OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Humusáčka zo Slizolinu - 2. kapitola

09.06.2012 (14:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 9× • zobrazeno 2431×

Lina sedela za slizolinským stolom vo Veľkej sieni a spoločne s Cissy obedovali. Práve im skončila spoločná dvojhodinovka obrany proti čiernej mágii a za chvíľu sa Line začína ďalšia dvojhodinovka transfigurácie. Pomyslela si, že pondelok už ani nemohol byť lepší. Obranu proti čiernej mágii mala veľmi rada – VČÚ spravila na V (vynikajúci), no tento rok mali nového profesora Holmesa (starý profesor Dimetrij sa stratil kdesi v rumunských lesoch). Profesor Holmes bol všeobecne veľmi milý človek nad štyridsiatkou, no bol z Chrabromilu čo znamenalo, že mal predsudky voči slizolinčanom. Ostatne ako každý chrabromilčan. Hodinu mali spoločne s Bifľomorom a Lina na vlastnej koži zakúsila, aký zlý vie na jej fakultu byť.

„Už si dojedla? O chvíľu sa naplní Veľká sieň. Veľmi dobre vieš, že by nás nemali vídavať príliš často spolu,“ povedala Cissy, keď dojedla svoj čerešňový koláč. Na obed vždy chodili medzi prvými, aby sa vyhli zachmúreným a nesúhlasným pohľadom ich spolužiakov (od Slizolinu). V sieni za ich stolom sedeli len ony dve, za bystrohlavským bolo len zopár prváčok a pri chrabromilskom sa smiali James a jeho partia v podobe Siriusa Blacka, Remusa Lupina a Petra Petigrewa. Všetci to boli namyslení arogantní hlupáci. Lina si všimla, ako sa na nich sem-tam pozrie Black a vrhá na svoju sesternicu nenávistné pohľady (Cissy nebola pozadu a oplácala mu to). Keď Black zistil, že ho Lina sleduje a venoval jej nechutnú grimasu (ktorá mala byť pôvodne určite zvodný úsmev). Lina nakrčila nosom.

„Tak dobre, Cissy, poďme. Nedokážem sa na toho idiota pozerať čo i len o sekundu dlhšie,“ povedala Lina zvlášť nahlas, aby to náhodou chrabromilčanom neušlo. Narcissa zamračene prikývla a postavila sa. Pevným krokom vyšla von z Veľkej siene a ani si nevšimla, že si nezobrala tašku s učebnicami. Lina sa nad tým uškrnula, prevesila si ju cez chrbát a išla za ňou. Všimla si, že jej Sirius a James venovali obzvlášť znechutené grimasy. Nevšímala si ich a rýchlo dobehla Cissy.

„Ja mám teraz dejiny mágie. Och, ako ten predmet nenávidím! Je skvelé, že ty naňho už chodiť nemusíš. Ako budúca Liečiteľka, je ti tá hodina na nič. Bolo by to aj celkom zaujímavé, keby ju neučil profesor Binns. A teraz, keď už na Dejiny nechodíš, od koho budem opisovať poznámky? To si si nemohla prihodiť jeden predmet naviac? Som si istá, že ako jediná z ročníka si urobila dejiny mágie na „P“ (prekonáva očakávania). Smola, že profesor Binns do svojej triedy berie aj tých, čo dostali „D“ (dostatočný). Keby bolo na mne, už dávno dám tomu predmetu zbohom!“ Lina ju počúvala len okrajovo. Zvykla si, že keď sú s Cissy sami, je dosť ukecaná. Mrzelo ju, že má takú rodinu. Lina si bola istá, že keby sa narodila v muklovskej rodine, boli by najlepšie kamarátky.

„Dobre, tak ja teda idem na tie dejiny. Maj sa, Lina!“ pozdravila sa s ňou a zamierila na druhé poschodie. Lina sa na ňu ešte usmiala a tiež si to zamierila do triedy, rovno okolo záchodov Umrnčanej Myrtly do učebni transfigurácie. No keď prechádzala okolo záchodov, ktoré mali na dverách ceduľku „Nefunkčné“, rozmyslela si to. Bola jedna z mála ľudí, ktorí mali Umrnčanú Myrtlu celkom radi.

„Myrtla?“ ozvala sa a zavrela za sebou dvere. „Myrtla, to som ja, Lina. Kde si?“ Odrazu začula prenikavý, dlhý výkrik, až sa musela chytiť za uši. Priamo z jednej z kabínok vyletel priesvitný duch dvanásťročného dievčatka v okuliaroch a s krátkou ofinou na čele.

„Ahoj, Relina. Dlho si ma nebola navštíviť,“ vyčítala jej s úsmevom na perách.

„Ahoj, Myrtla. Ako bolo cez prázdniny? Rozprávala si sa s True-schicke-chaom?“ opýtala sa jej dúfajúc, že vyslovila meno morského muža správne.

„No, ten toho veľa nenahovorí, ale áno, bola som prevažne s ním. Keď si človek odmyslí jeho fialové vlasy a bezzubý úsmev, príde mu aj celkom sympatický. Skúšala som sa s ním aj nejako dorozumieť, no ale však to poznáš. Nerozumel mi ani prosté slovo „záchody“. Snažila som sa mu naznačiť, kde bývam, no on to asi nepochopil. A čo ty? Čo si robila cez leto?“

„Bola som s rodičmi vo Francúzku. Jedla som žabacie stehienka, bolo to celkom dobré,“ odpovedala jej s úsmevom. Iba pri Myrtle, Lily a Cissy sa vedela správať milo a normálne. Inak bola večne podráždená. No možno to bolo aj preto, že okrem nich sa s ňou nikto nerozprával. Ak jej, pravdaže, nenadávali do humusáčok.

„Ozaj, videla som tvoju mačku. Akože sa to volá? Nala? No, skrátka tá chlpatá biela guľka sa takmer utopila v jazere. Videla som, ako po nej obrovská sépia naťahuje chápadlá. Zachránila som ju. Už by mala byť v hrade.“

„Ale ako sa dostala vonku?“ opýtala sa zaskočená Lina.

„To Black ju pustil. Prisahám, že keby nebol taký pekný, aj by som mu niečo štipľavé povedala, no veď vieš, akú mám preňho slabosť,“ a zasnene sa pozrela von oknom. Tak Black nechal jej mačku napospas sépii? No počkaj, Black!

Odrazu zazvonilo na hodinu. Relina sa prekvapene strhla a utekala ku dverám.

„Maj sa, Myrtla!“ zakričala ešte a utekal po chodbe. Bože, prvý deň a hneď meškám na transfiguráciu, pomyslela si zhrozene. Už bola skoro pri dverách, keď do niekoho prudko narazila. Ale do koho? Veď nikoho nevidela...

Na zemi sa váľal neviditeľný plášť. A potom zbadala Blacka. Black!

„Ty!“ zavrčala a premerala si Siriusa, ktorý sa na ňu pozeral rovnako nenávistným pohľadom. Musel však uznať, že Relina vyzerala celkom dobre. Svetlé vlasy a žiariace zelené oči... No potom mu vlepila facku a ilúzia bola razom preč.

„To bolo za čo?!“ skríkol a dotknuto si masíroval boľavé miesto na líci. Má poriadnu ranu.

„Za to, že si nechal moju mačku napospas tej veľkej sépii, Black!“ odsekla nabrúsene. Samoľúbo sa usmial.

„No a čo? Pochybujem, že by tá malá chlpatá beštia niekomu chýbala,“ odvetil usmievajúc sa. Cítil sa veľmi spokojne keď si všimol, že je Moranová stále viac a viac nahnevaná.

„Tak tebe sa to zdá byť smiešne? No počkaj, čo urobím tej sprostej sove! Ako že sa to volá? Orion? Och, aké hlúpe meno. Sok veľmi zvedavá, podľa čoho si vyberal.“ Netušil prečo, no pocítil náhle nutkanie jej odpovedať.

„Orion je súhvezdie no a ja som Sirius – čiže hviezda. Má to logiku,“ povedal jej uštipačne.

„Naozaj? Pretože ty máš s hviezdou maximálne spoločné to meno a aj to, že obaja...“

„Žiarime?“ doplnil ju samoľúbo. Lina bola v tvári celá červená.

„Chcela som povedať, že obaja ste nevýrazný a ťažko sa vás medzi tou hŕbou žiarivých a lepších hľadá,“ odsekla mu, čím ho zbavila toho jeho hlúpeho úsmevu.

„Naozaj? Povedz mi jediného krajšieho a príťažlivejšieho chlapca na škole,“ vyzval ju opäť sa usmievajúc. No ona už mala odpoveď vopred prichystanú.

„Hm... Čo ja viem? Napríklad taký tvoj mladší brat Regulus?“ Bolo vidno, že Black zúri. Keď si Lina všimla, že trafila presne do čierneho, neváhala a pokračovala. Veď ona sa mu pomstí! „Ó, áno. Je taký pekný, taký múdry! Pri ňom vyzeráš úboho!“ No to už Sirius vybuchol a vyštekol na ňu:

„Naozaj? Takže sa ti páči? Tak to máš potom smolu, pretože si humusáčka a Black sa za takou, aká si ty, nikdy ani len neobzrú!“

„Pán Black!“ ozvala sa zaskočená profesorka McGonagallová. Lina aj Sirius sa na ňu prekvapene pozreli. Stála na chodbe, dvere za ňou vedúce do učebne transfigurácie boli otvorené a bolo vidno, že je poriadne nahnevaná. „Ako si dovoľujete nazvať takto študentku našej školy?!“ pokračovala. Aj Sirius si musel uvedomiť, že to prehnal. Všimol si, že Moranová, zvyčajne tvrdá a sarkastická, má slzy na krajíčku. Preboha, čo to len urobil?

„Je mi jednom kto to začal, no udeľujem vám trest, ktorý si odpykáte dnes večer a strhávam Chrabromilu desať bodov!“ Black pokorne prikývol. „A čo sa týka vás, slečna Moranová, je mi už jasné, prečo ste prišli neskoro hneď na prvú moju hodinu. Strhávam Chrabromilu ďalších desať bodov. Večerný trest si odpykáte spolu s pánom Blackom. Som si istá, že aj vy na tom máte svoj podiel viny. Čo vás však neoprávňuje hovoriť našim študentom, že sú vy viete čo! Aká hanba! A ešte v mojej fakulte! A teraz, obidvaja do mojej triedy. Už aj!“

Lina aj so Siriusom vstúpili do triedy. Relina si až teraz uvedomila, že transfiguráciu majú spojenú s Chrabromilom. Naozaj skvelé! A ako by to nestačilo, večer bude mať s Blackom spoločný trest. Ako už len toto prežije? Nenávidím ťa, Black!

.......................

Podovacia stupnica na skúškach VČÚ (NKÚ). Je to od najlepšej známky po najhoršiu: 

V - vynikajúci

P - prakonáva očakávania

D - dostatočný

S - slabý

H - hrozný

T - troll 

OK, tak sme sa teda prvýkrát stretli s *pánom Blackom*... Je to naozaj arogantný debil. No ešte aj Lina musí priznať, že je pekelne príťažlivý... XD

Prosím si komentáre, veľmi ma povzbudzujú! A na sledujúca kapitola bude v sobotu, tak sa tešte...

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Humusáčka zo Slizolinu - 2. kapitola: