OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 23. kapitola - Spomienky

26.12.2012 (10:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1298×

23. kapitola

Spomienky

Pohľad Damona:

Prstom som jej prechádzal po nahom chrbte a ona nerušene spala vedľa mňa. Chodil som hore a dole a jemne som ju hladil po vlasoch.

Pohla sa a ja som vedel, že som ju zobudil.

„Dobré ránko,“ usmial som sa.

Ona mi úsmev opätovala a podoprela sa rukou. Pozrela mi do očí.

„Ako je to už dlho, Damon? Zdá sa mi to, alebo to bolo len včera?“

Rukou som jej odhrnul ofinu z tváre.

„Keby to tak bolo včera. Boli to krásne časy. V Atlante. Aké vtedy bolo všetko jednoduché a krásne. Až kým si ma nechcela zabiť.“

Veselo sa zasmiala. „No a? Čo som mala robiť? Bolo mojou povinnosťou zabíjať upírov. Odkiaľ som mala vedieť, že ty si robil s Philipom to isté?“ bránila sa. „A keď sme už pritom, nevieš, čo s ním je? Žije ešte?“

Pri zmienke o ňom mi sklesol úsmev.

„Dhelia... ako by som to vysvetlil... Philip je jeden z dôvodov, prečo som za tebou prišiel.“

Nechápavo nadvihla obočie. „Damon, čo sa deje? Prečo si taký ustaraný? Stalo sa mu niečo?“

„Keby tak,“ vzdychol som. „Mám priateľku, Dhelia,“ vykoktal som zo seba nakoniec.

Keď som to povedal, tvár jej ochladla a okamžite sa postavila z postele. Bola zahalená dekou a išla sa obliecť.

„Ty si ale prasa, Damon!“ zjačala po mne. „Prečo si mi nepovedal skôr, že niekoho máš?! Ha?!“

Bola vytočená.

Oprela som sa rukami a pozrel na ňu. „Ale no tak, veď o nič nešlo. Nebolo to nič z lásky, predsa,“ poznamenal som.

Stuhla. Pomaly sa otočila a keď mi pozrela do očí, mala v nich slzy. Dotklo sa jej to. Ranil som ju.

„Vypadni odtiaľto!“ zvrieskla po mne.

Postavil som sa z postele. „Najprv mi musíš dať kúzlo.“

„Zabudni!“ skríkla a hodila ma naprieč miestnosťou.

Pohľad Rosemary:

Sedela som na lavičke a rozmýšľala, čo by sa stalo, kebyže odídem. Síce nemôžem. Ale raz sa mi od neho podarí odísť čo najďalej a potom budem mať navždy pokoj. A tak, samozrejme, zničím tú mrchu Caroline raz a navždy.

„Je pekné vedieť, že mi len tak ľahko neujdeš.“ Z tieňa sa vynorila silueta muža.

Bol to Kol.

Pretočila som očami. „Čo tu chceš?“

Prisadol si ku mne na lavičku a chcel ma jednou rukou oblapiť. Ja som sa ale posunula ďalej. Ak si ten tupec myslí, že na mňa zaberie nejaké lacné gesto alebo niečo, je teda na omyle, chlapec.

„Rozmýšľal som, že si môžeme spolu užiť nejaké chvíle, nemyslíš?“ A objal ma.

Ja som mu chytila ruku a vykrútila mu ju. Sadla som si naňho obkročmo a chytila ho pod krk.

„Daj si pohov. Máš už svoju. Tak si daj odo mňa odstup. Ja ti na nič neskočím, je ti to jasné?!“ A pevne som ho stlačila.

Usmial sa a v sekunde sa postavil aj so mnou. Preniesol nás a oprel ma o stĺp. Teraz držal pod krkom on mňa.

„Vieš čo? Na to, ako nenávidíš Caroline, tak sa jej charakterovo až veľmi podobáš, nemyslíš?“ pošepkal mi do ucha a prešiel svojimi perami po mojich.

„Snívaj ďalej,“ pošepla som do priestoru medzi našimi perami. Hneď na to som ho silno kopla medzi nohy a on ma pustil.

Padol na kolena a chytil sa za gule. Vykopla som nohu a rozbila mu nos.

„Nezahrávaj sa so mnou. Možno si Pôvodný, ale nakopať ťa môžem stále.“ Samoľúbo som sa usmiala.

Pomaly som sa od neho vybrala preč a opätky mi klopkali tichou a pokojnou nocou.

Predo mnou sa ale znova niekto objavil.

„Katherine?“

Zvesela sa usmiala a objala ma. „Samozrejme, že ja. Koho iného by si čakala?“

Keď sa odtiahla, usmiala som zas ja. „Nevieš o tom, že Elena je v meste?“

„Elena je v meste?“ zopakovala za mnou nahnevane. Bolo vidieť, že ju to naštvalo. Snažila sa upokojiť.

„Aha. Tak to nám náš plán komplikuje. A dosť,“ zamrmlala si sama pre seba a ešte stále bola vytočená. „Na zozname máme ďalšiu, ktorej sa treba zbaviť.“

„A ak by si chcela vedieť, Klaus sa snaží zbaliť Caroline a zbaviť sa Damona.“

„Čo?!“ zvrieskla.

Pohľad Katherine:

„Čo?!“ zvrieskla som naštvane.

To hádam nie! Ako je možné, že teraz každý prichádza do Mystic Falls?! Všetko sa mi začína rúcať! Moje plány a všetko plánovanie je fuč! Elena sa vrátila a to znamená, že Kol ju zbavil toho ovplyvnenia, lebo inak by už šla po Damonovi.

Určite už bola so Stefanom! Do šľaka! Ako sa jej zbaviť?! A Caroline? Keby išla s Klausom, nezáležalo by mi na nej. Ale Damon sa jej isto len tak nevzdá! Bože! To je ale komplikované! Prečo je to všetko proti mne?

„Katherine, o koho ti vlastne ide? O Stefana... alebo o Damona?“ zaujímalo Rosemary.

„O oboch,“ odvrkla som, no bola som príliš vytočená, aby som jej to všetko vysvetlila.

Rosemary sa prešibane usmiala.

„Čo je?“ Chcela som vedieť. Jej úsmev mi pripadal dosť ako môj.

„Myslela som si, že jeden ti stačiť nebude.“

Prekrížila som si ruky na prsiach. „Ako si na to prišla?“

„Tak by som to totiž urobila aj ja. Na čo sa uspokojiť s jedným, keď môžem mať hneď dvoch?

Niečo mi pomaly začínalo dochádzať. Kol je v meste. Videla som ho s ňou. A chce zničiť Caroline...

„Ty sa o to aj pokúšaš, však?“ odhadovala som.

Bol to síce výstrel do tmy, ale keď sa usmiala, došlo mi, že na tom bude niečo pravdy.

„Myslela som si to. Takže ty chceš koho? Pôvodných? Myslíš si, že sa bratia dajú oklamať?“

Rosemary si založila ruky vbok.

„Som rovnako dobrá ako ty.“

Pohľad Eleny:

Otvorila som dvere do domu a hneď za mnou vošiel Stefan, ktorý za sebou zavrel.

Nepočula som žiadne zvuky. To znamená, že tu Jeremy nie je.

„Asi išiel k Bonnie,“ prehovoril Stefan, akoby mi čítal myšlienky.

Prikývla som. „Asi.“

Keď som naňho pozrela, vedela som, že myslí na to, na čo ja. Podišla som k nemu a pobozkala ho.

Bol to ako spúšťač, ktorý spustil všetku vášeň, ktorá medzi nami odjakživa bola.

Chytil ma za stehná a vyhodil si na seba. Ja som ho bozkávala a nechcela sa vzdať jeho pier.

V mihu oka sme už boli v mojej izbe na posteli. Strhla som z neho košeľu a hodila ju niekam do neznáma. Stefan sa nechcel hrať s rozopínaním na šatách a preto ich len roztrhal. Ostali z nich už len kusy látky.

Prevrátila som ho podo mňa a rukami som mu prechádzala po hrudi. Chcela som ho. Veľmi. No stále tu bol ten divný pocit na Kola.

Čo s tým spravím?

„Elena, deje sa niečo?“ Stefan si očividne všimol moje pochybnosti.

Pokrútila som hlavou a znova sa usmiala.

„Nie. Nič. Len som sa zamyslela.“

A náruživo som ho pobozkala.

Pohľad Caroline:

Vybil mi dych. Do šľaka, čo mu mám povedať?

„Ja... Klaus... to nemôžeš myslieť...“

Vydvihol hlavu a pobozkal ma. Jemne si privlastnil moje pery a už bol na kolenách tak ako ja.

Ja som sa neodtiahla. Bola som ako zamrznutá. Keď sa odtiahol, netušila som, čo povedať.

„Caroline, čo to necítiš?“ Chytil mi ruku a priložil si ju k srdcu. „Nepamätáš si, ako si mi povedala, že ma miluješ? Tak rýchlo to pominulo?“ spýtal sa a hlas sa mu triasol vzrušením.

Krútila som hlavou. Oči mi napĺňali slzy. „Je nemôžem. Mám Damona... a on ma miluje...“ trvala som na svojom.

Klaus sa naštvane postavil. „Čo na ňom vidíš?!“ zvrieskol, až mnou trhlo. „Veď ti už toľkokrát ublížil!“

Postavila som sa a snažila sa ostať pokojná.

„Ale aj ty si mi ublížil,“ preniesla som vyrovnane a on ma prepichol pohľadom.

„Ja by som t nikdy neublížil, Caroline. Kedy to konečne pochopíš?!“

„A kto ma ovplyvnil? Kto si zobral Tylerovo telo a predstieral, že je on?“

Na tvári sa mu na chvíľu zračil úsmev. „Chceš hrať takto? Tak fajn...“ na chvíľu sa odmlčal. „Kto ti zachránil život, keď ťa ten tupý profesor nalákal do pivníc za Elenou? Kto ťa zachránil, keď si bola pohryzená Tylerom? Ja. Zachránil som ťa, keď ťa chcel Alaric zabiť. Bol som tam vedy ja. Nie Damon, nie Tyler, ale ja. A ty aj tak.... aj cez to všetko stále vidíš len ich...“ rozprával a bolo cíti, že ho to zraňuje.

Až teraz som si uvedomila, čo všetko pre mňa Klaus urobil. Síce toho urobil toľko zlého, vždy ma zachránil. Nikdy mi neublížil.

Vzdychla som si a prešla k nemu.

„Klaus... musíš mi dať čas,“ vydýchla som.

Oči sa mu rozžiarili šťastím.

„Koľko len chceš, láska.“

Pohľad na Bonnie:

Bonnie sedela v dome, keď začula zvonenie zvončeka. Pomaly sa postavila a ležérnym krokom prešla k dverám. Keď ich otvorila, zbadala tvár, na ktorú sa celú dobu pokúša zabudnúť.

„Čo tu chceš, Jeremy?“ spýtala sa chladne a mala sto chutí roztrieskať mu tie dvere o hlavu.

„Chcem sa ospravedlniť,“ šepol so sklonenou hlavou.

Čarodejnica len odfrkla. „Chceš sa ospravedlniť kvôli mne, alebo len preto, aby ti bolo lepšie?“

Konečne dvihol tvár a pozrel jej do očí. Cítil, ako ho nenávidí. Už druhý krát jej ublížil. A nechcel to. Mrzelo ho to. Ale April bola... stará kamarátka, prvá láska... proste bola to April. No nikdy preňho nebude znamenať toľko, čo Bonnie.

„Prosím, odpusť mi, správal som sa ako vôl a je mi to ľúto...“

„Aj by malo,“ skočila mu do reči Bonnie.

„Zaslúžim si tvoju nenávisť. Chápem to. Ale ja bez teba neviem žiť. To s April... bolo to... boli to spomienky. Ty si pre mňa tá, ktorú tak veľmi milujem. Daj mi šancu dokázať ti to,“ prosil ju a jasne dával najavo, aký je zo svojho prehrešku sám sklamaný.

Mladá čarodejnica si povzdychla a jemne sa usmiala.

„Máš poslednú šancu, Jeremy Gilbert."

Tak čo na to hovoríte? Páčilo sa? Dúfam, že zanecháte aspoň nejaký komentár.

No a ďalšia kapitola bude predposledná. Nie, že sa nám to začne rozmotávať, ale dočkáme sa akcie!

Damon sa snaží presvedčiť Dheliu, aby mu dala to kúzlo. Čo ak sa tam ukáže Philip?

Naša Caroline konečne roztápa a jej city ku Klausovi ožívajú. Bude to niečo viac? Rosemary chce Pôvodných bratov pre seba, no nemôže zabiť Caroline. Tak čo urobí? Podľahne Kolovi? A čo Katherine? Ukáže sa Stefanovi a bude predstierať, že je Elena, keď sú teraz obe upírky?

Kapitola sa bude volať: Maska

Túto kapitolu by som chcela venovať Luterien. Tvoje komentáre ma vždy potešia a nakopnú, aby som si otvorila word a napísala novú časť. Tak dúfam, že táto sa páčila.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 23. kapitola - Spomienky: