OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Humusáčka zo Slizolinu - 16. kapitola

18.08.2012 (19:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 13× • zobrazeno 2167×

„Lina! Lina, kam bežíš? No tak, zastav sa. Lina!“

„Čo?!“ odvrkla a prudko sa k nemu otočila. Sirius sa zamračil a rýchlo k nej pristúpil. Bolo mu jedno, že je chodba plná nežiaducich divákov. Buď to vyriešia teraz alebo nikdy.

„Chceš mi povedať, že sa tým nič nezmenilo? Že ma budeš aj naďalej nenávidieť? Urobil som, čo si chcela!“ kričal ako zmyslov zbavený. Lina prižmúrila oči a porozhliadla sa okolo seba. Študenti, ktorí práve opustili tribúny a chystali sa oslavovať chrabromilské víťazstvo, ich teraz zaujato pozorovali a čakali, čo sa stane.

„Musíme to riešiť práve tu?“ zasyčala a sklopila zrak.

„A kde inde? V klubovni, kde mi zase utečieš? Nie, vyriešime to teraz. Nespravil som zo seba blázna len tak pre nič za nič.“ No Lina sa napriek jeho slovám otočila na podpätku a rozbehla sa do dievčenských spálni. O pár sekúnd neskôr sa za ňou rozbehol aj prekvapený Sirius, no už ju nestačil dohoniť. V chrabromilskej klubovni stihol vidieť, ako závoj jej vlasov mizne v točitom schodisku. Sakra!

Bez váhania zamieril tým istým smerom a vošiel do dievčenských spální. Čakal, že bude Lina opäť vyvádzať, no namiesto toho ju našiel ako sa krčila vo svojej posteli s hlavou položenou na kolenách. Sirius trochu nervózne prešľapol z jednej nohy na druhú, no napokon si predsa k nej prisadol a pohladkal ju po chrbte. Myklo to ňou, no neuhla sa.

„Lina...“ šepol a opäť ju pohladil. Relina k nemu zdvihla hlavu a zamračene sa mu pozrela do očí. „Neodpustila si mi,“ nakoniec svoju otázku preformuloval v suché konštatovanie. No Lina pokrútila hlavou a povedala:

„Ja... Ja neviem. Lenže tu nejde o to. Nechcem to zažiť znovu.“

„Ale ja ti to znovu nespravím. Nikdy,“ namietol a pohladil ju po líci. Nebránila sa, skôr to vyzeralo, že si vychutnáva jeho chladivý dotyk.

„To viem. Ale nechcem si vybrať. Neviem... neviem, čo je správne,“ hlesla a uhla očami. Sirius už chcel namietnuť, že jej nerozumie, no ona pokračovala. „Som si istá, že pri Cissy by to bolo ľahšie. Stále nosiť tú ľadovú masku, skrývať svoje emócie, pôsobiť, že som chladná a silná... Nechcem vyzerať slabo. Je to... príliš nebezpečné. Hlavne v týchto časoch.“

„Radšej by si bola sama? Na strane Ty-Vieš-Koho? Bez priateľov? A... bezo mňa?“ spýtal sa jej potichu. Lina sa strhla.

„Ako to môžeš povedať? Na strane Ty-Vieš-Koho?! Sirius! To by som nikdy, opakujem nikdy neurobila! Ani keby mi išlo o život!“ povedala rázne a hrdo zdvihla hlavu. Sirius sa nad jej reakciou pousmial a nadvihol jedno obočie.

„Mám to brať tak, že si mi odpustila?“ spýtal sa jej, pri čom sa na ňu stále usmieval. Lina si vzdychla a zamračila sa naňho. Viac urobiť nemusela, bolo mu jasné, že má vyhrané. Pomaly sa k nej naklonil a letmo ju pobozkal na pery.

„Odpustila som ti. Ale zabudni na to, že s tebou ešte budem chodiť,“ zamumlala mu do pier a odtiahla sa od neho. Sirius zmätene zaklipkal očami.

„To myslíš vážne?“ odvetil pri čom sa stále tváril prekvapene. Lina mlčky prikývla a postavila sa. „Ale veď... hovorila si, že tým to napravím!“ kričal za ňou keď videl, že sa chystá odísť. Lina sa za ním otočila a smutne sa pousmiala.

„Veď si to aj napravil. Odpustila som ti. Ale nepovedala som, že si s tebou opäť začnem,“ a s týmito slovami zišla dole do spoločenskej miestnosti. Hneď pod schodmi si ju odchytila Lily s Jamesom a Remusom. Doslova ju dotlačili k pohovke pred ohňom a trochu vzrušene si ju prezreli.

„Tak čo? Odpustila si mu? Ste opäť spolu?“ spýtala sa jej dychtivo. Ostatní s očakávaním čakali na odpoveď.

„No... Áno aj nie,“ odvetila napokon a zahľadela sa na svoje dlane, ktoré jej bezmocne ležali na nohách.

„Ehm... čo? Ako to myslíš?“ ozval sa James zamračene. Žeby to Tichošľapovi nevyšlo? behalo mu mysľou. Nie... To nie je možné! V tomto Siriusovi nemohla odolať ani Lina!

„Nuž odpustila som mu. Aj tebe, James,“ povedala a očami sa zastavila na Jamesovi, ktorý sa pod jej upreným pohľadom málinko začervenal. „Ale nechodíme spolu,“ dodala a traja ľudia naraz zalapali po dychu. Chvíľu bolo trápne ticho, no potom sa Remus rozosmial.

„Tak ty si dala nášmu Casanovi Tichošľapovi košom? Kde je Sirius? Musím sa ho na to opýtať,“ povedal Rem a ešte stále pochechtávajúc sa vybral do dievčenských spální. Zašomral si nejakú kúzelnú formulku a už vychádzal schody nahor. A že ochrana... pomyslela si zamračene Lily a napadlo jej, či o tom nepovie McGonagallovej. Veď je predsa prefektka! No keď sa pozrela na Jamesa tak si to ihneď rozmyslela. Tie chvíle, ktoré spolu strávili... v jeho posteli... stáli za všetky body Chrabromilu.

„Takže sme znova priatelia?“ spýtal sa Liny James a uličnícky sa na ňu usmial. Lina prekvapene zamrkala.

„A my sme prestali byť priatelia?“ Tak teraz sa zmätene tvárili všetci traja.

„Nuž... mysleli sme si, že keď si sa s nami prestala baviť, tak...“

„Lenže vy ste chceli rozprávať len o Siriusovi a o tom, že sa mám k nemu vrátiť. Nebolo to dvakrát príjemné,“ uškrnula sa na nich. Lily sa na ňu s úľavou usmiala.

„Takže to znamená, že opäť s nami budeš tráviť všetok svoj voľný čas? Muselo to byť strašné opäť sa baviť so slizolinčanmi.“

„Všetok nie,“ namietla Lina. Nastalo napäté ticho, pretože James s Lily akosi nevedeli pochopiť význam jej slov. „Nuž... Som Slizolin. Ako ste si isté všimli. Moje miesto je pri Cissy...“

„Tvoje miesto je pri nás,“ skočila jej do reči Lily a James prikývol.

„Si naša kamarátka. Nepochopím, ako sa to stalo, ale... už raz patríš medzi Záškodníkov,“ povedal James a teatrálne si vzdychol.

„Medzi Záškodníkov,“ zopakovala po ňom vystrašená Lina čo spôsobilo, že sa Lily rozosmiala a James sa urazene nafúkol.

„Už to tak vyzerá,“ pritakala Lils pobavene.

„Ty sa neozývaj. Ty tam patrí tiež,“ uzemnila ju Lina. Lily sa zarazila a nastalo desať sekundové ticho. Potom sa naraz všetci rozosmiali a do toho blázinca prišili Remus so Siriusom.

„Čo sa to tu deje?“ ozval sa neisto Rem keď videl, že sa jeho kamaráti váľajú po zemi. Keď sa mu nedostalo odpovedi, dodal: „A kde je Peter? Dneska som ho skoro vôbec nevidel.“

„Netuším. V poslednom čase sa stále niekde túla,“ poznamenal Sirius a prisadol si ku Jamesovi. Všetkých to prekvapilo, no rýchlo sa to snažili zamaskovať. Remus si tým pádom sadol vedľa Liny a tá sa na neho milo usmiala. Sirius tých dvoch prepaľoval pohľadom.

„Nuž... Asi by sme im to mali povedať. Čo povieš, James?“ ozvala sa po chvíli Lily a nervózne sa pomrvila. Jamesovi razom zmizla farba z tváre a odkašľal si.

„Ehm, hm...“ dostal zo seba neidentifikovateľný zvuk. Lils pretočila očami. Ostatní medzi nimi kmitali očami a snažili sa pochopiť túto skrytú výmenu názorov.

„My... hm...“ začala Lily, no akosi sa zadrhla uprostred vety.

„Vy čo?“ opýtala sa jej zmätene Lina. James sa kŕčovito usmial. Sirius si ich zamračene prezrel akoby sa chcel uistiť, či to myslia vážne. Remus sa tváril rovnako nechápavo ako Relina no zdalo sa, že niečo tuší.

„Paroháč, ty si... ty si ju...“ zakoktal sa Sirius a prešiel si rukou po vlasoch. „A sakra,“ zaklial keď mu to došlo.

„Hm, nechápem,“ ozvala sa Lina a teraz si už nahnevane premeriavala svojich červenajúcich sa priateľov.

„Nuž... my sme tak akosi zasnúbení,“ vyšlo napokon z Lily. Nastalo trápne ticho počas ktorého to Lina s Remusom postupne vstrebávali.

„Vy ste čo?!“ skríkol odrazu Remus až všetci nadskočili.

„Sme zasnúbení,“ zopakoval James pomaly akoby tomu ani sám nevedel uveriť. Lily mu venovala pohoršený pohľad.

„Hovoríš to akoby som ja požiadala o ruku teba. Nebol si to náhodou ty, čo predo mnou kľačal na metlobalovom ihrisku?“ spýtala sa ho urazene. Lina sa uškrnula.

„Ty si pred ňou kľačal na metlobalovom ihrisku? Hm... aké... romantické!“ zachichotala sa. James prevrátil očami.

„Prišiel mi to ako dobrý nápad, keďže som kapitán nášho chrabromilského týmu.“

„A náhodou to aj bolo romantické,“ pritakala Lils.

„A kde sú vlastne všetci? Nemal by Chrabromil oslavovať víťazstvo? Sme v klubovni sami,“ zmenil náhle tému Sirius.

„To áno. Víťazstvo bolo také veľké, že s nami oslavujú aj bifľomorčania vo Veľkej sieni. Nepochopil som, ako sa im to podarilo, no Dumbledore s McGonagallovou im to povolili,“ odvetil zamyslene Remus. Lina sa postavila.

„Už je dosť neskoro. Lils, ideš?“ Lily prikývla a spoločne sa pobrali do dievčenských spální. Tam si obidve unavene ľahli na svoje postele.

„Tak čo na to povieš? Na mňa a Jamesa?“ spýtala sa potichu zasnená Lily. Lina pretočila očami.

„Lily, zasnúbená?! No... Nemôžem povedať, že by ma to neprekvapilo. Ty to asi naozaj myslíš s tým Potterom vážne, však?“

„Asi som sa zamilovala,“ pritakala Lily. Odrazu sa Lina rozosmiala.

„Pamätáš sa, ako si o ňom celých šesť rokov tvrdila, že je to arogantný nadutý debil bez mozgu a že ho nikdy nebudeš mať rada?“ opýtala sa jej so smiechom v hlase. Lily sa začervenala a prikývla.

„Bola som vtedy veľmi hlúpa,“ skonštatovala.

Nasledujúce ráno bola sobota. Lina mala už od začiatku pocit, že tento deň nebude tak šťastný ako by si priala – bola si istá, že sa musí porozprávať s Cissy. Úprimne jej rozhovor s ňou naháňal strach. Ako to príjme? A ako jej to vlastne má povedať? Bála sa, že ju opäť odsúdi a znenávidí. Narcissa nebola dokonalou priateľkou, samozrejme mala svoje chyby... Ale bola kamarátka. Celých šesť rokov stála po jej boku. Bolo by zvláštne, keby sa odrazu prestali rozprávať... keby pretrhli všetky svoje kontakty.

Zhlboka sa nadýchla. Stála dole v žalároch pred prázdnou stenou, ktorá bola zároveň vchod do slizolinskej klubovne. V duchu si dodávala odvahu až sa napokon odhodlala.

„Smrťožrúti,“ povedala jasne. Stena sa pohla a odkryla voľnú medzeru, cez ktorú Lina rýchlo prešla. V klubovni pred zelenkastým ohňom sedelo zopár slizolinčanov. Len zbežne si ju premerali a ďalej sa venovali svojmu pergamenu. Cissy tu nebola a tak Lina rýchlo zbehla schody dolu do podzemia, kde mala kedysi s Ciss izbu.

No Narcissa už nespala, ale sedela na stoličke pred zrkadlom a česala si vlasy. Lina sa zarazila chvíľu ju mlčky pozorovala. Ako slizolinská princezná, napadlo jej.

„Cissy?“ ozvala sa potichu.

„Áno?“ neotočila sa k nej, len sa na ňu pozrela cez zrkadlo. Mala v očiach strach, čo Linu vyľakalo.

„Ja...“ začala no zasekla sa uprostred vety. Cissy si vzdychla, odložila kefu a obrátila sa k nej.

„Si zasa s nimi, však?“ spýtala sa jej šeptom. Lina váhavo prikývla. Narcissa sa smutne usmiala. „Nehnevám sa, ak myslíš na to. Vlastne je dobre, že máš priateľov, ktorí budú pri tebe stáť,“ dodala. Line sa prekvapením rozšírili oči.

„Nerozumiem... Naozaj sa nehneváš?“

„Už dávno tu nejde o to. Slizolinčania, chrabromilčania... Už mi na tom nezáleží,“ odvetila pomaly. Lina sa zamračila.

„A na čom ti teda záleží?“ chcela vedieť. V Cissyných očiach sa objavila bolesť.

„Musím ochrániť svoju rodinu pred Temným pánom. Nesmiem zlyhať,“ povedala. Keď zbadala Linin nechápavý pohľad, opäť si vzdychla. Potom sa postavila a vyhrnula si rukáv na ľavej ruke. Relina zalapala po dychu a o krok ustúpila.

„Je to...“ začala, no Cissy ju prerušila.

„Temné znamenie, áno.“ Nastalo ticho, počas ktorého sa Line do očí vkrádali slzy.

„Och, Cissy...“ šepla plačlivo. Narcissa to už nevydržala a chytila ju za ruku.

„Je jedno, čo som, Lina. Dôležité je kto som, však?“ Keď Lina neodpovedala, pokračovala. „A ja som sa nezmenila. Som to stále ja. Nech... Nech sa bude diať čokoľvek, nezabudni, že budem stále tvoja priateľka. Dobre? Nezabudni! Nech bude situácia akokoľvek z... zlá,“ už vzlykala aj ona, „vždy budem stáť pri tebe, aj keď len v duchu. Pamätáš, čo sme si v druhom ročníku sľúbili?“ Lina prikývla. Cissy sa na ňu smutne usmiala.

„Nech sa stane čokoľvek, rozdelí nás len smrť.“

.............................

Ďakujem za komentáre k minulej kapitole. :) Toto je prvá kapitola po dvoch týždňoch, do ktorej som sa nenútila. Ak to takto pôjde ďalej, do konca prázdnin tu máte aj poslednú kapitolu! (A to len vďaka vašim komentárom!)

A kapitola je venovaná leainke. Nazvala ma prcek. PRCEK!!! :D Takže ďakujem. :) A ďalej kapču venujem aj všetkým ostatným PRCKOM!!! :D

Vaša PRCKATÁ Killy

P.S. Odteraz ma prezývajte buď Killy alebo Prcek!!!

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Humusáčka zo Slizolinu - 16. kapitola: