OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Devil's Night - 8. part

13.08.2012 (08:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 1329×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki.

„Ja fajn, ale ty vyzeráš ešte horšie ako ráno!“ Damon sa ustarostene díva na chlapča, automaticky s ním kráča do vily, jednou rukou drží Kristiána, v druhej má klietku s potkanom, pes ide vedľa nich. Prídu až k Fricovi, ten ich nemieni pustiť do vily. 

„Dovolíš? Dovolíte?“ zahrmí Damon, uvoľní si jednu ruku, zdvihne majordóma pod krkom, posunie ho bokom a vojde dnu. Kristián vyprskne smiechom. 

„Fajn. Preložil si ho ako matriošku na polici. Fric, daj si pohov.“ 

Damon mieri priamo do svojej izby s chlapcom na rukách, cestu im zasa zastane Fric. Upír sa zastaví, neochotne zloží dieťa z rúk na zem. 

„Počkaj ma v izbe, Kristián.“ Chlapček so psom aj potkanom vojdú do izby. 

„O čo ti... vám ide, Fric?!“ Damon sa hrozivo naklonil. 

„Dajte pokoj tomu chlapcovi, zbavte sa hlodavca, nachystajte sa na večeru a presne plňte zadané úlohy!“ sykol Fric. 

„Ok. Druhú polovicu pre teba... vás spravím, o prvej nebudem diskutovať!“ vrátil mu zasyčanie upír a už sa tlačí do izby.

„Čo chcel Fric?“ vyzvedá Kristián. 

„Nič, dal mi prácu na zajtra. Počuj, potkana si lepšie stráž a hlavne ho vykúp. Ja sa tiež musím pripraviť na večeru. Budeš tam aj ty?“ Damon položil prvú otázku po dlhej dobe. 

„Ou, Damon robí pokroky. Už sa spýtal. Nechodím na večere, ale keď chceš, môžem tam ísť s tebou.“ Damona to snáď aj potešilo, rýchla sprcha, tmavý oblek, modrá košeľa a Damon stojí nad farebnými viazankami. Ktorú vybrať? Vzal si bielu. Kristián vykúpal potkana, odbehol si dať čisté veci. 

Hodinky na telefóne oznamujú 18:55 hod... Damon, Kristián, Royal Agaric i Guľôčka vchádzajú do salónu, teraz upravenej jedálne. Damon sa prvý raz stretne s obyvateľmi vily. Stôl prestretý pre... 7 osôb. 

„Damon aj Kristián! Výborne, poď ku mne chlapče. Konečne sa aj ty zúčastníš večere. Fric okamžite tu prestri pre chlapca. Damon tam je tvoje miesto.“ Madam má hlavné slovo, všetko organizuje. Madam sedí za vrchstolom, doktor vedľa, mladá žena, Damon, z druhej strany Kristián, dve miesta sú prázdne. 

„Pozvala som dnes priateľku na večeru, dorazí každú chvíľku. Á to je ona. Fric, uveď ju.“  

Damon sa po očku díva na mladú ženu vedľa seba, odhaduje či je to tá, ktorá ho navštívila v noci a letmo pobozkala. Je štíhla, vonia citrusmi, ladné pohyby, krásna tvár, páči sa mu... pokojne to môže byť ona. Cíti sa nesvoj, nikto ich zatiaľ nepredstavil. Žieňa cíti pohľad Damona, neisto k nemu otočí hlavu, kývne na pozdrav. Upír jej venuje okúzľujúci úsmev, nakláňa sa cez ňu, hľadí na doktora... hmm... pekný monokel a prečo má asi doktor Helpless rolák? Že by ho dnes v lese ktosi pohrýzol? Damon sa posmešne usmial na doktora, ten cíti jeho výsmech, ale nič nedá na sebe znať.

Do salónu vchádza Fric a za ním... Lucienne. Damon sa mykol, až zacingali poháre. Všetky hlavy sa nechápavo obrátili na upíra. 

„Pardon, zavadil som o nohu stola,“ nešikovne klame Damon, pretože ten veľký stôl má iba jednu nohu a aj tú v strede, tam nemôže dosiahnuť. Skláňa hlavu.

„Vitaj moja drahá a poď ďalej, posaď sa. Som rada, že si konečne prijala moje pozvanie. Chceš si vybrať miesto?“ Madam je blahosklonná. 

„Ďakujem a rada zostanem tu na kraji.“ Lucienne si sadá oproti madam k Damonovi, má ho po svojej pravici. Damon by sa najradšej prepadol, či odplazil pod kobercom preč. Fric si sadol po ľavici Lucienne, oproti Damonovi. Upír tu má jedinú blízku dušu a tá mu sedí uhlopriečne pri madam, pekne ďaleko od neho. Damon hodí očkom po chlapcovi a zarazí ho ako sa díva na Lucienne... je to snáď hnev, nenávisť, zloba? Zjavne sa poznajú s Lucienne, majú medzi sebou spor? Druhý pohľad venuje šéfke Pekla a tá rovnako škaredo gáni na Kristiána. Neuveriteľné... čosi zlovestné visí vo vzduchu.

„Noste na stôl!“ Jasný príkaz madam, dve staršie ženy v odeve personálu začínajú zapĺňať stôl dobrotami. Nikto nič nevraví. Kristián sa náhle obráti s otázkou na madam: „Toto miesto vedľa mňa je voľné? Už nikto nepríde?“ Očká spýtavo hľadia na babu. 

„Neviem. Fric, choď sa hore spýtať, ale rýchlo!“ Fric vybieha o chvíľku je späť. 

„Nie, madam, miesto dnes ostane voľné, mám odovzdať prosbu o ospravedlnenie.“ 

„Damon, poď sa posadiť ku mne!“ Kristián hlasno prikázal. Potom sa otočil na madam: „Môže?“ A sladko sa zahľadel do jej zmachlených očí. 

„Prečo nie?“ Damon nerozhodne sedí, Kristián na neho máva. 

„Už sme boli tak pekne usadení. Je to vhodné, teraz sa premiestňovať, keď nosia na stôl?“ Zapojila sa Lucienne. Damon už vstáva, ale ešte čaká. Kristián máva rukami ako veterný mlyn. 

„Robí ti to problém, moja drahá?“ Madam spozornela pri poznámke Lucienne. Ale to už Damon neváha a ponáhľa sa preč od Lucienne. 

„Tak problém... je to nezdvorilé.“ Lucienne očividne hrá na city madam a snaží sa udržať Damona pri sebe. Upír už zakotvil medzi Kristiánom a Fricom, rozhodnutý nevstať. Madam nemá rada slovné hračky a vydierania, nevyzná sa v nich a dnes sa jej nechce robiť sudcu. Ale Lucienne je predsa len vzácny hosť... mala by jej vyhovieť. 

Madam už otvára ústa, Kristián zasiahne: „Ďakujem za láskavosť. Veľmi si to cením, že tu môže byť Damon pri mne. A chcem sa spýtať? Môžeme si my dvaja zajtra spraviť malý výlet okolo vily? Dnes som mal super deň v tvojej prítomnosti.“ Kristián lichotí ako vie a ide mu to. Madam rastie, Lucienne večeru prehrala. 

„Budem rada. Tak dosť rečí a do jedla. Dobrú chuť,“ madam uzavrela spor. 

Lucienne páli pohľadom Kristiána, ten jej vrátil iba sarkastický škleb, túli sa k upírovi. Damon sa sklonil ku chlapcovi, šepká mu do uška: „Dík, parťák, máš to u mňa.“ 

„To je za Guľôčku. Všimol som si ako ťa vyhodila z koľají... bavím sa na tebe a dlžíš mi story o vás dvoch. Pamätaj na to... upír.“ Damon vyvalil oči na chlapča, zamrel úžasom a dnes už nič nechce počuť ani chápať. 

Všetci cingajú príbormi, sánky pracujú, len Damon sa vŕta v jedle. Občas pozrie na neznámu oproti sebe. Páči sa mu čím ďalej viac a viac. 

„Nechutí ti, Damon? Keď chceš dačo iné stačí povedať. Staráš sa výborne o Royal Agarica, som nadmieru spokojná a zaslúžiš si výnimku.“ Madam je všímavá. 

„Nie ďakujem, nie som hladný. Mám prosbu. Smiem sa vzdialiť od stola ešte skôr ako všetci dovečerajú?“ Damon hodil prosebný pohľad na babu. Madam nechápavo zažmurkala očami... akože a to sa môže? Damon nakláňa prosebne hlavu, robí na ňu psie oči, snaží sa. Docvaklo jej to naveľa a milostivo ho uvoľnila. 

„Ďakujem, madam.“ Damon tichúčko vstáva, vytráca sa ako dym. Pred sms-kou však neujde. Dostihla ho na chodbe. Displey žmurká červeno. 

Odosielateľ: 666. 

SI RÝCHLY, MÁŠ UŽ DVOCH SPOJENCOV. OK. ČAKAJ MA V ALTÁNKU A TEŠ SA!! LUCIENNE! 

Damon zvažuje čo ďalej. Za Lucienne ísť musí, ale rád by si počkal na neznámu od stola a aspoň sa jej predstavil, keď už nikto pri stole nemal toľko chochmesu. Sadol si teda pri vchodové dvere, žena ho musí míňať pri prechode na prvé poschodie. Madam, Fric a doktor vyšli z jedálne smer zadný trakt a o čom si sa hádajú. 

Damon sa presúva ku vchodu do jedálne a vidí ako Lucienne stojí pri neznámej, nervózne rozhadzuje rukami, tá bráni Kristiána vlastným telom, drží si ho za chrbtom. Chlapec sa krčí, Lucienne sa hrozivo nakláňa k nim... upír nerozumie ani slovo. To čo vidí mu však stačí aby rázne zakročil. 

„Problém?!“ zahučal od dverí, mrazivo sa blíži k Lucienne, berie Kristiána na ruky a stavia sa pred neznámu ženu. Všetci mlčia, Lucienne je nepríjemne zaskočená, teká očami po všetkých, urýchlene mení taktiku. 

„Prečo si myslíš?“ milým hlasom švitorí.

„Podľa tvojho panovačného postoja a výrazu v tvári. Fajn... končím vašu konverzáciu.“ Damon kývol hlavou na psa, jemne vzal za ruku neznámu, Kristiána má na rukách, Guľôčka sedí na ramene chlapca... Lucienne osamela v jedálni... sakra, situácia sa nevyvíja ako si predstavovala! Klopká prstami po stole, snová ďalší plán... 

Damon využíva situáciu, berie Kristiána aj neznámu do parku. Všetci mlčia. Prídu k prvej lavičke, Damon posadí chlapča, ponúkne miesto neznámej, sám si sadne vedľa. Konečne sa osmelí. 

„To sú tak nečakané veci... prepáčte, som Damon Salvatore.“ Otočil sa na neznámu, berie jej ruku, pobozká, ale nepustí, hľadí do jej očí... je skutočne krásna. Jemné rysy, orieškové oči i vlasy, krásne pery, len oči sú vydesené a smutné. 

„Nemali by ste, Damon... pardon... ja musím ísť späť.“ Damon cíti, že sa jej páči, ale je vystrašená k smrti. Upír drží ruku, vstáva spolu s ňou. 

„Čo vás tak desí? Aspoň meno mi poviete?“ 

„Och... Wanda... ja musím...“ Žieňa sa snaží vyslobodiť ruku.

„Wanda, nezvyčajné meno. Prosím, zostaňte s nami. Nič sa vám nestane.“ Upír hľadá očami podporu u Kristiána. Chlapča žmúri na Damona a až teraz pochopil... veď Damon po nej ide! Usmeje sa chápavo. 

„Jasné, Wanda, sadni si s nami na chvíľku.“ 

„Čo to bolo s Lucienne?“ Damon vypálil otázku rovno na Wandu. 

„S kým?“ Nechápe. Teraz sa zarazil Damon. Ako nemôže chápať, keď len pred chvíľkou stála pri nej v jedálni... počkať, nebodaj tu Lucienne poznajú pod iným menom? U spankhartelej šéfky Pekla je všetko možné! 

„Čo sa stalo v jedálni? S ňou?“ Damon naznačil hlavou. 

„Myslíte s Lukréciou?“ Wanda ticho a so strachom vyslovuje meno. 

„S Lukréciou?“ Damon je v pomykove, hľadí na Kristiána a ten zjavne súhlasí s menom. 

Patová situácia pre Damona a nie prvá v tejto posranej vile!! Ok, upír pristupuje na nové pravidlá i meno. 

„Hej. Prečo bola taká útočná?“ 

„To je zložité a nie je vhodné aby som do toho zasväcovala cudzích... sorry, Damon, ale nepoznám vás.“ Uhýba Wanda. 

„Tak inak. Môžem dajako pomôcť?“ Damon pristúpil k Wande, berie jej obe ruky do svojich, vpíja sa do očí, nakláňa ku tvári, okato jej naznačuje že sa mu páči a má o ňu záujem... 

„Bacha, Damon, doktor sem ide,“ schladil ho Kristián. Skočil k Wande, pýta sa na ruky. Doktor sa rúti chodníčkom a keď zistil, že Damon nie je s Wandou sám očividne mu odľahlo. 

„Kde máte byť? Kristián aj Wanda? Doma a už dávno. Poďme.“ Nemotorne zakrýva svoj pôvodný motív príchodu. 

„My sme na prechádzke, ty sa vráť a hneď. Obťažuješ ma!“ štekol Kristián, pritúlil sa k Wande. 

„Poved...“ skúsil doktor ešte raz. 

„Hneď! Mám sa zajtra porozprávať s madam? Chceš to?“ Kristián je už unavený stálym vyhrážaním. Doktor vysekol otočku, kráča preč. 

Wanda si sadla s chlapcom na lavičku, privinula si ho na hruď. Damon stojí pri nich ako rytier a ochranca, či otec rodiny, Royal Agaric leží pri  nohách upíra a Guľôčka celú dobu pokojne vegetuje na ramene chlapca. Pôsobia ako normálna trojčlenná rodina s domácimi maznáčikmi na vychádzke. 

Má to len pár háčikov... jeden upír, vystrašená Wanda, tajomný Kristián, šéfka Pekla, divné spoločenstvo vo vile... 

Lucienne zlovestne prichádza od vily priamo k Damonovi: „Ideme!“ Zasyčí. Damon sa s pomyselnou rodinou rozlúči kývnutím hlavy a dúfa, že ešte niekedy uvidí Kristiána aj krásnu Wandu... Royal Agaric sa stráca v tmavom lesíku spolu s Damonom a Lucienne... 

Ako sa vysporiada Damon s ďalšími nástrahami i nečakanými problémami? Odpoveď nám dá ďalšia časť poviedky...

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Devil's Night - 8. part: