Buď mojou princeznou... - II. séria - 5. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Dokáže Damon presvedčiť Smrťku Bib, aby sa napila krvi?
Ericc hrá na city Eleny, musí splniť dávno zadanú úlohu od Matky Prírody... Aká bude výslednica?

Pre čitateľov od 15 rokov.

17.09.2012 (17:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1010×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Zranená, ošetrená Bib kráča vedľa Damona do izby. Upír ju galantne podopiera, pomáha ako vládze. Uloží ju do postele, zatiahne všetky závesy.

„Prinesiem ti čosi pod zub a napiť. Lež,“ Vybehol späť do kuchyne, naložil dobroty na tácku, doplnil šťavou i vodou a už peláši za priateľkou.

„Si rýchly, ďakujem,“ Bib má asi tridsať bodno-rezných rán. Ale spôsobila si ich sama. Zúrivo gánila do zrkadla, sklo nevydržalo nápor pohľadu, vybuchlo a šrapnely mala milá Smrťka v celej tvári, aj po tele.

„Bib, už mi vysvetlíš, čo sa stalo?“ Damon si k nej sadol, berie jej ruku do dlaní, bozkáva a čaká.

„Som nešikovná, rozbila som zrkadlo a zranilo ma. Bodka, posuňme sa ďalej.“

„Ok, si neskutočne sexi s tými obväzmi po tvári. Ale tento jeden pri oku stále presakuje. Dovolíš, pozriem sa.“ Damon opatrne odkrýva ranu vedľa oka a tá pekne krváca.

„Sakra, táto rana sa nechce hojiť podľa mojich predstáv. Bib, mám návrh. Krv obyčajného upíra je vysoko hojivá a keď by si sa trošku napila, zastavíme krvácanie. Súhlasíš?“

„Čo? Ty chceš aby som...“ Bib znechutene kriví ústa.

„Nie je to pre pôžitok, ale ber to ako pokračovanie ošetrenia. Prosím, stačia tri, štyri hlty.“

„Ty si predsa reverzný...“

„Ja hej, ale Stefan je obyčajný. Napiješ sa z neho? Prosím!“ Damon je skutočne znepokojený množstvom vytekajúcej krvi.

„Dobre, ale spravím to iba pre teba. Fuj, brr...“ Striasa sa Smrťka.

„Ďakujem,“ Damon jej zasa pobozká ruku a trieli za bračekom.

* * *

„Stefan, sprav to pre mňa!“ Damon už hodnú chvíľu presviedča bračeka, ale ten odmieta.

„Nie. Nech skape! Uniesla ma, vyhráža sa Elene, je zákerná, hnusná...“ Stefan sa nedá obmäkčiť.

Elena pripravovala poháre chlorofylu pre reverzných v kuchyni, ale počula ako sa bratia dohadujú.

„Páni bratia, počujem vás až do kuchyne! Skrátime to! Damon skutočne si to tak veľmi praješ?“ Elena s pochopením hľadí na rytiera.

„Áno, potrebuje pomoc, nechce sa jej zastaviť krvácanie pri oku...“

„Áno, tam mala veľkú črepinu. Fajn. Takže... Stefan buď tak milý, choď poskytnúť Smrťke Bibiane svoju krv,“ Elena sa otočila na Stefana, pohľadom mu naznačuje, že nestrpí žiadny odpor.

„No, vieš Elena...“

„Áno, viem a preto som rada, že ste obaja na ceste k Bib!“ Rázne otočila Stefana, potlačila ho smerom k izbe a čaká na akciu. Damon na ňu žmurkol, široko sa usmial a poslal jej telepaticky myšlienku: „Ďakujem princezná, som tvojim nekonečným dlžníkom!“ Elena prikývla na súhlas. Bratia sa presúvajú, Stefan nesúhlasne brble, no netrúfne si ísť proti Elene. V izbe pristúpi k Bib, hryzne si do zápästia a zvyšok už vybaví Damon. Pritlačí ruku k jej ústam, Bib sa znechutene tvári, krv je odporná, no aj tak sa premôže a štyri krát prehltne. Viac nedokáže, asi sa jej obráti žalúdok naopak.

„Stačí!“ S odporom sa odvracia.

„Ďakujem Stefan, veľmi si mi pomohol,“ Damon vyprevádza Stefana.

„Ukáž? Paráda, už sa zastavuje krvácanie. Nie si nadšená krvou...“ Damon sa jemne usmieva.

„Hnusná hustá tekutina, chutí po železe, zráža sa, lepí! Fuj! Daj mi trochu niečo napiť. Dík,“ Bib vďačne príjme pohár ovocnej šťavy.

„Cítim sa naozaj lepšie.“ Smrťka vstáva. Damon kuje plán, potrebuje dostať Stefana na dve hodiny z domu, mohol by to spojiť s prechádzkou s Bib.

„Pôjdeme sa prejsť? Vzal by som aj bračeka, nech si vyjasníme vzťahy? Čo myslíš?“ Damon ide k Bib otočí si ju k sebe, objíme, pobozká na pery.

„Som za.“

„Ok. Za pätnásť minút dole.“

Damon vybieha za Ericcom: „Je čas improvizovať! Beriem Stefana aj Bib na prechádzku. Máš dve hodiny na samčeka s Elenou, tak to neposer! Zbehni dole do pivnice, vezmi fľašu whisky a pracuj!“

Ericc len vyvalí oči: „Ok. Ako povieš. Kedy idete?“

„Za pätnásť minút.“ Damon skutočne dokázal prehovoriť Stefana. Trojica sa vzďaľuje od penziónu, Damon spustil časomieru.

* * *

Reverzný upír Ericc zdrapol fľašu, trieli do pivnice, našiel tam zopár sviečok, tak pre atmosféru ich rozostaví kade tade, zapáli, prisunie si matrac ku stene, schytí prvú knihu, čo našiel, líha si, oprie hlavu o stenu a začíta sa.

Elena si našla v izbe odkaz od Stefana, že musí čosi zariadiť a aby zabehla za Ericcom a odkázala mu, že Stefan a Damon s ním potrebujú súrne hodiť reč, aby ich počkal. Ok, treba odovzdať odkaz, tak poďme hľadať Ericca.

Dievčina prebehla celý penzión, Ericc sa snáď vyparil. Už to chcela vzdať, keď ju čosi ťahá do pivnice. Dlho tam nebola. Kráča dolu schodmi, blikotavé svetlo sviečok ju láka nazrieť. Ericc leží, v ruke pohár, v druhej knihu, číta.

Obráti hlavu za zvukom.

„Ahoj, čo tu robíš?“ Hrá prekvapeného.

„Mám odkaz od bratov Salvatore, chcú s tebou hodiť reč, keď sa vrátia.“

„Ok. Budem tu...“ Naoko smutne podotkne. Elena prikývne, chystá sa na odchod, ale Ericcov smútok ju zastaví.

„Stalo sa čosi?“

„Prečo, moja drahá?“ Smutné oči reverzného hrajú Elene na city.

„Si smutný a skleslý, nepoznám ťa takto,“ Elena sa chytila. Kráča k nemu, sadne si bokom.

„Hmm.“

„No tak... čo je?“ Dievčinka sa nakláňa, chce vidieť do očí.

„Mám splín...“ Ericc odloží knihu, neprítomne sa díva kamsi nad Elenu.

„Môžem pomôcť?“ Elena je vždy ochotná pomáhať a na tom si založil Ericc dnešnú stratégiu.

„Daj si so mnou kvapku moku,“ Ericc trošku nalieva do druhého pohára, ponúka Elenu.

„Dík, dám si,“ devucha vypila, má pocit, že musí fyzicky pomôcť smutnej osôbke.

„Môžem ísť k tebe?“ Tichá otázka plynie pivnicou.

„Hmm,“ Ericc jasá v duchu. Elena si ľahla vedľa neho, otočila sa bokom, hlava podopretá rukou.

„Prečo máš splín? Veď si šťastný reverzný upír, pomáhaš Matke Prírode, všetci ťa tu máme radi. Čo je zle?“ Elena mu pohládza tvár.

„Myslím, že každý tvor raz za čas schytá takúto náladu...“ Ericc objíme Elenu, dievča si zloží hlavu na jeho hruď, Ericc jej vtisol bozk na vlasy.

„Ericc, si príjemný chlapík, mám ťa naozaj rada. Tvoj smútok ma ničí. Ako ti zlepšiť náladu?“ Elena sa vzoprela na rukách, hlavy sú tesne vedľa seba.

Ericc jej opisuje prstom pery, hladká ich, díva sa Elene do očí, láka ju, vábi.

„Si krásna, Elena...“ Šepká, jedna ruka hladí jej pery, druhá silnejšie objíma telo a mieri do vlasov. Elena je mierne zaskočená, nezastaví Ericca, stále si myslí, že mu pomôže prekonať smútok. Už raz bola v tomto náručí, lenže vtedy sa veci zvrtli tak rýchlo... Pohľad Ericca je zvodný, ruky pracujú, podporujú úmysel očí a Elene je to príjemné. Sama začne opäť hladiť tvár Ericca. Reverzný upír sa neponáhľa, pozorne sleduje reakcie jej tela, snaží sa čítať v jej hlave, ale Elena si kryje myšlienky.

„Pripomínaš mi grécke bohyne, majestátne, nádherné, aristokratické črty... si jednou z nich...“ Ericc lichotník a Elena sa vyhrieva na výslní jeho vyznania. Napokon sa ona prvá nakloní, venuje mu letmé bozky, pokryje nimi celé pery. Ericc sa necháva bozkávať, ešte neodpovedá, dáva jej čas, iba si ju tíska k sebe rukami.

Elenou prebehne prvá drobná vlna roztúženia, poddáva sa jej: „Môžem?“ Nesmelo objíme Ericca okolo krku, pridáva na intenzite bozkov a svoj úmysel hrať sa stvrdzuje jazykom. Reverzný vrní blahom vo svojom vnútri, dokázal ju prilákať a zviesť. Lenže ešte stále musí hrať smutného a tak len pomaličky odpovedá na bozky, Elena preberá vedenie. Presúva telo, líha si na Ericca, neprestáva ho bozkávať, páči sa jej byť chvíľku dominantná. Obkročmo sa posadí na Ericca, uprene hľadí do očí, vezme mu obe ruky, priloží si ich na prsia: „Ako som na tom v tejto oblasti, ešte stále bohyňa?“

Ericc sa takmer prezradil rýchlou reakciou, ale ešte sa včas zastavil.

„Samozrejme, podľa teba tesali sochy v Ríme,“ Ericc lichotí, rozmaznáva jej telo a dušu, hladí pevné prsia, je nadšený vývojom situácie. Vzrušenie sa presúva aj na upíra, či chce, či nie. Vystrie ruky, volá Elenu k sebe do náruče: „Venuj mi jedno objatie, pohľad na teba je prenádherný, ale objatie bude ešte dokonalejšie.“ Toľko chvály a lichôtok musí zdolať aj kamenné srdce, nieto citlivú Elenu. Poslúcha, líha si späť na hruď, objíme ho, Ericc hľadá pery a zároveň posiela ruky objavovať a láskať ramená, chrbát, boky. Hýčka Elenu, masíruje jej telo, pritláča k sebe, bozkáva pery, presúva bozky na krk. Milenka je zmietaná nastupujúcou túžbou, zašepká: „Myslíš, že by sme mohli... potešilo by ťa to?“

V Ericcovi výska vnútro, kričí víťazstvom: „Hmm, mohli... a ďakujem, že sa o mňa tak staráš. Dovolíš?“ Upír sa ešte stále brzdí, prvý raz preberá aktivitu, zloží Elenu vedľa seba, pomôže obom zo šiat, zastaví sa, napína ju. Elena je vyvedená z miery: „Čo? Čo je zle?“ Ericc sa iba usmeje jej poplašeniu, ešte stále ho berie ako smutného pacienta a nie ako roztúženého muža: „Si prekrásna, svieža, vzrušujúca... zaplašila si mi smútok. Môžem ťa za to odmeniť?“ Elena roztúžene prikývne, volá ho k sebe. Upír viac nepredstiera falošný smútok, plne sa vzdá vzrušeniu, berie Elenu do náručia, náruživo bozkáva pery, nevynechá tvár, krk. Neústupné ruky opäť našli prsia, pomáhajú upírovi v pokorení bokov, zastavia sa na oblinkách pod chrbtom. Elena je milo prekvapená zmenou, užíva si pozornosť upíra, túži po spojení s ním, pritiahne si jeho ucho k sebe, šepká: „Ericc, túžim po tebe... chcem ťa.“

Telom upíra prebehla prudká vlna vzrušenia, tíško zastonal, jemne vniká dnu, boky sa pravidelne vlnia, túžba bičuje obe telá, rozkoš je odmenou. Beh na dlhú trať sa končí, dosiahli cieľ, vracajú sa na zem. Ericc stále drží milenku v náruči, vychutnáva si doznievajúcu súhru tiel.

„Elena, už nemôžem viac klamať. Vieš, že toto bol náš zameškaný samček,“ priznáva farbu Ericc.

„Samozrejme, že viem,“ smeje sa Elena. Upír je zarazený a nechápe.

„Čo?“

„Ach, ty moje reverzné upírča. Asi tak od polovice si dostatočne nechrániš myšlienky. Výkriky víťazstva tvojho vnútra som mala v priamom prenose. Ďakujem, fajn divadlo.“

„Nie, nemožné...ako?“ Čudovanie nemá konca.

„Od poslednej modlitby k Matke Prírode sa čosi vo mne zmenilo, ako kedy mi dala iné nastavenia. Dokážem sa dostať cez blokádu do hlavy. A zvyšné veci ti nepoviem. Ericc bol si mňam, dík a dúfam, že to nebol tvoj posledný splín.“

„Prekvapuješ denne a ďakujem. Ukáž mi krídla, prosím,“ Ericc si potrebuje skontrolovať splnenie úlohy. Elena sa otočí, vystrie belostné perute vozvysok. Konce krídel majú novú, zelenú farbu. Hodí očkom po pierkach – dobrá kombinácia, bielo-modro-zelená. Textil sa vracia na správne miesto. Ericc zahladzuje stopy.

Prijmite moje pozvanie do ďalších častí druhej série, nuda má vstup prísne zakázaný!

Ivetkii-1