OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Humusáčka zo Slizolinu - 14. kapitola

08.08.2012 (15:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1762×

Ranné slnečné lúče jej nepríjemne dopadali na tvár a nech robila čo robila, nedokázala sa opäť dostať do ríše snov. S miernym povzdychom teda otvorila oči. Zamračene si prezrela posteľ vedľa nej, pretože tá rozhodne nepatrila poriadkumilovnej Lily. No potom sa Sirius vedľa nej pohol a jej odrazu došlo, čo sa včera večer stalo.

A dopekla, bola jej prvá myšlienka. No potom si pomyslela, že to nie je až také zlé – vlastne to vôbec nie je zlé. Všetko sa stalo iba o deň skôr, ako plánovala. Nakoniec, ak ju pamäť neklame, tak jej Sirius povedal, že ju miluje... A ona mu odpovedala to isté.

Otočila sa na ľavý bok a zahľadela sa na Siriusa, ktorý vedľa nej ešte spal. Vyzeral rozkošne. Vlasy mu padali do očí, jednu ruku mal pod hlavou a tú druhú blízko jej dlane. Potom si všimla, že prikrývku má až nebezpečne nízko... a že ona na tom nie je o nič lepšie. Trochu zahanbene si sadla na okraj postele tak, aby ho nezobudila. Nevedela si predstaviť, aké trápne bude dnešné ráno, až bude pri vedomý. Prútikom si privolala všetky kusy svojho oblečenia a rýchlo sa začala obliekať. Potom sa postavila na špičky a potichu prešla k schodom, ktoré viedli do spoločenskej miestnosti. Nemala predstavu, koľko je hodín. Keď schádzala po schodoch, odrazu do niekoho prudko narazila.

„Peter!“ ozvala sa prekvapene a zachytila sa steny, aby nespadla. Peter Pettogrew si ju trochu zaskočene premeral a potom sa očami zastavil na jej neprirodzene rozcuchaných vlasoch. V jeho očiach sa zračilo poznanie.

„Ahoj, Lina. Ako vidím, tak si mala veľmi rušnú noc,“ skonštatoval nesmelo všimnúc si temných kruhov pod očami. Lina zahanbene sklopila zrak. „Ach jaj, tomu sa veľmi Paroháč nepoteší. Netuším, odkiaľ chce zohnať tých sto galeónov, čo mu sľúbil,“ doplnil sa ešte. Relina významne povytiahla jedno obočie.

„Až sto galeónov?!“

Peter sa zachichotal.

„Nuž, James na teba príliš spoliehal. Netušil, že dáš Siriusovi tak ľahko, čo chce,“ odvetil. Potom si všimol Lininho prekvapeného výrazu a úsmev mu zamrzol na perách. „Nuž, ale ty si... Sirius ti asi nepovedal, že... Dopekla! A ja som si myslel, že keď máte k sebe tak blízko, tak ste sa dohodli... Hej, Lina, kam bežíš!“

No to už Lina vybehovala zo spoločenskej miestnosti. Už podvedome mierila na záchody Umrnčanej Myrtly.

Ako mi to mohol urobiť? Po tom, čo sme spolu prežili... Po tom, čo som kvôli nemu urobila! behalo jej mysľou a snažila sa biť nahnevaná. Chcela ho nenávidieť! Tak prečo ju tak štípali oči? Prečo mala pocit, že sa jej vnútro rozpadlo na milión kúskov?

Ani nevedela ako a už sedela na studenej dlážke vedľa umývadla. Myrtla tu nebola. Asi odišla do jazera cez odpadovú rúru. Podvedome stočila svoj pohľad na okenný parapet, na ktorom vždy sedávala... A vtedy prepadla do akejsi zvláštnej apatie. Prestala vnímať čas... a ostali už len myšlienky.

Najprv videla Siriusa spred troch mesiacov. Ako sa na ňu arogantne usmieva a pri tom si odhŕňa z očí vlasy ako blázon... Už vtedy sa mu páčila. Aj keď si to neuvedomoval. Tie pohľady, ktoré jej venoval boli plné sebavedomia, arogancie, ale aj skrytej túžby, ktorú vtedy nevidela. Ako je možné, že ju nevidela? A potom si spomenula na celých šesť rokov, keď toho namysleného blbca nenávidela... Možno kvôli Cissy? Alebo preto, že bol v nenávidenej fakulte? Teraz jej došlo, že mu závidela. Och, ako veľmi mu závidela jeho priateľov! Jeden horší ako druhý, no predsa mali niečo do seba. Peter, ktorý sa na niečom stále smial a podporoval ťa vo všetkom. Remus, tá bystrá hlava, ktorá milovala, keď mohla svojich menej inteligentných kamarátov vysekávať z problémov. James, ten večne pojašený chalan, čo nemal na práci nič iné len jazdiť na metle a dobiedzať za Lily. Lily... vlastne Linu nikdy nenapadlo, že bude s ňou až taká kamarátka. Donedávna pre ňu existovala iba úžasná Cissy, ktorá ju vo všetkom vždy podržala, aj keď nie úplne oficiálne... no predsa. A teraz tu bola Lils, milá a usmievavá, vždy otvorená príležitostiam nájsť si nových priateľov. Hoc sú Záškodníci alebo úplní skrachovanci zo Slizolinskej fakulty.

A potom ju Sirius navštívil v nemocničnom krídle. Bolo to prvýkrát, čo sa nehádali. A ona v jeho očiach uvidela aj niečo iné ako iba pohŕdanie a aroganciu. Nuž a potom to malo voľný spád – začala sa so Siriusom zbližovať viac, ako mala v pláne. Premýšľala o tom, akí boli šťastní poslední mesiac, teda aspoň ona bola... Čím si, preboha, zaslúžila takýto podraz?! Čo také mu urobila, že ju podviedol, zosmiešnil a tak hlboko jej ublížil?

Ani sa nenazdala a po tvári jej začali stekať horké slzy ľútosti. Len nad sebou bezmocne pokrútila hlavou. Čo sa to s tebou stalo, Relina Moranová, pomyslela si skleslo. Kde je tá ľadová kráľovná, ktorá vydržala urážky celého Slizolinu bez jediného mihnutia oka? Dokonca s arogantným úsmevom?

Lina mala pocit, že celé tie roky, čo si usilovne stavala hrubú stenu okolo svojho srdca, sa hneď v prvý deň siedmeho ročníka stratili. Akoby si nevedomky pripustila, že je čas byť niekým iným.

Nie. Byť sama sebou, opravila sa po chvíli. Ale či sa jej to oplatilo? Nebolo by lepšie byť taká, ako predtým?

Plakala bez vzlykov. Len slzy jej nemo tiekli po tvári. Mala pocit, že jej telo je v podivnom kľude. Netriasla sa, nechvela, vlastne len rovno sedela na podlahe a opierala sa o stenu. No jej vnútro sa búrilo, okolo hrude cítila ťažký chlad a pri tom jej vnútro spaľoval oheň.

Odrazu sa prudko mykla – zaregistrovala akýsi pohyb. Cez pootvorené dvere niekto vošiel.

„To nemyslíš vážne, Peter! Ako to myslíš, že ti to ušlo?!“ kričal Sirius a rýchlo si zapínal gombíky na košeli. Peter sa mlčky krčil v rohu miestnosti a poškuľoval po dverách. Potom sa ozval tichým hlasom.

„Myslel som si, že to vie, Sirius. Mali ste k sebe predsa blízko, a tak som predpokladal...“

„Ty radšej nemysli vôbec! Tušíš, čo si tým spôsobil?! Všetko si pokazil, hlupák! Ako jej to podľa teba teraz vysvetlím?!“ prerušil ho Sirius a začal sa súkať do nohavíc.

„Veď ste s Jamesom uzavreli stávku! Myslel som si, že o to celý ten čas išlo!“ už sa neudržal ani Pettigrew a tiež začal kričať. No to už Sirius vybehoval z izby. Pred klubovňou sa zarazil.

Kam teraz? pomyslel si zúfalo. Dopekla, chodil som s ňou mesiac - mesiac! Kde by Lina šla najskôr? A potom mu to napadlo. Záchody Umrnčanej Myrtly! Bez zaváhania sa rozbehol. Bolo mu jedno, že je ledva sedem hodín ráno a učiteľka McGonagallová sa za ním prekvapene obzerá. Teraz bolo hlavné, aby sa porozprával s Linou. Okamžite!

Za rohom na prízemí sa zarazil a opatrne nazrel do chodby. A dobre urobil. Videl, ako malá biela mačka kráča smerom k záchodom a mizne za dverami. Tá mačka mu bola až neuveriteľne povedomá. Bola to Nala – Linina mačka. Ale čo tá tu robí?

Sirius premýšľal, ako by sa mohol nepozorovane vkradnúť k dverám a pozorovať, čo sa deje vnútri. Bol si istý že aj keby sa neviem ako namáhal, tá mačka by jeho tiché kroky začula a určite by o tom oboznámila svoju pani.

Sakra! A to si hovorím Tichošľap? Zarazil sa. No jasné! Tichošľap! Bez väčších ťažkosti sa premenil vo veľkého čierneho psa a prikradol sa k dverám. Neboli zatvorené, len privreté a cez tenkú medzierku sa snažil nájsť náznak pohybu. A naozaj – keď sa trochu natočil tak pri úplne zadnom umývadle zbadal Linu, ako sedí opretá o stenu. Najprv si prichádzajúcu mačku nevšimla, no potom sa usmiala a načiahla za ňou ruku.

„Ahoj, Nala. Kde si sa mi túlala?“ ozvala sa tichým hlasom a utrela si tvár do dlaní. Sirius usúdil, že najskôr plakala a cítil sa nesmierne previnilo.

Nala si sadla do paničkinho lona a spokojne zapriadla. „Aj ja som rada, že ťa vidím. Stavím sa, že si celý ten čas bola s Cissy, však?“ povedala akoby mačke na niečo odpovedala. „Za ten čas sa toho stalo strašne veľa. Predstav si, včera som bola so Siriusom. Ani by si neverila, koľko lží mi nahovoril...“ Nevedela ako a z očí sa jej spustili ďalšie slzy. Lina si vzdychla a pritiahla si mačku do náručia. Nala sa ku nej šťastne privinula a ešte hlasnejšie zapriadla.

„No to sa už skončilo. Ja som s ním skončila. Teraz bude všetko také isté ako pred tým. Nebolo múdre púšťať si ho k srdcu, vieš? Bolo to ľahšie, keď sme sa navzájom nenávideli.“

Sirius stŕpol. Toto nemohol dopustiť. No čo mal robiť? Vojsť tam vo svojej ľudskej podobe? Nie, to by nebolo dobré, celé by to iba zhoršil. Nie je tu James, nemá mu kto potvrdiť, že s tou stávkou už dávno skončil.

Dvere sa znovu otvorili a Nala zaprskala. Ladne vyskočila na okenný parapet a ostražito sledovala psa, ktorý vošiel dnu. Lina prekvapene vydýchla.

„Nevedela som, že sú v Rokforte aj psy. Čo tu robíš, chlpáčik?“ ozvala sa. Tichošľap nedal nijak najavo, že jej rozumie a ľahol si na dlážku tesne vedľa nej. Lina ho chvíľu zamračene pozorovala, no napokon zdvihla ruku a pohladila ho po srsti. Sirius zakňučal od spokojnosti a zavrtel chvostom.

„Chcela by som to mať tak jednoduché ako vy dvaja.“ Sirius sa posadil a zadíval sa Line do očí. Zalapala po dychu, keď mu pohľad opätovala. „Vieš, že máš rovnaké oči ako on? Ako mračná pred búrkou. Tak divoké a plné iskričiek.“ Tichošľap razom sklopil zrak. Nala odrazu zaprskala a skočila na dlážku. Potom sa rozbehla smerom k dverám a vyšla na chodbu.

„Nala!“ vykríkla Lina a vybehla za ňou. Sirius ostal v kúpeľni sám. Pomaly sa začal nenávidieť za to, čo jej urobil.

Relina sa zamračila, keď si uvedomila, kde ju jej mačka zaviedla. Bola opäť dole v žalároch, blízko učebne elixírov... a slizolinskej klubovne. Nala sa náhle zastavila a bez väčších ťažkostí sa nechala zodvihnúť na ruky. Lina začínala mať pocit, že jej to urobila naschvál. Teraz len dúfala, že ju tu nikto nezbadá...

„Lina?“ ozvalo sa za ňou až nadskočila. A sakra. „Lina, čo tu robíš, myslela som si, že som ti predvčerom jasne dala najavo, čo si myslím,“ povedala Cissy a nasadila si arogantnú masku.

„Ahoj,“ odvetila Lina tichým hlasom, hoci sa to snažila skryť. Cissy si to hneď všimla a zamračene si ju prezrela.

„Stalo sa ti niečo?“ spýtala sa jej opatrne. Lina najprv pokrútila hlavou no jasne cítila, ako ju štípu oči. Narcisa sa ešte viac zamračila a urobila pár krokov dopredu.

„Mala si pravdu, Cissy. Vo všetkom,“ povedala napokon a sklonila hlavu. Už viac nevydržala Cissyn uprený pohľad. Cissy na ňu vypúlila oči keď jej došlo, čo tými slovami myslela.

„Chceš... chceš sa o tom porozprávať?“ navrhla jej nesmelo. Lina prekvapene zdvihla pohľad.

„Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Nechcem, aby si mala problémy.“ No Narcisa k nej bez slova pristúpila a chytila ju za ruku.

„Tak fajn, mali by sme si ešte niečo ujasniť. Je mi jedno, čo hovorí moja rodina. Dobre, uznávam, že predstaviť ťa rodičom by nebol dobrý nápad ale ani svoju rodinu nezavrhnem. No nesmieš zabudnúť na tých šesť rokov, ktoré sme spolu prežili. Lebo ja na nich nezabudnem. Budem navždy tvoja priateľka. Navždy.“

.............................

Po dlhšej dobe, za ktorú sa naozaj hanbím! Viem, táto kapitola je na moje pomery dosť krátka, no asi mám pisateľskú krízu. Nápady mám, len sa mi straaašne ťažko píše. Túto kapču som písala tri dni. Áno, tri dni! No ďalšia kapitola bude (hádam) do piatich dní. Dám si načas. A prosím vás o komentáre, veľmi ma motivujú!!!

Killy

P. S. Pridajte sa na Facebooku do novej skupiny o Harry Potterovi! (som jedna z adminiek) Budú sa hrať súťaže aj pre spisovateľov!!! TU

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Humusáčka zo Slizolinu - 14. kapitola: