Buď mojou princeznou... - 37. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Damon si siahne na dno svojich možností.
Vyznamenaný Matkou Prírodou...

Pre čitateľov od 15 rokov.

13.08.2012 (19:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1070×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Je jedno ako dlho som bola preč zo života, teraz som opäť tu, problémy sa nevyriešili, iba odložili. Zasa ma čaká boj, smrť, strach, nervy, obavy, stres. Prečo som sa dala presvedčiť Iustusom pre návrat? Ovplyvnil ma? Podviedol? Dezinformoval? Spravila som ďalšiu chybu, nemala som sa vrátiť... Elena má plnú hlavu pochybností, nezodpovedaných otázok. Už je dajaký čas pri vedomí, hlava pracuje na plné obrátky, horšie je to s telom. Akoby nevládalo za hlavou.

„Nie, moja milá, nepodviedol ani neoklamal. Spomeň si ako sme si pekne podiskutovali a sama si napokon uznala, že je čas sa vrátiť, Elena. Dobrý deň ti prajem. Cítim tvoje myšlienky a energiu na tisíce honov. Si samá pochybnosť,“ Iustus sa zjavil pri posteli.

„Ahoj, rada ťa vidím, poď ku mne, prosím.“ Elena sa načahuje a ťahá ho k sebe.

„Poď, ľahni si ku mne, bude mi veselšie.“ Iustus váha, napokon sa podvoľuje.

„Ty si anjel, že? Damon mi vravel, že vieš vziať na seba akúkoľvek podobu. Je to fascinujúce. Môžeš sa pre mňa zmeniť?“

„Koho túžiš mať vedľa seba v posteli, chrobáčik?“ priateľsky vyzvedá.

„Aká je tvoja pôvodná podoba?“

„Som číra myšlienka, svetlo, energia, akákoľvek podoba je moja.“

„Tvoj zjav bol niekedy ľudské telo s krídlami anjela?“

„Je to možné, za tú dlhú dobu si nemôžem všetko pamätať. Tak na koho sa ti mám premeniť?“

„Neviem, chcela by som vidieť rodičov, ale to je strašne bolestivé... nie, to nie. Trápia ma spomienky na detstvo, ale ani tam nemôžem otvoriť dvere, lebo sa potom zbláznim smútkom. Daj hocakého chlapca v mojom veku, obyčajného, ľudského, prosím,“ smutne sa usmieva.

„Máš požiadavky aj na fyzické danosti? Farba, tvar a tak?“

„Nie, nech je milý, slušný a vychovaný. A môže byť aj nadpozemsky krásny...“

„Prosím.“ Iustus sa zmení na očarujúceho dospelého chlapca, dlhé blond kučeravé vlasy podajú až na plecia, modré oči sú bezodné, tvár a postavu mu darovali bohovia.

„Iustus, ty si neskutočný. Bože, veď takýto chalan nemôže chodiť po svete. Krása, poď ku mne bližšie, rada by som ťa držala a pospala si pri tebe. Dovolíš?“

„Samozrejme, budem ťa strážiť, spi.“ Iustus sa pritisol k Elene, vzal ju okolo pliec a prudko ju ovplyvnil. Elena okamžite zaspala. Anjel za pomoci Matky Prírody po troške lieči jej telo, pridáva pozitívnu energiu a svetlé sny. Do izby vošiel Stefan, zarazil sa, nepozná cudzieho muža, čo leží pri Elene a objíma ju. Tesne za Stefanom vošiel aj Damon.

„Iustus, čo to stváraš? Á, plníš Elene želanie. Teda, musím uznať, že si nádherný. Ako sa má Elena?“ Damon si sadol na kraj postele, hladká Elene nohu. Stefan poučený Damonom prechádza k oknu.

„Chlapci moji, Elena stále pochybuje o sebe, o správnosti rozhodnutia o návrate. Darmo do nej vlievam pozitíva, neustále je v strese. Niečo je zle a ja neviem prísť na to čo!“

„Filip a Matka Príroda?“

„Nie, ani oni. Nevieme sa pohnúť ďalej.“ Damon zasiela Iustusovi myšlienku: „Pomôže samček od Ericca?“ Anjel iba pokrčí ramená.

„Dajme jej ešte čas, zotaví sa viac, pookreje a zlomíme jej pochybnosti.“ Damon vstáva, ide vyhľadať Smrťku Bib.

- - -

„Tu si, priateľka moja. Čo robíš?“ Damon našiel Bib v salóne, číta si, uvoľnene sedí v kresle. Upír pristúpil, vtisol jej bozk na pery.

„Damon, som znova a znova v rozpakoch z tvojho správania.“

„Ja to viem a práve preto sa snažím ťa presvedčiť.“ Upír sa skláňa opäť k perám, druhý bozk.

„Poď von, prejdeme sa,“ navrhuje upír, Smrťka Bib vstáva a poslúcha ako dieťa.

„Kam máme namierené?“

„To je jedno, len preč z domu,“ Damon berie Bib za ruku a svižne kráča k lesu, noc je na spadnutie, tma sadá na stromy i lúky. Kráčajú rezko, Damon nemá cieľ, chce sa len prevetrať.

„Bib, možno mám nemiestnu otázku. Môžem?“ Neistota v hlase.

„Ak sa nebojíš, že ti ublížim! Neuraz ma, dolámem ti kosti!“ Rázne upozorňuje Bib.

„Tak idem ďalej, nech na mňa nedočiahneš?“ Pokus o žart.

„Vysyp to mláďa! Určite zasa chceš niečo vedieť z čias dávno minulých...“

„Hmm, nie. Ako v skutočnosti vyzeráš?“

„Čo? Ako ako?“

„Predpokladám, že toto nie je tvoje pravé telo...“ opatrne manévruje Damon.

„Aha. Nie, toto telo som si vzala, keď ma pozval Filip. Žena čo ho nosila chvíľu pred tým tragicky zomrela.“

„Myslel som si čosi také. Takže si vieš vziať podobu kohokoľvek?“

„Aj čohokoľvek! Nepodceňuj ma. Kam mieriš?“

„Nikam, len si dopĺňam informácie. Nechcem aby si menila telo, mne sa páčiš aj v tomto a ďakujem za odpoveď.“

Damon rázne kráča tmou. Sám seba klame, má presný cieľ, láka ho už dajaký deň. Rád by si vyskúšal samčeka s Bib, ale bojí sa to priznať a tak si starostlivo kryje myšlienky pred Bib. Lenže zvedavosť je silnejšia zo dňa na deň a tak Damon vsadí všetko na jednu kartu a ide priamo na vec.

„Mám ešte jednu dieru v informáciách. Zvládneš ďalšiu otázku?“

„Som samé ucho.“ Bib sa začína baviť jeho rozpakmi.

„Neviem ako ti to...“

„Máš desať rokov? Pätnásť? Priamo... čo, chceš sa stretnúť s Bohom, s Luciferom?“ Háda od boku Smrťka.

„Nie, chcel by som... rád by som... myslíš, že by si ma mohla vymeniť vo svojich plánoch za Stefana?“ Vyvalil to konečne zo seba.

„Nerozumiem.“

„Chcela si si užiť s mojim bratom, ak si spomínaš. Pýtam sa, či ho môžem zastúpiť...“

Bib onemela úžasom. Neodpovedá a Damon sa začína plašiť, že príde k úhone.

„Ja som ťa nechcel uraziť, len sa pýtam. Tak ak je to pre teba nemysliteľné, zabudni, prosím...“ Upír sa inštinktívne prikrčil, čaká výpad a bolesť.

„Bib, povedz dačo, prosím, netuším čo som spôsobil.“

„Som v absolútnom šoku, Damon. Myslíš to vážne, či si ma zasa doberáš?“

„Myslím to vážne a už dlhšie, len nemám odvahu...“

„Najprv mi ponúkneš priateľstvo a teraz sex. Ide ti o sex? Dobre chápem?“

„Ide mi o tvoje priateľstvo, ale keď si pri tom môžeme spríjemniť zopár chvíľ a budeš súhlasiť, nesmierne budem potešený.“ Damon sa galantne vykrúca, ešte stále má obavy z útoku.

„Super. Dobre, súhlasím a pri tej príležitosti ti vsadím do mysle špeciálnu myšlienku, ktorou ma môžeš kedykoľvek privolať k sebe, ak budem preč. Bude to bolieť, tak si to ešte raz dobre rozmysli.“ Bib je prekvapivo pragmatická a Damonovi spadol balvan zo srdca. Na bolesť je už zvyknutý.

„Ďakujem, nemám si čo rozmýšľať.“ Upír využíva príležitosť, zastavuje sa pri strome, berie Bib za ruku, opiera si ju o kmeň. Pomaly sa k nej skláňa, jemne bozkáva pery, čaká na odpoveď, pritisol sa k nej telom, ruky pohládzajú ramená, šmyknú sa na prsia, opíšu krivky bokov až sa zastavia na oblinkách pod chrbtom. Upír je obozretný, stále čaká na odozvu od Bib.

„Chceš si užiť viac vzrušenia?“ šepká mu Bib do pier. Damon len prikývne a ďalej degustuje jej pery.

„Ok.“ Bib zdvihne ruky, jemnučko priloží dlane na jeho boky a zľahunka mu vpravuje vzrušenie a túžbu do tela. Damonovým telom pulzuje mierna vlna roztúženia, je to veľmi príjemné. Upír pridáva na intenzite bozkov, rukami si ju pritiahne bližšie. Bib sa vyslobodí na chvíľku zo zovretia, chvatne oboch vyzlieka a späť do pozície pri strome. Damon je potešený priebehom situácie, opäť bozkáva milenku, ruky si zasa našli líčka pod jej chrbtom. Bib priloží jednu dlaň na jeho bok a druhú mu oprie o čelo: „Vydrž, Damon, pekelná jazda začína.“

Bib prudko pridala na intenzite vlievania vzrušenia, telom upíra preletela vlna vášne ako torpédo, pretrhla pohodu. Zaskučal, je bičovaný živočíšnou túžbou, ruky prešujú telo Bib. Zdvihol si ju k sebe, silou pritláča k rozkroku, chce sa s ňou spojiť, vášnivo bozkáva pery a naliehavo žiada o vstup. Bib objala nohami jeho boky, podvoľuje sa mu, naďalej mu vlieva vlny rozkoše do tela. Damon prudko vniká dnu, je nenásytný, žiadostivý, silné vlnenie bokov ešte viac podnecuje túžbu.

V Damonovej hlave sa striedajú obrazy horiaceho pekla, s nebeskou bránou, podsvetia, kde blúdil a takmer zomrel, počuje výkriky mučených bytostí, cíti radosť i poníženosť, vidí zmierenú spokojnú Elenu čakajúcu na smrť, prechádzajú ním obrazy Matky Prírody, v rýchlom slede letia zážitky z detstva, mladosti, zasa prežíva svoju smrť, mihajú sa tváre milované i nepriatelia, do srdca mu vstupuje pokora a nekonečná láskavosť Matky Prírody, kaleidoskop uzatvára braček Stefan. Upír vzdychá bolesťou i rozkošou, živočíšne vlní telom, s neúprosnou nástojčivosťou miluje Bibianu, drví v náruči, ťažko dýcha, nevládze, telo ho zrádza, už prosí o milosť.

„Bože... Smrťka, ničíš ma, prídem o rozum i o telo, stačí, prosím...“

„Vydrž, ešte špeciálna myšlienka a veľa bolesti, Damon.“ Bib mu vpravuje do mysle odkaz na seba, možno čip, dáva si záležať, aby milenec zistil naplno, čo to obnáša milovať sa so Smrťkou. Damon vykríkne, cíti nastupujúcu ostrú bolesť, masakruje jeho svaly, mieša sa s intenzívnou rozkošou. Obrazy v hlave razom miznú, vystúpil na vrchol, bolesť mizne, doznieva len nekonečný pocit blaha, ustupujúceho rozochvenia a úľava od bolesti. Telo má vysilené, drží si Bib pred sebou, klesá do kolien, opiera sa o strom a je totálne zničený, pristál na dne svojich možností. Mlčí, vyčerpaný, zbiera sily.

„Ďakujem, milý priateľ, bolo to úžasné. A teraz ma už pusť, takmer si ma rozpučil.“

„Dík, som zničená fyzická kôpka, daj mi chvíľku, musím sa vzchopiť. Bib, prepáč za tú divokosť, ale spôsobila si ju ty. Nie je to moja šálka kávy,“ priznáva Damon.

„Mám odkaz od Matky Prírody, si vyznamenaný za hlboké priateľstvo so Smrťkou,“ oznamuje Bib s úsmevom, vymaňuje sa z objatia. Upír ticho kľačí, čaká ďalší príval bolesti od Matky, ale nič sa nedeje.

„Damon, už si dnes dosť trpel, ďalšia bolesť nepríde. Máš novú farbu na krídlach, to je celé. Ukáž krídla.“ Milenec poslúchne, rozvinie naplno čierne perute.

Damon gáni na novú farbu a vrčí: „Papagáj, som už hotový papagáj!“ Všetky čierne pierka končia bielou, žltou, oranžovou, červenou a fialovou farbou.

„Si nesmierne krásny papagáj a sexi papagáj.“ Lesom sa nesie zvučný smiech Smrťky.

S Damonom, Elenou a zvyšnými postavami sa stretneme v ďalších častiach poviedky. Prijmite moje pozvanie, nuda má vstup prísne zakázaný!

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction