestoval. Takže je to vlastne to isté, nie?

Keď do seba Sophie naliala vodu, prešla do kúpeľne a vypila ešte ďalšie tri poháre. Smäd jej to neuhasilo. Jej telo si proste žiadalo viac, no jej žalúdok to odmietal a hnusne ju rozbolel. Nebola to bolesť ako taká, skôr to bola bolesť, ktorá bola znesiteľná, no i cez to nepríjemná.

Sophie vyšla z kúpeľne a zamierila si to za Klausom. Či sa mu to páči, alebo nie, bude s ňou musieť hovoriť. Otvorila dvere a cestu jej zatarasil Elliot.

„Kamže kam?“ zasyčal a na tvári sa mu usadil pobavený úsmev. Ruku si oprel o zárubňu blízko Sophiinej hlavy.

„Za Klausom,“ oznámila podráždene.

Elliot si ju premeral a napokon ustúpil. „Sledujem ťa,“ povedal, keď okolo neho prechádzala.

Nechápala, k čomu to bolo dobré. Klaus ju ovplyvnil, aby ho nikdy neopustila. Doslova. Verili by ste tomu?

A okrem toho ešte robil tieto nepochopiteľné veci, ako napríklad, že Elliot stepoval pred jej dverami nonstop. Okolo domu hliadkovalo asi desať hybridov a pri vchodových dverách stáli v pozore po jednom.

Pripomínalo jej to väzenie Shawshank, ale chlácholila ju aspoň predstava, že Andy z neho napokon našiel cestu von. A tak aj ona raz zo svojho nájde.

Len nech mi to netrvá toľko, ako Andymu, pomyslela si a vošla do Klausovej pracovne.

Väčšinu času trávil tu. Nebola to typická pracovňa s pracovným stolom a kopu šanónov. Nachádzal sa tu klavír, ktorého melódia často Sophie v noci prebúdzala, a potom zasa uspávala. Naozaj rada počúvala, ako Klaus hrával. Boli to pomalé a smutné melódie a každá jedna sa vždy dotkla Sophiinho srdca a vohnala jej slzy do očí.

A potom tu mal aj svoje plátna a farby. Miloval maľovanie, rovnako ako Sophie. Ale ona mu v tomto smere nesiahala ani po päty. Ako by aj mohla? On sa predsa učil od najlepších. Raz, keď mal dobrú náladu a rozprávali sa, tak jej povedal príbeh o tom, ako sa spoznal s Vincentom van Goghom, a ten súhlasil, že ho bude učiť. I keď ako Sophie pozná Klausa, stavila by aj krk na to, že toho chudáka ovplyvnil. Možno bol nakoniec Klaus ten, kvôli komu sa zbláznil a odrezal si ucho.

Pracovňa bola prázdna, no svetlo svietilo, a tak Sophie usúdila, že Klaus si len niekam odbehol. Rozhodla sa ho počkať a pomalým, ležérnym krokom sa niesla k pohovke, keď jej pohľad padol na obraz, na ktorom bola ona.

Prešla k nemu a dôkladne si ho obzerala.

Klaus skutočne maľoval ju? Možno je to nejaký omyl a ona si to jednoducho domýšľa. Možno je to Elena, ale to je asi hlúposť. Tak potom to bude tá Katherine. Ale aj to je tiež blbosť, lebo Klaus ju nemilosrdne a bez mihnutia oka zabil.

Takže zostala len ona. Klaus maľuje práve ju. Je to ako vystrihnuté z príliš romantickej zlátaniny, ktoré Sophie nikdy nemala rada.

Nikdy nechápala, čo ľudia vidia na romantických príbehoch. Dvaja ľudia sa zamilujú, prekonajú milión prekážok a sú spolu. Je to hlúposť a hlavne sú tie príbehy príliš zidealizované. V skutočnom svete to takto proste nefunguje.

„Čo tu robíš?“ doniesol sa k nej Klausov tvrdý hlas.

Sophie sa za ním s úľakom otočila a zahryzla si do pery. „Hľadala som ťa,“ vyhŕkla okamžite a prikrčila sa.

Klaus nemal rád, keď ľudia trávili čas v jeho pracovni, keď tam on nebol.

„Pekný obraz,“ povedala Sophie a cítila, ako červenie.

Klausov zrak kmitol z nej na skicu a potom stiahol obočie. „Namaľoval som ho dnes,“ povedal napokon a prešiel bližšie k nej.

Presne ako ráno, ani teraz sa jej nepozrel do očí.

„Čo cítiš k Alexovi?“ spýtal sa odrazu a Sophie zarazene nadvihla obočie.

„Alex je kamarát, s ktorým si rozumiem. To je všetko,“ povedala popravde a Klausove oči sa konečne stretli s jej.

„Takže ho nemiluješ,“ skonštatoval. Na konci vety síce zaznel nepatrný otáznik, ale ako otázka to mienené nebolo.

„Nie, mám ho rada, ale nemilujem ho. Prečo ťa to trápi?“ zvraštila nos a v tvári sa jej odrážal zmätok.

„Ja len...“ začal Klaus, ale napokon len ledabolo mykol plecom a sklopil pohľad k zemi. „Nechaj to tak,“ pošepol napokon a prešiel k stolu, na ktorom ležal obrázok Sophie a skryl ho do šuplíka.

„Nik,“ pošepla Sophie k jeho chrbtu a Klausovi naskočili zimomriavky.

Hovorila mu tak aj Tatia. A Tatia rovnako ako Sophie krčila svoj nos, keď niečomu nerozumela a hrýzla si do pery presne ako ona. Klaus mal z toho všetkého v hlave riadny zmätok. Pamätá si, ako sa cítil, keď Sophie po prvý raz uvidel. Vedel, že je v niečom iná ako ostatné dvojníčky, ale Tatiu v nej objavil, až keď ju spoznal.

Nebolo to tak, že by bola jej vernou kópiou. To nie. Bola len... proste si boli veľmi podobné, i keď vždy Klaus na Sophie našiel niečo, čo bolo protikladom Tatie. Napríklad jej urážlivosť. To bolo niečo, čo Klausa dokonale dokázalo doviesť k nepríčetnosti. A občas bola príliš prchká. Ďalší protiklad Tatie. Tá si všetko premyslela osemkrát a až potom konala. A posledná vec, čo s Tatiou nesúhlasilo, bolo, že Sophie mala občas rýchlejší jazyk, než rozum.

Klaus ju možno chcel preto, že mu pripomínala Tatiu, no v hĺbke svojej duše cítil, že dôvod prečo ju chce, skutočne chce, je to, že je svojská. Aj keď vyzerá rovnako ako Tatia, Elena, Lorri a ktovie koľko ich ešte bolo, stále je v nej nejaká iskra, ktorá ju robí výnimočnou.

„Nechcem sa o tom baviť. Prečo si prišla?“ odvrkol a otočil sa tvárou k nej.

Sophie stála kúsok od neho a jeho rozrušovala jej mámivá vôňa. „Lebo som sa nudila,“ mykla plecom.

„A?“ pre zmenu mykol plecom Klaus.

„Bez teba nemôžem ísť nikam. Tak čo trebárs s tebou?“ spýtala sa nádejne a Klaus si zvnútra zahryzol do líca a úporne premýšľal.

A kam by ju mal vziať? Na nákupy? Alebo do kina? Klaus nemal rád kino, filmy mu pripadali komické a hlúpe a všetky boli rovnaké.

„A kam by si chcela ísť?“ spýtal sa a Sophiina tvár sa rozžiarila.

„Kamkoľvek,“ pošepla dychtivo. „Výber je na tebe. Len chcem proste ísť na vzduch, medzi ľudí a odreagovať sa,“ uškrnula sa.

Klaus zahnal chuť pripomenúť jej, ako sa v Lazzare vykradli s Alexom do toho nočného klubu a miesto toho prikývol.

„Tak ja si to premyslím a dám ti vedieť,“ povedal ledabolo a prešiel ku klavíru.

Sophie došlo, že by mala asi radšej odísť skôr, než ho naštve a on si to rozmyslí. Ešte predtým ako stihla zavrieť dvere, sa jej do uší dostala pomalá melódia a navodila jej husiu kožu.

*** 

Jacob postál pred domom Salvatorovcov. Damon mu volal, že už majú Elenu a vraj sa stalo ešte niečo zaujímavé, čo by mal rozhodne vedieť.

Teraz sa nejaký čas ukrýval, nie však kvôli sebe, ale kvôli Miriam. No už nastala chvíľa na záchrannú akciu. Miriam ukryl u ich tety v Chicagu a on sa vrátil späť.

Hlavne sa chcel dostať k svojim rodičom a presvedčiť sa, či im upíryi neublížili, aj keď by si to (a to nerád priznáva) zaslúžili.

Ale možno sa po tomto poučia a prestanú s tými hlúposťami, čo robia. Jake mal teraz v pláne zachrániť svoju sestru od Klausa a čo najskôr začať žiť normálny život. Ak to teda je vôbec možné po tom všetkom, čo sa stalo.

Cestou z Chicaga mu napadlo, že Sophie je možno s Klausom dobrovoľne, ale odmietal si to pripustiť a tú myšlienku vyhnal z hlavy. Veď aj v ten deň, čo ju odvliekol k nemu, šla len preto, že mal Miriam. Alebo nie?

Jake otvoril dvere a nakukol dnu. Vyzeralo to tu prázdne. „Haló?!“ zvolal a pred ním sa zjavila... „Elena?“ spýtal sa na ujasnenie.

Dievča sa usmialo a prikývlo. „Áno.“

Jake vošiel dnu a rozhliadol sa dookola. „Tak o čo ide?“ spýtal sa pohotovo.

Za Elenou sa zrazu objavila ďalšia dvojníčka.

„Exituje šanca ako dostať Sophie od Klausa,“ prehovorila Katherine. „Mimochodom, som Lorrina,“ predstavil sa z úškrnom dvojníčka, ktorú Jake mylne považoval za Katherine.

To koľko ich ešte je? Preletelo mu mysľou, keď si hnedovlásku obzeral.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Little Dirty Secret - 24. kapitola: