Little Dirty Secret - 18. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Damon, Katherine a... Katherine?
Snáď sa bude páčiť.

08.02.2013 (16:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1564×

18. kapitola

„Klaus,“ pošepol zhrozene Chris a stále nebol schopný sa pohnúť. Strach z toho, čo bude nasledovať, ho úplne ochromil.

„Si rád, že ma vidíš?´“ zaškľabil sa hybrid a pomalým krokom sa blížil ku Chrisovi, ktorý nevedomky cúval.

„Nepovedal som ti náhodou, že keď sa zbavíš tela Katherine, máš prísť za mnou?“ spýtal sa pobavene a upírskou rýchlosťou sa dostal ku Chrisovi, ktorý chrbtom vrazil do steny.

Chris už otváral ústa, že niečo povie, keď sa k nim doniesol otravný hlas plný pobavenia. „No páni, ja mám na práci lepšie veci, ako počúvať vás, takže sa uvidíme inokedy,“ vyhlásil Damon a v sekunde bol preč.

Klaus rýchlo pretočil oči nad jeho absolútne hlúpym a výstredným správaním a potom sa rozhodol venovať len a len Chrisovi.

„Takže ty si sa ma rozhodol znova oklamať,“ vyhlásil Klaus a sledoval Chrisa, ktorý sa pokúšal splynúť so stenou.

„Nie, prisahám, že nie, ale...“ začal sa čiernovlasý upír obhajovať, ale Klaus v tejto chvíli na nič z toho nemal náladu.

„Prestaň, lebo mám toho už akurát tak dosť. Päťsto rokov som ťa šetril a odpúšťal ti všetky tvoje prešľapy a to bolo za celý ten čas jediné dobro, ktoré som činil. Myslel som si, že časom možno pochopíš, že nie ty si ten, kto má navrch, ale ja, a pokoríš sa, ale ako vidím, ty si zo dňa na deň hlúpejší,“ hovoril pokojne Klaus a ani na sekundu nespustil pohľad zo zdesenej tváre svojho dávneho nepriateľa.

S Chrisom boli nepriatelia a začalo sa to kvôli Katherine, do ktorej sa tento idiot zamiloval. Klaus nikdy nechápal, ako môže byť niekto taký hlúpi a dovoliť niečomu tak slaboduchému, ako je láska vstúpiť do svojho života.

On to dovolil len raz a popáli sa. Dodnes má na svojej duši jazvy, ktoré sa nikdy nezahoja. Tatia bola jediná, ktorá si dokázala získať jeho srdce a potom prišla kliatba. On sa stal upírom a jeho Tatia zomrela. Vtedy sa Klaus zaprisahal, že už nikdy nedovolí, aby sa mu pod kožu niekto dostal.

„Prosím, vypočuj ma!“ zamrnčal Chris a Kol, ktorý všetko pozorne sledoval, pretočil oči nad jeho zbabelosťou.

„Ty mi už nemáš čo povedať. Nie je nič na svete, čo by ťa zachránilo,“ povedal Klaus a bol rozhodnutý, že tento krát Chrisa neušetrí.

„Je tu niečo, čo nevieš!“ vyštekol okamžite Chris.

Kolove oči sa rozšírili hrôzou. Mal neblahé tušenie, že vie, čo bude nasledovať.

***

Damon sa lenivým krokom doniesol k baru v Grille a mávnutím ruky naznačil čašníkovi, aby mu nalial. Nemusel vravieť čo, bol tu častejšie, než doma.

Sedel tu sám, vedľa prázdnej stoličky, ktorú držal pre niekoho špeciálneho. Niekoho, kto nikdy nepríde a už nikdy si s ním nedá pohárik bourbonu a nezasmejú sa spolu. Alaric mu chýbal, ako nikto. Ako veľmi by si želal stretnúť ho a porozprávať sa s ním, ako za starých čias.

Teraz mal ale v hlave iného chrobáka. Klaus povedal, že chcel, aby sa ten tupec Chris zbavil tela Katherine. Ale Katherine predsa prišla za nimi pred pár dňami, alebo žeby mu niečo uniklo?

„Damon?“ ozval sa za ním známy hlas a Damon sa za ním otočil.

V prvom momente vytreštil oči a sledoval hnedovlásku pred sebou. „Katherine?“ spýtal sa ostražito. Elena je predsa nezvestná, takže ona to určite nie je. Ledaže by to bola ďalšia vec, ktorá jeho mozgu unikla.

Skutočne sa začínal cítiť, akoby ho prešiel parný valec.

„Že ma neprekvapuje, že ťa vidím práve tu,“ prehovorila a Damon v jej tvári zaznamenal istú zmenu.

Bola iná, ako keď ju videl naposledy. Bola... pokojnejšia?

„Nemáš byť mŕtva?“ vyhŕkol bez rozmyslu a sám sa nad absurdnosťou svojej otázky pozastavil.

Ako môže byť mŕtva, keď sedí oproti mne? Jedine, že by som videl ducha! kričal na seba v duchu.

Katherinina tvár sa stiahla do zamračenia a chvíľu si Damona bez slova prezerala. „Čože?“ spýtala sa.

„No Klaus povedal...“ začal, ale nedokončil.

„Klaus je tu?“ vyhŕkla a oči sa jej rozšírili hrôzou. „Dopekla,“ zasyčala pološeptom a vydala sa k dverám.

Damon najprv sledoval jej vzďaľujúcu sa postavu, ale potom do seba hodil obsah pohára a vydal sa za ňou.

Keď vyšiel pred Grill, doniesol sa k nemu ďalší hlas. „Klaus je tu. Čo chceš teraz robiť?“ Bol to hlas Katherine a bol plný škodoradosti.

Damon prešiel k... „Čo dofrasa dali do toho bourbonu?“ vyštekol, keď civel na Katherine a... Katherine?

„Elena?“ spýtal sa. Bola to jeho posledná záchrana pred zrútením.

Obe dvojníčky si vymenili zúfalé pohľady a napokon pozreli znova na Damona. „Nie tak celkom,“ prehovorila tá, čo bola s Damonom v Grille.

***

Alex svojou nadprirodzenou silou vytrhol dvere na zošúverenom aute a odhodil ich niekam preč. Nevedel kam. S autom zleteli do priekopy, ktorá mala zhruba päť metrov a auto spravilo niekoľko sált, z ktorých sa hodnú chvíľu spamätával. Jediná myšlienka, ktorá mu teraz prúdila v mysli bola, či je Sophie v poriadku.

Keď sa k nej dostal, uvidel, že je celá pokrútená na sedačke. Aspoňže si odopla pás, teraz ju vďaka tomu rýchlejšie vyberie.

Čo najjemnejšie ju vytiahol z auta a položil na zem. Vlasy mala prilepené k čelu, na ktorom mala niekoľko rán a z každej z nich vytekalo riadne veľa krvi, ktorá Alexa vábila. Musel bojovať sám so sebou, aby aspoň trošku neochutnal.

Ruku mala skrútenú vo zvláštnom uhle a Alex ďakoval všetkým svätým, že je v bezvedomí. Potreboval jej ju vyrovnať, aby keď jej dá krv, sa jej kosti nezahojili zle.

Keď sa jej ruky dotkol a začal ju pomaly naprávať, Sophie sebou mykla a zajačala. Bolo to len rýchle vykríknutie plné bolesti a Alexa zasiahlo nekonečne veľmi.

Z očí sa mu pustili slzy a padali na Sophiin hrudník, ktorý sa slabo a nepravidelne dvíhal. Keď konečne dal jej ruku do poriadku, prezrel jej zvyšok tela, aby sa uistil, že už nemá nič zlomené.

Napokon si rozhryzol ruku a strčil ju Sophie do úst. „Prosím, pi,“ šepkal roztasene a plač ho premáhal ešte viac. „Prosím, Sophie,“ zastonal a ona sa pri zvuku svojho mena, ako na povel prebrala a Alex pocítil, že potiahla.

„Viac,“ pošepol jej a krvácajúcu ruku jej odmietal odtiahnuť od úst. Druhou jej zašiel do vlasov a jemne ju hladil.

Sophie poslúchla a pila ďalej a Alex videl, ako modriny na jej tvári blednú, tržná rana pod okom sa jej zaceľuje a rovnako tak aj zvyšné rany na celom tele.

Keď pohla rukou, aby si pridržala tú Alexovu, zo srdca mu spadol neskutočne veľký balvan.

Odtiahol od jej úst ruku a svojím rukávom jej z nich zotrel krv.

Sophie sa omámene posadila a obzerala sa dookola, keď jej pohľad padol na auto, zhrozila sa. „To ja?“ pošepla a očami vyhľadala Alexa, ktorý radšej neodpovedal. „Mohla som ti ublížiť!“ zajačala a hystericky sa rozplakala.

Alex v údive vyvalil oči. On je hybrid a ona človek a miesto toho, aby sa starala o seba, sa stará o neho?

„Ja som nesmrteľný, Sophie,“ pošepol napokon a rukou ju jemne chytil za plece, aby ju mohol pritiahnuť k sebe.

Nevzpierala sa a schúlila sa v jeho náručí. Stále plakala a Alex cítil, ako sa od vzlykov striasa.

„Mohla si ublížiť sebe!“ pošepol naliehavo.

Zdvihla k nemu zaslzené orieškové oči a tvárila sa previnilo. „Prepáč,“ pošepla. „Spanikárila som a...“ chcela pokračovať, ale hlas sa jej zlomil a ona sa znova pustila do plaču.

„Ššš,“ čičíkal ju Alex a pevne ju tisol k sebe. „Hlavne, že si v poriadku.“

„Nepotrebuješ krv?“ spýtala sa po chvíli. „Aby si sa dal do poriadku,“ dodala a pozrela na neho.

„Vydržím. Aj tak som so sebou žiadne krvné konzervy nebral,“ povedal Alex.

Popravde mu ani nezišlo na um, že potrebuje krv. Ale keď sa nad tým teraz zamýšľal, cítil sa slabý. No v prvom rade sa musí postarať o Sophie.

„Tak si napi zo mňa,“ pošepla do jeho hrude a Alex sa zamračil.

„Nie,“ zamietol kategoricky.

Sophie sa zamračila. „Prečo?“ V jej hlase začul zlosť. „To je to najmenej, čo pre teba môžem urobiť,“ vyhlásila.

Alex sa chcel hádať, ale v Sophiiných očiach zazrel odhodlanie a ak sa niečo za ten čas, čo ju poznal, naučil, tak to, že keď si táto brunetka vezme niečo do hlavy, nikto jej to odtiaľ nevytlčie.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction