OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 10. kapitola - Srdce temna

03.12.2012 (11:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 9× • zobrazeno 1213×

10. kapitola

Srdce temna

Pomaly som otvorila oči. Do izby prenikalo cez závesy jemné svetlo. Pretrela som si oči a natiahla sa.

Tým som ale udrela Stefana a ten sa hneď zobudil.

Zívol si a pokúsil sa usmiať. „Dobré ráno. Prepáč, ale asi som zaspal,“ začal sa hneď ospravedlňovať a už aj vstával z postele.

„Nevadí. Som rada, že si tu so mnou ostal. Veľmi si to vážim. Ďakujem.“

Rozpačito sa usmial. „Nemáš za čo.“

Jemne som ho chytila za ruku a on si znova sadol na posteľ. Tuho som ho objala a vdýchla jeho vôňu.

„Ďakujem, Stefan. Ďakujem ti za všetko. Prakticky si mi zachránil život,“ šepla som.

Odtiahla som sa a hľadela do jeho očí. „Pre moju najlepšiu kamarátku čokoľvek.“

Pokrčila som obočie a nechápavo sa naňho pozrela. „Počkaj... pre...pre koho? Naozaj... naozaj si ma nazval tým, čím som počula?“

„Áno,“ pritakal a ja som sa proste rozosmiala.

Bol to taký veselý, úprimný smiech. Už dlhú dobu som sa tak z chuti nezasmiala, ako teraz pri ňom.

„Som rada, že ma takto vidíš. A smiem sa spýtať, čomu vďačím za takú poctu?“

Postavil sa a vytiahol ma z postele. Zatočil ma a pozrel mi do očí.

„To si vezmem až do hrobu.“

Povzdychla som si. „Tak čo už s tebou.“ Pustili sme sa a ja som si rýchlo zopla vlasy.

„No mal by si už asi ísť. Keď tu príde mama, asi by si nedala vysvetliť, čo si tu robil.“

Stefan si odkašľal. „Ehm... jasné. Tak ja... zmiznem oknom.“

„Ahoj,“ pozdravila som a šla si umyť zuby.

Stefan do mňa vlial nový prúd energie a dal mi dôvod tešiť sa do nového dňa. Počkám pár dní a všetko si s Damonom jasne vybavím. No teraz je pre mňa podstatné oddýchnuť si a načerpať sily na to, koľko ma ten boj bude stáť...

Pohľad na dom Salvatorovcov:

Damon sa zobudil a keď otvoril oči, vedľa seba nikoho nenašiel.

Bol to len sen. Vzdychol si a prešiel do kúpeľne, aby sa osprchoval. No nedokázal ten sen vyhnať z hlavy. Bol taký... skutočný, živý. Ešte teraz cítil na tele jej dotyky, ktoré boli úplne iné ako predtým. Teraz boli také viac... žiadostivé a sebavedomé. Bože, Damon, bol to len sen! Napomenul sa upír a vyšiel zo sprchy. Pozrel sa na seba do zrkadla. No nevidel tam seba. Po svojom boku videl Caroline, ako keby stála za ním. Keď sa otočil, nikto tam nestál. Len on a jeho smútok.

„Preboha, ja už prichádzam o rozum,“ zamrmlal si sám pre seba.

Rýchlo sa nahodil a znova vpálil do svojej izby. Keď si chcel ustlať, na posteli ležala... podprsenka. Carolinina... podprsenka.

Takže to nebol len sen, vydýchol prekvapený upír v duchu. Nemohol tomu uveriť. Bol si istý, že také niečo by Caroline v živote neurobila. Ale ako inak sa dá toto vysvetliť?

„Tak ja som sa s ňou vyspal,“ zasmial sa Damon sám pre seba.

Svižným tempom zbehol po schodoch do obývačky. Nalial si zo včerajšej otvorenej fľaše whisky a hodil to do seba.

Sám nechápal prečo, ale zrazu sa mu zdal byť deň krajší. Vedomie, že bez neho Caroline nedokáže existovať, že za ním prišla prosiť o odpustenie ho nadmieru uspokojovala. Tak predsa by jej mohol odpustiť.

Vtom sa ozvalo otvorenie dverí a do obývačky pomaly vstúpil Stefan. Damon sa otočil k svojmu bratovi.

„Tak čo, kde si bol celú noc?“ usmial sa a ukázal mu pohárik. „Dáš si?“ spýtal sa medzi rečou, keď si už nalieval ďalší.  

Upír si dal ruky do vreciek a podišiel k Damonovi bližšie.

„Vieš o tom, aké si ty hovädo, Damon?“ spýtal sa.

On len nadvihol obočie a napil sa. „Vážne? A čo také som urobil tentoraz?“

„Ublížil si Caroline. Bola sa ti ospravedlniť a ty si ju znemožnil. Si ty ale hajzel!“ vyprskol naňho.

Damon zodvihol ruky nad hlavu, v geste že sa vzdáva. „Moment, moment, moment... za prvé... nie je to tvoja starosť. A za druhé... my sme si to s Caroline už vysvetlil,“ šibalsky sa usmial.

„Hej a kedy?“ Stefan si prekrížil ruky na hrudi a čakal na odpoveď.

„Včera v noci, braček. Keď si tu nebol,“ objasnil.

Stefan sa zamračil a nechápavo pokrútil hlavou. „Prečo klameš? Prečo? Mohol by si mi aspoň raz povedať pravdu? Zabilo by ťa to?“

„Ja neklamem. Prečo myslíš, že by som klamal. Zraňuje ma tvoja nedôvera.“

Stefan si chcel zahryznúť do jazyka, no niečo mu to nedovolilo.

„To ja som s ňou bol včera v noci. Držal som ju v náručí a nechal ju, nech sa vyplače. Utešoval som ju. A to všetko kvôli tebe. Lebo si proste taký dement, že nedokážeš ušetriť city dievčaťa.“

Upír ostal zarazene stáť a v hlave si rýchlo prehrával bratove slová odznova a odznova. Naozaj mu teraz povedal, že strávil noc s Caroline?

„Čo si to povedal? Sníva sa ti? Ja som s ňou bol. Ak chceš, môžeš sa presvedčiť. Ráno sa vyparila a nechala u mňa svoju podprsenku.“ Lišiacky sa usmial. „Bol som včera tak na mol, že by som uveril tomu, že to bol krásny sen.“

Stefan mu strelil päsťou do nosa. S Damonom sa až zapotácalo dozadu a priložil si ruku k nosu. Začala mu tiecť krv.

„A to bolo za čo?“

„Neklam už konečne, Damon! Serieš ma!“

A obaja bratia sa do seba pustili svojou plnou silou...

Pohľad Caroline:

Obliekla som sa a vyrazila som do školy. Najlepší spôsob, ako zabudnúť na problémy so súkromný životom... je sústrediť sa na problémy v škole. Zanedlho maturujem a pravdepodobnosť, že uspejem, nie je veľká.

Pred školou som si všimla letáky k blížiacemu sa školskému večierku. Tentokrát ale po prvýkrát na tému päťdesiate roky.

Čo do šľaka ma znamenať toto? Ako to, že sa o tom dozvedám až teraz? pomyslela som si.

Vošla som do školy a každý ma zastavoval. Pýtala sa, kedy začíname s výzdobou. No ja som im po prvý krát v živote musela povedať, že neviem. Bolo to také ponižujúce, keď to vyšlo z mojich úst.

Vošla som do učebne histórie a keď som tam zbadala živého profesora Shayna, mala som sto chutí odtrhnúť mu hlavu. Namiesto toho som ale pokojne okolo neho prešla a pozdravila ho.

„Dobrý deň, pán profesor. Dlho sme sa nevideli.“ A trpký úsmev zdobil moju tvár.

On ma ale automaticky začal prebodávať pohľadom. Zazvonilo a všetci študenti sa napchali do triedy. Medzi nimi som našla aj Bonnie, ktorá keď ma zbadala, zvyšok hodiny sa ani len mojím smerom nepozrela. Čo sa to so všetkými porobilo, do čerta?

Po hodine som sa rozhodla ísť za Bonnie.

„Ahoj,“ pozdravila som ju vysmiato. „Musíme sa porozprávať.“

„Nie, nemusíme,“ zarazila ma, zatvorila svoju skrinku a otočila sa na odchod.

Tak to teda nie! Tak ľahko sa ma tentoraz nezbaví! Schytila som ju za lakeť a potiahla na dievčenské záchody. Prešla som v rýchlosti všetky toalety a boli sme tu samé.

„Tak a teraz mi povez, aký máš so mnou problém,“ vyskočila som na ňu možno troška piskľavým hlasom.

Bonnie chcela odísť, no zabránila som jej v tom. „Odpovedz a potom si môžeš ísť.“

„Preboha, Caroline! Nič ti nemusím vysvetľovať. Prosto sa odo mňa drž ďalej.“

„Ale prečo?!“ nechápala som. Veď som jej nič neurobila. Ide tu o Tylera a Damona?

„Bonnie, ak tu ide o tie vzťahy, tak Damon už všetko vie,“ prehovorila som po chvíli.

„Naozaj?“ Nadvihla obočie.

Prikývla som a sledovala, ako sa zatvári.

„Bonnie, všetci ma opustili. Tak prečo musíš aj ty?“

Na jej tvári sa ale stále zračila obozretnosť, no potom ju vystriedalo pochopenie.

„Caroline, prepáč. Ja len...“ zarazila sa, akoby rozmýšľala či mi môže povedať všetko. „Predvčerom som mala návštevu. Navštívila ma babka a povedala, že nám hrozí nebezpečenstvo. Teda nie všetkým, len niekomu, no nemenovala a preto sa snažím vypátrať komu,“ vysvetlila mi rýchlo.

Konečne mi veci začali zapadať do seba.

„A ty si si myslela, že to som ja?“

„Áno. Nebolo by to po prvýkrát, Caroline. No teraz už viem, že to nie si ty, takže sa nemusíš báť,“ upokojila ma.  

Usmiala som sa a objala ju. „Vďaka, Bonnie.“

Spoločne sme vyšli von a zvyšok dňa mi zbehol ako malina.

„Tak sa stretneme zajtra!“ zakričala som na parkovisku za Bonnie, tá len s úsmevom prikývla. Nastúpila do svojho auta a okamžite odišla domov. Ja som urobila to isté.

Celou cestou domov sa mi na tvári pohrával jemný úsmev. Auto som odstavila a šla domov. Bola som trocha unavená, no rozhodne to nebolo nič, čo by som neprežila.

Odomkla som dvere a vošla dovnútra.

Hneď mi udrel do nosa neznámy pach. Niekto bol u mňa na návšteve. Ale takýto pach som ešte necítila.

Prešla som až ku schodom a naklonila sa, aby som videla aspoň niečo hore.

„Hľadáš mňa?“ ozval sa za mnou dievčenský hlas. Vlastne... trocha podobný tomu môjmu.

Otočila som sa a v tej sekunde som úplne zamrzla.

Osoba, ktorá predo mnou stála, bola ako moja presná kópia. Vlasy blonďavé nakulmované, oči, ktoré na mňa upierala, boli také isté, ešte s tým rovnakým nádychom... až na to... že sa jej miestami zaleskli do zelena. Póza uvoľnená a na perách úsmev šelmy.

„Kto... kto si?“ vykoktala som zo seba.

Opatrne sa približovala ku mne, a keď sme boli na vzdialenosť ruky, pošepkala:

„Ja som ty.“

No a teraz som veľmi, ale veľmi zvedavá na váš názor. Pár riadkov vás predsa, dúfam, nezabije.

Caroline stojí oproti sebe a nedokáže spustiť ppohľaad zo svojej dvojníčky. Kto to vôbec je? Väčšina ďalšej kapitoly bude vlastne o Carolininom spoznávaní samej seba, aby lepšie vedela odhaliť, kto je jej dvojníčka. No viac už v ďalšej kapitole s názovm:

V tvojom vnútri

No a túto kapitolu yb som chcela venovať Maxi. Ona bola mojou čitateľkou od začiatku a stále komentovala a písala svoje názory. Síce teraz po menej, ale aj tak. A jej pohľad na Caroline...nuž, dúfam, že sa touto kapitolou zmenil.

Vaša Perla :)

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 10. kapitola - Srdce temna: