Yui - mladá, hnedovlasá dievčina so schopnosťami "Bohov smrti" - pracuje pre Aizena, ktorý sa rozhodne, že ju zabije (pretože ho uvidela vo veľmi nemravnej situácii a najhoršie na tom je, že si to Yui nepamätá) tak sa rozhodne, že ju pošle na misiu a tam ju zabije... no ona je preslávená tým, že sa zvykne strácať v odľahlom lese (čo bol aj tento prípad) a padne do jamy. V jame, do ktorej spadne, nájde kovové dvere do ktorých chtiac - nechtiac vkročí a následne zisťuje, že vedú do iného sveta. Čo Yui podnikne, ak sa jej priechod zavrie pred nosom a ostane na mieste za hranicami sveta, ktorý doteraz poznala?
23.09.2013 (20:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 835×
1
Nenávidím, keď sa s ním musím stretnúť sama v jednej miestnosti. Je to idiot. Slizký, pripečený idiot! Ak sa ma čo i len dotkne, zabijem ho...
Schytila som kľučku a pomaly stisla nadol. Dvere sa potichu otvorili.
Vydýchla som si - nikto tu nebol. Podišla som k dlhému bielemu stolu a chytila do ruky divnú, priehľadnú guľôčku. Ako som si ju tak prevracala v rukách, niekto za mnou zakašľal.
Položila som guľôčku na stôl a otočila sa na dotyčného
„Dobré ráno Aizen - sama.“ Usmiala som sa až priveľmi žiarivo než by to bolo zdravé.
„Dobré ráno Akihiko - san. Ako sa ti páči nová spoločenská miestnosť?“
Ako by som to len povedala? Je mi z nej zle od žalúdka? „Je úchvatná! Stále nedokážem pochopiť, ako sa Vám podarilo to tu tak... oživiť.“ Nechutne sa zasmial.
„Som rád, že sa ti páči. Bolo s tým celkom dosť práce - drevo museli priviesť až z Východnej Arábie a...“
Bla, bla, bla, ak neprestane, budem nútená mu ublížiť.
„A Aizen - sama... prečo ste si ma zavolali?“ spýtala som sa, keď konečne skončil.
„Chcel som aby si išla do sveta ľudí a doniesla mi odtiaľ elixír zabudnutia - nič zvláštne.“
Keby to nebolo nič zvláštne, tak by si to asi nechcel - KRETÉN! „Hmm, zaujímavé... kedy mám vyraziť?“ opýtala som sa.
„O týždeň... najneskôr.“ Opäť sa usmial takým spôsobom, že by som naňho najradšej hodila tyčku.
„Tak ja sa teda idem zbaliť a dokončiť prípadne iné veci.“ ako napríklad bežať rýchlo na záchod a vyvrátiť všetko, čo som mala na raňajky
„Dovidenia.“ Usmial sa na mňa.
Myslím, že si idem hlavu roztrieskať o stenu.
„Dovidenia.“ Zatvorila som za sebou dvere.
„Pozrime sa, koho to sem čerti nesú?“ Hodila som otrávený pohľad na Grimmjowa.
„Ahoj, Grim.“
„Nevolaj ma Grim!“ povedal nahnevane.
„Tak fajn, kocúrik, ale choď mi z cesty, lebo práve teraz mám životne dôležité záležitosti na mieste zvanom záchod - musím vyvrátiť celé svoje raňajky.“
„Už zase si sa rozprávala s Aizenom?“ Nadvihol jedno obočie.
„A ako inak? Ten úchyl mi dá vždy zabrať. Myslím, že môže byť rád, keď mu ten jeho ksicht neotrieskam o zem a potom mu tú hnusnú hlavu nestrčím do diery, ktorá vedie do krajiny zázrakov!“ Musela som sa pousmiať nad tou myšlienkou. Obraz Aizenovej hlavy, ako padá dolu svahom, sa mi zdal veľmi vtipný.
Grimmjow si musel všimnúť ten môj zákerný úsmev na tvári. „Nechcem vedieť na čo myslíš.“
„To ti ani neodporúčam. Tak sa teda maj!“ Zakývala som mu a zmizla.
„Yui- chan!“ zvýskla tyrkysovo - vlasá dievčina, keď ma zbadala.
„Ahoj, Neliel. Ako si sa tu bezo mňa mala celý mesiac?“ spýtala som sa jej so smiechom
„To sa pýtaš vážne? Bolo mi za tebou smutno.“ Zamračila sa.
„Tak to ťa asi nepoteší, že mám ďalšiu misiu.“
„Čože?! Nie! Nepustím ťa. Ako si to mohol dovoliť! Kretén!“ rozhorčovala sa.
Vzdychla som si a ľahla si na posteľ. „Tak čo? Nepôjdeme sa dnes večer ešte pohrať s Nnoitrom?“ Hneď sa rozžiarila
„Jasné!“
O hodinu neskôr:
„Mala si vidieť ten jeho užasnutý výraz v tvári, keď zistil, čo sme robili celý ten čas v kuchyni s jeho zanpakuto,“ povedala som cez hlboké nádychy a výbuchy smiechu. „Mal by nám poďakovať! Bude mať mrkvu na celú zimu.“
„Ak nie na dlhšie,“ doplnila ma Neliel, keď chytila druhý dych. „Ahoj Ulq!“ povedala Nel, keď uvidela Ulquiorra, ako na nás vážne hľadí.
„Čo ste zasa vy dve spravili?“ Nasadila som vážny výraz a chystala sa na diplomatickú odpoveď, no keď som sa pozrela na Neliel, vybuchli sme obidve smiechom.
„Spýtaj sa Nnoitru, či by ti nepožičal mrkvičku,“ šúľala sa Neliel po zemi, na čo si Ulquiorra vzdychol.
„Yui, došla ti zásielka.“ Podal mi taký väčší balíček. Zobrala som si ho do ruky a otvorila. Usmiala som sa.
„Aha! Ty čakáš na sprepitné!“ povedala som, keď som ho tam uvidela stáť.
„Poznáš slovo, ako priateľská pomoc?!“ Navrela mu na čele žila.
„Odkedy sme priatelia?“ Uškrnula som sa.
„Nie sme!“ vyštekol nahnevane. „Zabudni na to, že ti nabudúce niečo donesiem.“
„Ale ja viem, že donesieš.“ povedala som pobavene.
„Len si nenamýšľaj!“ zakričal ešte za mnou, kým som odišla do ubytovni.
O týždeň neskôr:
„Yui, nechoď nikam. Veď to môže spraviť hocikto iný,“ fľochla po mne smutne Neliel.
„To povedz tomu šašovi Aizenovi,“ odvrkla som. „Však zobrať elixír a hodiť ho Aizenovi do ksichtu nemôže byť také ťažké... nepotrvá to ani hodinu.“
„Tak dobre, ale o hodinu sa stretneme v ubytovni. Ak ma tam necháš samú, napchám do Alexa celú včerajšiu večeru!“ Nebezpečne sa jej zablislo v očiach.
„On ti to aj tak nezožerie, medové buchty nemá rád.“ Zasmiala som sa
„V každom prípade ti spravím niečo nepekné ak sa do hodiny nevrátiš.“ Vyplazila mi jazyk.
„Tak fajn, platí!“
Musím sa s ním pred odchodom ešte stretnúť? Nemám vôbec náladu sa s ním rozprávať. Čo ak by som sa vyparila? Skazilo by mi to imidž dobrého dievčatka.
Ešte takú minútku som tam stála pred dverami bez pohnutia, kým som sa nedokopala k tomu otvoriť ich. Na moje prekvapenie tam však nestál Aizen, ale Gin.
„Ahoj, Yui. Aizen bohužiaľ nemohol prísť má... dôležitú prácu,“ prehovoril so zvyčajným úsmevom. „Povedal mi aby som ti dal mapu a podrobné informácie.“ Podal mi kopu papierov. „Prajem ti príjemnú cestu - nech sa nepotkneš na schodoch, nezlomíš si ruku, nenatrafíš nejakou náhodou na tigra, nevrazíš do stĺpu, nezožerú ťa pirane, nestretneš krokodíla, medveďa, vlka, kojota, rysa, geparda, leva dinosaura a inú háveď a...“
Neviem čím to je, ale po jeho slovách sa mi zdal jeho úsmev príjemnejší
„Uhm... ok,“ prikivovala som. „Tak sa teda maj!“ Vybrala som svoje zanpakuto a vytvorila senkaimon. Vkročila som doň a vzápätí sa brána za mnou zavrela.
Asi som neodhadla ako vysoko by som mala priechod postaviť, lebo som vkročila do prázdna a dopadla priamo do konárov stromu. Zasa. Niečo podo mnou zaprašťalo a ja som letela rovno na zem
„Kurva! Debilný strom! Musel sa postaviť práve sem?!“
Naštvane som si vybrala z batohu mapu a roztvorila ju „Teraz som tu a podľa mojich informácií by mal byť elixír... niekde tu.“ Behala som prstom po mape. „Tak fajn!“ Zložila som mapu a vybrala sa do lesa, kde by mal byť elixír.
Prebíjala som sa cez zoschnuté konáre a popadané lístie.
„ÁÁÁÁ!“ To sa môže stať len mne! Krava! Ako sa môžeš potknúť o náhodný kameň a padnúť do jedinej diery v lese v okruhu päť kilometrov?! Do šľaka asi to bude tými Ginovími slovami nakoniec. Keď ho nabudúce stretnem, zabijem ho... aj toho debila Aizena, rozčuľovala som sa.
Rozhliadla som sa okolo seba a zacítila som pach plesne. Znechutene som pokrčila nos. Dúfam, že nenatrafím na medveďa, ako povedal ten zmrd Gin... ale niečo mi tu nesedí - slabá spirituálna energia, zachytená v stenách.
Podišla som k zemitej stene a celou silou som kopla. Objavil sa otvor, dosť veľký na to, aby som sa cezeň prepchala.
Vošla som do ďalšej dutiny, ktorá sa od tej prvej líšila len kovovými dverami uprostred. Keď som sa chcela pohnúť smerom k nim, započula som v úzadí mojej hlavy tichí hlások:
Ani sa nepokúšaj otvoriť tie dvere. Nie je to správne. Z tohto bude ešte veľký problém.
Nevšímala som si ho.... podišla som k dverám a otvorila ich. Náhle ma ožiarila oslňujúca žiara.
Zaclonila som si rukou oči a vošla som do dvier.
*Yuin šedý kocúr
Následující díl »
Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction
Sdílet
Diskuse pro článek I can't find my daring (1):
Tak to som rada 
(teda dúfam, že áno :)
Neboj, časom sa do toho isto dostaneš 
Prepáč, že ťa furt otravujem 
... ale ja takéto veci vôbec neovládam 
ak tam budú stále chyby tak ma môžeš pokojne vymazať. Nechcem vám prirábať ďalšie problémy....
Prepáč, ale článok ti musím znova vrátiť k oprave.
- do perexu patrí stručný popis deja danej kapitoly (aspoň dve - tri slová), pokiaľ sa jedná o prvú kapitolu, tak napríklad aj obsah poviedky.
- chyby si si vôbec neopravila. Do nového riadku patrí minimálne každá priama reč pri rozhovore dvoch a viacerých osôb.
Až, keď si všetko opravíš, opäť zaškrtni "Článek je hotov".
Ahoj, keď si budeš nahrávať perex obrázok, nahrávaj ho podľa tohto odkazu:
http://ourstories.stmivani.eu/gallery/Soletka.jpg
- má správnu veľkosť. Podľa pravidiel OS, smie mať perex 10 kb a max 100 px na výšku.
Tiež si skontroluj chyby - máš ich tu dosť veľa:
- chýbajú ti čiarky
- problémom sú aj odseky
- a napokon priama reč. Vkladám ti sem vzor, oprav si to podľa neho:
1. Ak za priamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!
„Kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.
2. Ak za priamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkričníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!
„Si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Ideš?" Otočila som sa.
3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:
a) „Hej," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Petra," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"
A napokon tvoj názov. Daring znamená odvaha, ale tiež si mohla myslieť aj darling ako miláčik, zlatko. Nie som si istá, či to nie je preklep.
Keď si opravíš všetky chyby, opäť zaškrtni "Článek je hotov".
Ďakujem
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!