OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lily Potterová 8. kapitola

18.12.2011 (14:00) • rossie • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 12× • zobrazeno 2586×

8. kapitola - Ja nie som násilník!

Stále ten istý deň, neurčitá chodba

Dnes to bol teda za deň. Mierila som si napchať žalúdok niečím poriadne sladkým. Nuž, možno sa vám to nezdá, ale aj človek ako ja, si musí upokojiť dušičku. Sadla som si dosť ďaleko od divoko vyzerajúcej Hermiony. Čo jej to sadlo na nos?

„To nemyslíš vážne, Harry!“ skríkol Ron. Volá sa Ron, nie? Poviem vám, aj keď tak vytŕča z davu, jeho meno si je naozaj ťažké pamätať.

Harry ho skoro nečujne zahriakol  a pustil sa do svojej porcie zemiakov. Zvláštne, že ho McGonagallka nevyhodila. Aké skorumpované.

Hermiona ich z pod prižmúrených viečok pozorovala a pichala vidličkou do zeleniny, ktorá jej utekala z taniera. To sa vážne snaží napichnúť hrášok?

Okolo prešli Fred a George a pristavili sa pri Harrym. „Harry, už sme to počuli...“ zvyšok vety mi zanikol vo výbuchu smiechu niekoho od Bystrohlavského stola.

Zhltla som poslednú palacinku s kopou šľahačky a vybrala sa preč zo siene. Musím si ešte urobiť úlohu na herbológiu a pokúsiť sa premeniť zápalky na kôpku ihiel. Ale odkiaľ mám zohnať tie zápalky? Cítim sa tu ako v stredoveku. Vedia čarodejníci, čo bol stredovek?

Zabočila som do úplne prázdnej chodby. To sa tu nestáva často. Začala som si pohmkávať melódiu jednej pesničky. Bola naozaj chytľavá. Po pár sekundách som už úporne premýšľala nad tým, čo je to za pesničku. Nemohla som prísť na tie blbé slová. Keď sa snažím, tak mi nič nejde. Stavím sa, že si na ne spomeniem tesne pred tým, ako zaspím, pri najlepšom až zajtra ráno.

Moje myšlienkové pochody prerušilo náhle precitnutie. Nohou som sa o niečo zachytila. Nebol by to problém, keby som tou nohou práve nechcela spraviť krok. Nestihla som zabrániť menšiemu výletu vzduchom. Aspoň, že mám dobrú aerodynamiku. A mäkké pristátie.

„Čo robíš, Potterová,“ zavrčal na mňa Malfoy. Ak ste si typovali, že som pristála práve na ňom, vyhrali ste dnešnú lotériu. Hlavná cena je možnosť darovať mi škatuľku zápaliek.

Keďže naše tváre boli celkom blízko, zadívala som sa mu rovno do očí a s úsmevom mu odpovedala. „Radšej by som dobrovoľne pristála na kope hnoja ako na tebe.“

Pozbierala som sa z neho a poriadne mu lakťom štuchla do brucha. Ľahostajne som sa pozrela na Lavender. Asi nemá nič podstatné na práci, len potkýnať okoloidúcich.

„Aký máš problém?“ na rovinu som sa spýtala.

„Trápi ma to, že vôbec dýchaš.“ Keď to dopovedala, sladko sa usmiala. „Asi už viem, aký problém mali tvoji rodičia.“

„Hej, to by stačilo,“ snažil sa zakročiť Malfoy. Možno postrehol ten lesk v mojich očiach, ktorý sa zjaví, len keď som naozaj naštvaná. Pevne som pri sebe držala sánku a zadívala som sa na ňu pohľadom plným opovrhnutia.

„Neber si ich láskavo do huby.“

„Inak čo?“ Mala som na ňu pekelnú chuť skočiť a vyškriabať jej oči.

„Videla si muklovskú bitku?“ teraz som sa na ňu milo usmiala ja.

„N-nie.“ Há, zaskočila som ju. A to poriadne.

„Ach, tak to máš smolu. Pretože ja už som bola asi v... to boli tri v starej izbe, šesť ďalších v novom krídle, dve pri raňajkách, jedna na výlete, dve v škole, štyri tieto prázdniny... osemnástich zapletená. Asi nechceš, aby som na teba skočila a vytrhala ti vlasy.“

Zreničky mala rozšírené a v hlave jej to šrotovalo až tak, že sa jej z nej parilo.

„Vedela som to, tak sa mi už nepleť do cesty.“ Otočila som sa na opätku a skoro znova napálila do Malfoya. Mám to dnes na neho šťastie. Nadvihla som obočie a on sa poslušne uhol. Asi tiež rozmýšľa nad tým, čoho som v tej bitke schopná. Prinajmenšom by som mu nejaké modriny spôsobila, takému čajíčku. Raz sa mi podarilo jednému chalanovi zlomiť ruku. Bola som podmienečne vylúčená zo základnej školy. No, nemal ma provokovať. S radosťou som si vyhrnula rukávy a otrieskala mu hlavu o stenu, neviem kedy som mu tú ruku zlomila, pretože som sa jej ani nechytila. Ale hrču na tej hlave mal poriadnu. Zaslúžil si to, o tom ani nemienim diskutovať.

Sedela som na posteli a narýchlo robila esej na elixíry. Dozvedela som sa to až teraz a bola by smrť prísť na elixíry bez toho. Asi by mi Snape napálil trest a strhol najmenej tridsať bodov Chrabromilu. Ignorant jeden slizký.

Hermiona sa zrazu prudko posadila. Zľakla som sa jej a rozliala si na plachtu fľaštičku atramentu. Asi si ma nevšimla, pretože sa navliekla do županu a po špičkách sa vykradla zo spální. Nočná výprava, to sa mi páči! Vyhrabala som sa z pod kôpky pergamenov, obula si tenisky a nenápadne vošla do klubovne. Nikto v nej nebol, ale obraz Tučnej panej sa mi pred očami zabuchol. Chvíľu počkám a idem za tebou moja láska jediná! Z tej ospalosti mi šibe, neberte ma vážne.

Opatrne som vyšla a vybrala sa za vzďaľujúcimi sa tieňmi. Ocitla som sa na rázcestí a uvedomila si, že absolútne netuším kadiaľ šla Hermiona a zvyšné dve postavy. Mmm, idem doprava.

Asi som si vybrala zlú cestu. V chodbe sa odrážala len ozvena mojich krokov. Možno som si ju dokonca len namýšľala, pretože som šla naozaj na špičkách. Na najšpičkovejších špičkách akých sa dalo ísť.

„Och, pre Merlina!“ vykríkla som zo zeme. Vyskočila som z nej a pozrela na Malfoya.

„To nemyslíš vážne! Nemáš nič iné na práci, len do mňa vrážať?“ naštvane som ho okríkla.

„Ak si si nevšimla, to TY stále vrážaš do mňa.“

Otvorila som ústa, ale hneď ich zase zaklapla. Vlastne má pravdu, ale len trošičku. To on nečakane vychádza spoza rohov.

„Máš dobré pyžamo,“ snažila som sa to zahovoriť. Rozosmiala som sa nad jeho výrazom.

To pyžamo bolo celé zelené s hadom nad srdcom. Toho skoro celého prekrýval jeho prekvapivo zelený župan. Ešteže ja som taká múdra a keď niekam plánujem ísť idem v džínsoch a mikine.

„Myslím, že prváci o tomto čase nemajú, čo robiť na chodbách,“ môj smiech zarazil Snapov prenikavý hlas. Konečne sa mu podarilo prísť v pravú chvíľu.

Malfoy sa stále mierne červenal a díval sa na svoje (zelené!) papuče. Kde som sa to dostala? Zúfalo som zdvihla pohľad k Snapovi. Ak uvidím ešte niečo zelené, tak asi oslepnem! Možno v mojich očiach uvidel tú prosbu, pretože si premeral Malfoya pohľadom. Aká som len vďačná, že Snape porušuje zelenú tradíciu Slizolinu a nosí také krásne čierne veci!

„Pán Malfoy, poďte so mnou. Slečna Potterová, dúfam, že ste dosť inteligentná na to, aby ste trafili do svojej klubovne.“ Schmatol Malfoya za golier a ťahal ho preč.

Dosť inteligentná? Čo tým chcel povedať? Že ma zaraďuje medzi tupcov ako Crabbe a Goyle?  Krucinál, ešte nemám tú úlohu z elixírov!

Najtichšie ako som vedela, som sa rozbehla späť do klubovne.

„Fortuna Major!“ okríkla som Tučnú paniu, ktorá sa rozhodla vrátiť do obrazu a vbehla dnu.

Ako sa odstraňuje atrament z plachty? Kde je Hermiona, keď ju človek potrebuje! V hlavičke mi zasvietilo verné svetielko. Ona tu nie je, ale jej úloha z elixírov tu je. Aké to len šťastie. Vrhla som sa na jej úhľadnú kôpku pergamenov a kým som našla, to, čo som potrebovala, ostala z nej poriadne neúhľadná kôpka pergamenov. No čo, snáď to ešte stále môžem zvaliť na... sovu, čo Lavender doniesla list. Dve muchy, jednou ranou.

Lamentovala som nad posledným odsekom a rozmýšľala nad tým, či sa mi brko bude dať namáčať do tej machule na plachte. Asi nie, čo? Je to škoda, lebo atrament je akože dosť drahý. Ak nejaký potiahnem Hermione nevšimne si to, či?

Úlohu z elixírov som jej strčila do stredu tej kopy bordelu a z tašky jej vytiahla jednu fľašku atramentu. Viete koľko ich tam mala? Päť! Ako keby sa bála, že sa jej minie atrament uprostred dôležitého testu a potom znova a znova. Niekoho tak šialeného som ešte nevidela.

Prezliekla som sa do pyžama a snažila si ľahnúť tak, aby som neležala na tej machuli. Dosť márne. Bola všade, o chvíľu otlačená aj na chrbte môjho pyžama. Zažmúrila som oči a snažila sa ignorovať ten pocit, akoby sa mi niečo lepilo na chrbát. Bolo to ťažké. Možno preto, že ono sa mi to naň naozaj lepilo!

Nadskočila som na posteli a zúfalo sa zadívala na Hermionu, ktorá fňukala nad kôpkou svojich neporiadne uložených atramentov.

„Ja už som spala!“ zachrapčala som na ňu.

„Myslím, že to je úplne zanedbateľné. Dnes som sa vykradla von preto, že som chcela zabrániť Ronovi a Harrymu, aby šli na nejaký nezmyselný súboj s Malfoyom. Vyšla som von, ale Tučná pani nebola v ráme, takže sme šli ja aj Neville za nimi! A vieš čo? Mala som pravdu, ani tam neprišiel! Namiesto toho sa tam objavil Filch a naháňal nás po celom hrade. Celkom som si zničila župan. A keď sa už konečne vrátim do svojej postele všimnem si, že mám úplne rozhádzané úlohy na tento a budúci týždeň! A ešte k tomu mi zmizla fľaška atramentu, nevieš o tom niečo?“ Teraz prišla hlavná časť dnešného večera. Vydala som zo seba nezrozumiteľné zabručanie a prevrátila sa na druhý bok. Neuveríte, že som sa úplne natiahla po machuli! Ešteže už stihla spolovice zaschnúť.

Takže Malfoy dnes šiel za Potterom kvôli nejakému súboju. Zaujímavé, že tam nedošiel. Takže mu Snape asi poriadne prepláchol žalúdok. Tak tej žabe treba. Ale nepochopila som tej časti so županom. Kde by si už len mohla zničiť župan?

Autor: rossie (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lily Potterová 8. kapitola: