OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... II. / 22. kapitola

21.12.2012 (09:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1181×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Despina sľúbila Damonovi, že pôjde pohľadať Damiana do penziónu. Damon zostal povinne schovaný pred Smrťkou Bibianou v Mesačnom raji, krajinou vytvorenou za zrkadlom prastarými čarodejnicami i za pomoci Darie Salvatore. Damian, oddelená temná stránka Damona sa sám vybral hľadať Bibianu, pretože ju tajne miluje. Damon je z toho zničený, jeho prianím bolo, neukázať Damiana nikomu a ten hlupák vplával rovno do penziónu plného postavičiek blízkych upírovi.

Despina sa presúva nepozorovaná nikým od izby k izbe, dáva si pozor, aby ju nevysondoval dakto z citlivých nadprirodzených.

Stefan drží knihu, oči síce hľadia na stránku, no hlava úporne premýšľa ako je to možné, že začína byť zamilovaný do reverznej upírky Stelly. Elena, jeho najväčšia láska mu predsa obsadila srdce sama... tak čo sa stalo? Ako? Prečo? Do izby vošla Stella, trochu nervózna... tuší časť citov Stefana, sama nevie ako sa zachovať.

„Hojky, Stefan, je čas na ďalšiu moju krv,“ Stella stojí pri posteli, zrak sklopený, istota zjavne zostala za dverami. Stefan je milo prekvapený jej návštevou. 

„Stella, rád ťa vidím... dobre, keď inak nedáš... rád sa z teba napijem. Si očarujúca... myslím chuťou. No aj zjavom,“ tíško dodal.

„Čo to stváraš Stefan?“ Stella si neisto prisadne. 

„Prepáč, ja... ne... môžeme prejsť na krv?“ Sám je neistý, hoci sa díva na tie krásne pery a rastie v ňom chuť pobozkať Stellu. Upírka si presadne k jeho hlave, aby dobre dočiahla na Stefana, vezme si ho do náruče, blíži sa, chce pritisnúť svoj krk k jeho perám, ale Stefan jej jemne vezme hlavu do rúk a zmení smer. Hlavy sa blížia, oči uprene hľadia, Stefan si pritiahol Stellu k sebe a nežne ju bozkáva. Upírka zarazene žmurká, no nebráni sa. Stefan posmelený úspechom pridáva na intenzite bozkov. Stella zavrela oči, rýchlo vyhodnocuje situáciu, napokon sa podvolí a odpovedá Stefanovi na bozky. 

Chodbou znejú kroky, Stefan sa odtiahol, ale jeho pohľad vraví za všetko. Je očarený Stellou. Vracia sa do polohy pri krku a čaká, kedy dostane povolenie sa kŕmiť. Stella sa skláňa, poskytuje svoju krv plnú chlorofylu a vírusu reverzného upírstva Stefanovi. Do izby vošla Elena, spokojne sa usmieva.

„Prepáčte nebudem rušiť, prídem neskôr.“ Tichučko zatvára dvere. Stefan sa kŕmi, objíme Stellu, pritisne si ju k sebe a je blažený. Stella sa síce podvolila bozkom, no nie je presvedčená, že robí správne. Vývoj týmto smerom asi nie je to pravé orechové. Upír končí obed, Stella sa jemne vymaní z jeho objatia, hľadia si do očí.

„Neodpovedal si mi. Čo to stváraš? Máš Elenu,“ Stella priateľsky dohovára nezbedovi.

„Viem, prepáč, ale som tebou očarený. Vábiš ma...“ Upír tíško priznal.

„Ok. Budeme mať malé tajomstvo, ale ostáva ti Elena... jasné?“ Naznačuje mu pohľadom, že nie je správne čo vyvádza. Stefan sklopil zrak na znak súhlasu. Stella mu vlepila bozk na pery a zmizla z izby.

Elena sa vrátila, obzerá si Stefana. Je nadmieru spokojná, maród je z najhoršieho von, má ešte jazvy, no inak je to dobré. Časom zosilnie a bude z neho krásny dočasný reverzný upír. Elena je o to spokojnejšia, že sa konečne môže vrátiť za Damonom.

„Teším sa, už si fit.“ Bozkáva Stefana, objíma.

„Hej láska, už to mám za sebou. Prepáč, ale mal som pochybnosti či zostaneš so mnou, s mojimi jazvami. Podcenil som ťa a ešte raz prepáč.“ Berie si ju mocne do náruče, mysľou mu prebehne myšlienka, že by rád takto držal v náručí Stellu.

Elena si prečítala jeho myšlienky a teda riadne sa zarazila. Lenže Stefan ešte stále netuší, že Elena vládne telepatiou a tak si pred ňou nekryje myseľ. Hmm, tak Stella sa ti páči. Fajn.

„Miláčik, mám ešte prácu, uvidíme sa neskôr,“ posledný bozk na pery a Elena už maže preč.

* * *

Na chodbe sa zastaví, tuho premýšľa o novom poznatku. Rozhodla sa okamžite odísť za Damonom. Tíško vyšla na povalu, sadla si pred zrkadlo a volá myšlienkami Dariu. Pár okamžikov napätia, Daria sa zjaví v zrkadle, milo sa usmieva a gestom ruky pozýva Elenu späť do Mesačného raja. Do krajiny, ktorú stvorili pradávne čarodejnice pre svoju bezpečnosť a pomáhala im v tom aj Daria Salvatore, pradávny predok Salvatorovcov.

„Ahoj, Daria, ďakujem za rýchlu pomoc späť. Čo máte nové? Kde je Damon?“

„Elena, všetko je v poriadku, Damon ťa čaká u mňa, poď.“ Spoločne kráčajú za reverzným upírom. Po dlhej dobe zasa vidí Damona, srdce jej zaplesá. Beží k nemu, hodí sa mu do náručia. 

„Princezná, tak rád ťa vidím... si ešte krajšia... vtáčatko moje, chýbala si mi,“ Damon je nadšený, že sa vrátila. Bozkáva ju na pery dlho a vrúcne. Elena sa schová v jeho náruči, drží sa ho pevne, mlčí a je šťastná. Tak toto je jeden z bratov, ktorého miluje, má polovicu miesta v jej srdci. Druhý je Stefan, tiež má vyhradenú polovicu jej srdca, lenže dnes sa čosi zmenilo. Stella vošla medzi Elenu a Stefana, posunula hranice lásky, pohody. Nie, Elena nie je žiarlivá, nevadí jej nová postavička vo vzťahu. Ešte tomu sama nerozumie, ale nežiarli a je s tým uzrozumená.

Dievča rozmýšľa, zabudlo si kryť myšlienky a Damon si veselo číta v jej mysli. Ale, to sú zmeny a príjemné zmeny, nečakané zmeny. Upír uznanlivo kyvká hlavou, je spokojný s novinkami, čo sa dozvedel.

„Ako sa tam vonku majú?“ Elena rozpovie obom novinky, Stellu zamlčí. Sama o Damianovi a Despine netuší.

„A čo ty? Ako tu tráviš voľno?“

„Daria mi robí láskavo spoločnosť a našiel som tu nového priateľa,“ Damon si spraví pohodlie, posadí si Elenu vedľa seba, Daria prináša čaj a ďalší pohár chlorofylu.

* * * 

Tichom penziónu sa kĺže Despina, zastavuje sa pri každých dverách. Je obozretná, momentálne neviditeľná, lenže citlivé zmysly nadprirodzených sú schopné ju zamerať. Hľadá Damiana a popri tom sa jej odkrývajú príbehy i tajomstvá. Už zistila, že Stefan sa zamiloval do Stelly, no tej sa to veľmi nepozdáva. Videla Elenu prechádzať zrkadlom do Mesačného raja... doposiaľ nie a nie vystopovať Damiana. Vyrušil ju šepot v salóne.

Smrťka Bibiana sa odvážila prísť do penziónu, hoci je oficiálne vypovedaná Matkou Prírodou z povrchu Zeme. Sprevádza ju Démon... aj on by si rád vybavil účty so Stefanom a zniesol ho zo sveta.

„Dávaj pozor kam šliapeš, sakra... Bib, si ako slon v porceláne!“ Hnevá sa Démon.

„Ticho a hľadaj Damona, rýchlo, nemám tu dobrý pocit... pozor, niekto ide!“ Bib zacítila blížiacu sa postavu, strčila Démona za dvere do pivnice a obaja tíško čakajú. 

Reverzný Ericc, delfín Filip a anjel Iustus prichádzajú z vonku.

„Videl niekto Elenu? Snažím sa ju nájsť, či zamerať a nič,“ Filip hľadá odpoveď v očiach priateľov, obaja nič o nej nevedia.

„Možno sa už vrátila za Da...“ Ericc nedokončil, Iustus mu naznačil aby bol okamžite ticho a ukazuje smerom ku dverám do pivnice. Všetci sa zamerali tým smerom, sondujú, presúvajú sa. Ericc opatrne otvára dvere, nikde nikto, vchádzajú dnu, všetci majú zmysly napnuté na sto percent.

„Ja nič necítim. Čo sa ti zdalo, Iustus?“ Ericc sa diví.

„Bol som si istý, že je tu negatívna energia... už som asi prepracovaný, poďme späť,“ Iustus súri priateľov do salónu.

„To bolo o chlp! Do riti, Démon, to si ako dokázal takto nás schovať?“ Bib sa trasie nervozitou, pretože traja pátrači stáli pol metra od nich a takmer ich objavili.

„Každý sa učí novým trikom, ani ja nie som výnimka. Uvedom si, že som skryl svoju a tvoju negatívnu energiu a naše výrazné aury... stojí ma to strašne veľa energie a síl... čakaj, musím si oddýchnuť.“ Démon sa zošuchol popri stene na podlahu, Bib si čupla k nemu.

„Čo ďalej? Vidíš, že tu nie je bezpečne nikdy... plný barák nadprirodzených bytostí. Tu Damona nenájdem bez ťažkostí. Seď, idem sa pozrieť sama,“ Bib nečaká na jeho povolenie. Prieskum zahajuje obozretne... 

* * *

Damian sa takisto úspešne skrýval, občas prešiel penziónom, ale vždy mal otvorenú únikovú cestu. Vážne sa chce stretnúť iba so Smrťkou Bibianou. Sám netuší, že je hľadaný Despinou, vlastne ju ešte ani nevidel, len počul v Mesačnom raji.

Damian, temná stránka Damona... ha, mal toľko sily v Mesačnom raji, krajinou vytvorenou za zrkadlom, že si vzal Damonovu podobu, oddelil sa od neho a teraz je na výprave za svojou tajne zbožňovanou láskou Bib.

Zaregistroval pohyb a hlasy, tak poďme na prieskum, iba jedným očkom. Ericc, Filip a Iustus čosi šomrú, presúvajú sa do kuchyne. Damian sa odvážil vyjsť z úkrytu, zahol do chodby k pivnici a takmer skamenel úžasom. Vidí Smrťku Bibianu, je mu chrbtom, zakráda sa na opačnú stranu. Damian horúčkovito uvažuje čo robiť, napokon sa rozhodol sledovať Bib, dostihnúť ju a v tichosti sa jej ukázať.

Bib zastala na konci chodby, má pocit, že niekto je tu s ňou. Prudko sa otočila...

Damian je skutočne kúsok za ňou, rozhodne nečakal takú rýchlu zmenu smeru a obrat. Zastavil tak na meter od Bibiany, moment zaváhal, potom sa jej hodil k nohám, ale rukou naznačuje aby bola ticho.

„Prosím, Bib, tíško, je tu veľa uší!“ Nástojčivo šepká Damian, objíma jej nohy pod kolenami. Smrťka sa raz nevie spamätať... Damon, milovaný a vysnívaný Damon jej kľačí pri nohách a zamilovane na ňu hľadí. Dokonale je zmotaná zo situácie aj vlastných pocitov.

„Tak čo teda?“ Konečne dostala zo seba slová. Damian jej naznačuje, aby si k nemu čupla, volá ju gestom ruky bližšie.

„Prosím, len do tvojho uška šepnem... Bib... prosím... ja... milujem ťa... už dávno, prosím, môžem byť v tvojej blízkosti? Prosím...“ Damian sa nakláňa k jej uchu, tichulinko púšťa slová, potom sa pokloní až po zem a čaká.

Smrťka je nadšená, kričala by od radosti...  tak predsa ma Damon miluje. Dvíha ho zo zeme, berie si ho náruče, hľadá ucho: „Damon, ty môj blázonko! Som uveličená... samozrejme si ťa vezmem so sebou. Len počkaj, musím skočiť ešte pove...“

„Nie, prosím, nikam nechoď! Vezmi ma teraz hneď... rýchlo, môže sem niekto prísť! Prosím Bib, rýchlo preč!“ Nástojčivo šepká Damian, vie že Smrťka si myslí, že on je Damon, ale to vyrieši neskôr. Teraz rozhodne nebude komplikovať situáciu.

„Miláčik, ja mus...“  Damian ju strhol k sebe do náručia, pevne ju objal, pobozkal pery: „Hneď musíme preč! Bib... ak ma miluješ... prosím!“

„Som z teba zmätená. Ale dobre. Ideme von a zmizneme v tichosti pred všetkými,“ Bib potláča divný pocit z tejto nátlakovej akcie, no vyvažuje to pocit výhry... má predsa Damona a ide s ňou dobrovoľne. 

Iba kdesi hlboko v Smrťke zasvietila červená kontrolka... dávaj pozor, čosi nie je úplne v pohode. Lenže ani Bibiana teraz nerobí úplne správnu vec, berie si predsa Damona so sebou do podsvetia. Áno, má tu moc, môže ho tam vziať a ostane živý, neprevedie ho na druhú stranu života. Tak dobre... rýchlo preč.

Obaja nepozorovane vyjdú von, strácajú sa v lese. Síce nepozorovane, ale iba pred zrakmi postavičiek z penziónu. Okolitým lesom sa totiž túla hodnú chvíľku čierny jednorožec UnnaBella a tá jasne vníma Smrťku s Damianom. Jednorožec je majster v ukrývaní, takže Bib, ani Damian nemajú šancu UnnaBellu zazrieť.

Démon sa už oklepal, čaká Bibianu a zdá sa mu sakra dlho od kedy odišla. Netrpezlivo vychádza z pivnice, Silou ju hľadá... nič, len postavičky penziónu. Žeby ho čakala vonku? Kofa sprostá, robí len problémy. Pekelný Démon odchádza preč, kašle na hlúpu Bib, nespolupracuje s ním, ako by si predstavoval, tak nech si teraz sama pomôže v penzióne.

* * *

Despina je nešťastná, nie a nie nájsť Damiana. Tak rada by potešila Damona dobrou správou. Čučí zavesená v rohu salónu, život pod ňou pulzuje. Anjel Iustus je už zmorený dlhým čakaním, neustálym sondovaním, potrebuje byť chvíľku sám. Zloží telo do kresla, zabodne oči presne do rohu, kde bivakuje Despina. Hľadí cez ňu, nevidí ju, ani necíti.

To Despina spravila základnú chybu, pohla sa, narazila na koniec závesu a rozvlnila látku. Tak toto už Iustus vidí... a díva sa pozorne... uprene... tuší čosi. Rozhutuje... ak tam aj dačo, či dakto je a Iustus nie je schopný ho vycítiť, či odhaliť... zasa dakto maskovaný Matkou Prírodou...

„Iba tuším, že si tam... a mám pocit už niekoľko dní, že sa tu pohybuješ. Ak máš za úlohu len tíško sledovať, sklamal si... ak si tu len za seba, ukáž sa...“ Radí úprimne anjel Iustus a čaká.

Despina by si najradšej jednu vyťala po papuľke! No, čo teraz??! Neukáže sa mu, iba odpovie: „Dobre. Som tu pár dní, neukážem sa nikomu... teda maximálne tebe Iustus, ale iba v súkromí.“

„Ok, za chvíľku u mňa v izbe. Ďakujem,“ anjel vstal, uklonil sa smerom k prázdnemu rohu a kráča preč.

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... II. / 22. kapitola: