OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Little Dirty Secret - 12. kapitola

26.01.2013 (13:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1698×

12. kapitola

Noc bola temná a bezhviezdna. Dokonca aj mesiac bol zahalený a ľudským očiam neviditeľný. V Mystic Falls nastalo obdobie zdanlivého pokoja, pod ktorého rúškom sa ukrývali hrôzy a bolesti nevinných.

Elena sebou trhla a prebrala sa z bezvedomia. Pohľad mala zahmlený a v hlave jej hučalo. Niekoľko minút, nevedela koľko presne, sa dezorientovane obzerala dookola, no nič jej nedochádzalo.

„Elena,“ pošepol Elijah a dievča sa otočilo za zvukom.

Jej výraz dával jasne najavo, že je v úplnom šoku a jej hlava na tom nebude najlepšie.

„Elena,“ zopakoval Elijah zúfalo a zviezol sa k zemi.

Nedopatrením sa dotkol mreže, ktorá ich držala vo väzení a ucítil, ako sa mu spálila pokožka. Tí idioti tie mreže museli potrieť železníkom, inú možnosť nevidel.

„E-eli-jah...“ zakoktala Elena a jej oči sa rozšírili hrôzou, keď sa rozhliadla dookola.

„Ale, pozrime sa, kto je hore!“ doniesol sa k upírom pobavený ženský hlas.

Niesla sa ladne a dôležito a ramená držala vzpriamené. Vyzerala autoritatívne a hlavne nebezpečne. Podišla k Elene a podala jej pohárik s asi tromi decilitrami krvi.

Elena ju okamžite prevrátila do seba, no nemala to robiť. Elijah až k sebe ucítil ten odporný zápach železníka, ktorý krv obsahovala.

No je pravdou, že i keď železník na chvíľu Elenu odrovná, krv na ňu má silnejší účinok a pomôže jej.

Kým sa Elena snažila nepovracať, žena sa opierala o mreže a šialene sa smiala.

„Čo sa deje?“ pošepla chrapľavo Elena, keď sa spamätala.

Žena si ju s odporom prezerala. „Je mi z teba zle a tieto pocity znásobuje fakt, že vyzeráš ako tá nevďačnica. Ani nevieš s akou radosťou ťa zabijem, keď nastane tá správna chvíľa,“ prihovorila sa jej hlasom plným arogancie.

Skôr, než stihol niektorí z upírov reagovať, žena pokračovala. Svoj pohľad zamerala na Elijah a pohrdlivo sa usmiala. „A teraz, pre dobro všetkých, ako nájdem tvojho brata?“ spýtala sa bez okolkov.

Elijah nadvihol obočie a usmial sa. Ten úsmev mu vzal takmer všetku energiu, ktorá mu ešte zostala. „Myslím, že Klaus si neželá byť nájdený,“ prehovoril až príliš pokojne.

Oči pani Wilsonovej sa rozšírili hrôzou. „Hovor, ty parazit, inak ju zabijem!“ pohrozila až príliš sebaisto.

„Nevidím dôvod to urobiť!“ odbil ju Elijah a otočil sa jej chrbtom.

Za tých tisíc rokov sa naučil jednu vec. Pes, ktorý breše, nehryzie. A u tejto ženskej to platilo dvojnásobne. Možno to bola psychopatka prahnúca po krvi a pomste, ale pokiaľ nemá vo svojich rukách Klausa a tú dvojníčku, tak jemu, ani Elene, nehrozí nič.

Salvatorovci ich nájdu a Klaus bude v bezpečí. Elijah by predsa nikdy, nikdy, nikdy nemohol zradiť svojho brata, s ktorým toho prežil viac než dosť a za ktorého by pokojne položil život. Či už tomu niekto verí, alebo nie.

***

„Ty si ju zabil!“ vrieskala Sophie, ako zmyslov zbavená.

Pochodovala po izbe sem a tam, oči rozšírené hrôzou z toho, čo videla a tvár červená od šoku, ktorý jej Klaus uštedril.

„Ona chcela zabiť teba!“ odpovedal pokojne Klaus a snažil sa naliať do Sophie pohár whisky. Vedel, že by jej to pomohlo.

„Ale nezabila!“ odvrkla Sophie a rukou tresla po Klausovej ruke, čím zapríčinila, že drahá whisky sa rozliala po perzskom koberci.

Klaus prehltol nadávku smerovanú na jej chovanie, ktoré mu pripadalo absurdné. „Ak by tam neprišiel Alex, tak by ťa zabila.“

Sophie sa zamračila a stiahla hnedé obočie tak veľmi, až sa jej v strede čela spojilo. „Nie,“ pokrútila napokon rázne hlavou. „Počula som vás. Ona ma nechcela zabiť. A okrem toho je absurdné, že by upír človeka udusil. Ak by ma chcela zabiť, tak by to urobila upírskym spôsobom.“ Pri tom upírskom spôsobe naznačila úvodzovky a s povzdychom klesla do kresla v ktorom sa jej malé telíčko takmer stratilo.

Klaus si ju chvíľku obzeral. A keď už jej chcel niečo povedať, tak ho Sophie prerušila.

„Si skrz naskrz zlý,“ pošepla, čím Klausa zarazila.

Všetko, čo jej chcel povedať zahnal do ústrania a pohltila ho zlosť, ktorá bola až podivuhodne veľká.

„Alex!“ zakričal odrazu a zaťal ruky do pästí tak silno, až mu z toho napokon obeleli hánky.

Hnedovlasý mladík sa vrútil do miestnosti a jeho pohľad padol na bledú Sophie. Sedela zmučene v kresle a pozorovala stenu. Alex sa pozrel smerom čo ona, no nič zaujímavé tam nevidel.

„Odveď Sophie do izby a zostaň s ňou,“ prikázal Klaus, ktorý sa za každých okolností snažil nevybuchnúť skôr, ako sa Sophie dostane z jeho dosahu.

Alex prešiel k nej a snažil sa ju postaviť na nohy. Sophie, ktorá sa stále tvárila neprítomne sa zamračila, no inak nereagovala.

„Poď,“ zasyčal na ňu a vtedy ju prebral k životu.

Poslušne za ním cupotala a vyhýbala sa pohľadu na stále nervóznejšieho Klausa.

Keď sa za nimi zavreli dvere na Sophiinej izbe, Alexov strnulý postoj sa uvoľnil. Pohodlne sa usadil na posteli a Sophie si ľahla oproti nemu. Obaja sa opreli o drevené okraje postele a očami prebodávali oči toho druhého.

„Už chápem tvoj strach,“ pošepla odrazu Sophie a Alex sa zamračil. „Myslím to, že sa bojíš Nika.“

Alex sa jemne pousmial. „Teba tento život baví?“ zašomral a pritiahol si vankúš pod hlavu. Pohodlne sa oprel a pohľadom sa vpíjal do Sophiinej tváre.

„Vieš, že nie,“ pokrútila jemne hlavou a prstami sa hrala s pramienkami svojich vlasov. „Ale...“ zarazila sa a stisla pery do úzkej linky.

„Ale čo?“ pobádal ju Alex.

Sophie očami blúdila po tmavej izbe a na chvíľu nastalo ticho. Nevedela ani sama, čo by vlastne mala povedať. Pravda je to jediné, čo jej prichádza na um, ale aká vlastne je?

„Ide o to, že Nik je...“ frustrovane si povzdychla.

„Cítiš k nemu niečo?“ vychrlil svoju otázku Alex skôr, než stihla Sophie pokračovať.

Očividne ju zaskočil, pretože jej tvár odrazu lemovalo zamračenie. Prudko sa posadila a sledovala Alexa. „Ja neviem,“ priznala napokon. „Je príliš komplikovaný a hlavne ma k sebe nechce pustiť. Občas, keď s ním hovorím je... ako by som to povedala? Milý a v jeho očiach sa odráža zvláštna iskra. Dokáže rozprávať s takým zanietením, smiať sa s takou úprimnosťou a rozprávať s hlasom plným miliónov emócií. Po celý čas sa snažím prísť na spôsob, ako ho primäť, aby ukázal, že má aj svetlé stránky, no nech robím čokoľvek, nejde mi to.“

Alex prikývol. „Myslím, že nemá význam snažiť sa.“

Sophie tie slová donútili pozrieť na neho. „Myslíš? Pretože ja nesúhlasím a som odhodlaná ho donútiť, aby si priznal, že v jeho duši sa ukrýva aj dobro,“ vyhlásila pevne.

Alex nadvihol jedno obočie a zamračil sa. „Prečo?“

„Pretože si myslím, že má nádej a hlavne...“ odmlčala sa a zahryzla si do pery, „myslím, že mi za to stojí.“

Alex prehltol radu nadávok, ktoré sa mu dostali na jazyk a potlačil zlosť, ktorá ho opantala. To monštrum, že za to stojí? To sotva. On už v sebe nikdy nenájde nič dobré, lebo nechce.

Za celý čas, čo ho Alex pozná neprejavil žiadnu dobrú vlastnosť.

„Si v poriadku?“ spýtala sa šeptom Sophie a naklonila sa k nemu.

Hnedé kučery jej padli na jeho hruď a do Alexovho nosa udrela jej sladká vôňa. Ešte párkrát sa nepatrne nadýchol a potom sa usmial. „Jasné.“

Sophie sa vtedy naklonila k nemu a urobila niečo, čo nečakal. Vtlačila mu jemný bozk na líce a pritisla sa celým telom k jeho. „Som rada, že ťa mám,“ zašepkala do jeho hrude.

Alex ju pritiahol k sebe ešte tesnejšie a bojoval so slzami, nachádzajúcimi sa v jeho modrých očiach. On je len kamarát a nikdy sa to nezmení. Nech Sophie vraví čo chce, niečo ku Klausovi cíti a tá predstava je bolestivejšia, než keby do neho bodalo tisíc kolíkov.

***

Chrisova tvár sa mračila. Sledoval svoj odraz v zrkadle a premýšľal. Stojí mu to všetko za to, aby riskoval svoju smrť?

Smrť... to slovo v ňom evokovalo hnev a prázdnotu. Videl umierať svojich priateľov, svojich rodičov a všetkých ľudí, ktorí mu kedy boli blízky. Videl, ako z tela jeho sestry vyprchal všetok život. Videl ľudí zomierať počas všetkých vojen, ktoré táto zem zažila. Koľko zla ešte tento svet unesie, kým sa pod náporom všetkého toho temna rozpadne?

„Si v poriadku?“ doniesol sa k nemu arogantný hlas.

Chrisov pohľad sa v zrkadle stretol s pohľadom dvojníčky. Nepatrne prikývol a viac si ju nevšímal, všimol si však, že ešte stále mala na sebe zakrvavené tričko.

Sklonil hlavu medzi ramená a nútil sa do pravidelného dýchania. Čo len bude robiť? Má ísť za Klausom? Lenže stretnúť sa s ním by pre Chrisa znamenalo istú smrť a on má ešte prácu. Pred tým, ako naposledy vydýchne, si musí niečo zariadiť. Jediná možnosť, ktorá mu teda zostala, je útek.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Little Dirty Secret - 12. kapitola: