Buď mojou princeznou... - 28. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Je Stefan skutočne na love?
Nájde Damon Stefana? Elena čaká Damona v jeho izbe...

Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť zaslúžiť...

Pre čitateľov od 15 rokov.

09.07.2012 (20:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1096×

Dvadsiata ôsma kapitola je plná pátrania, ku koncu penziónom vládne túžba...

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

„Moje posledné slovo, ešte raz navrhneš Elenu pre pekelného Démona, pocítiš môj hnev, Alex!“ Damon končí debatu, zberá sa za Stefanom. Očami hľadá Elenu, nie je v salóne. Hľadá Silou v penzióne, chce ju zamerať, ale nikde ju necíti.

„Hej, Stella, kde je Elena?“

„Netuším, odišla pred hodnou chvíľou,“ ľahostajne odvetí a je späť v rozhovore.

Damon vybehne schodmi do izby Stefana, nikde nikto. Že by šli von spolu? Veď Stefan chcel so mnou hovoriť... Damon loví v pamäti, kedy naposledy registroval Elenu... no, niekedy počas hádky s Alexom, tupcom zarasteným. Upír opäť zameriava Silou Elenu a nič. Vybieha pred dom, hľadá, počúva, skenuje... čosi v diaľke neurčité, ale dosť ďaleko.

Dva svižné kroky terasou, premena na havrana a šup, stúpa ponad stromy, kontroluje pohyb a aktivity pod sebou.

Ericc je na Zemi stovky rokov, takže aj keď laškuje s Elenou, stále pozoruje okolie. Tento krát cíti blížiaceho sa havrana a vie presne kto to je, odkiaľ letí a približne kedy bude pri nich.

„Elena, letí sem Damon, chceš aby nás takto našiel? Mne to vadiť nebude, ty sa rozhodni,“ galantne ponúka dáme možnosť vybrať si.

„Prosím, odložme samčeka na inú príležitosť, ak sa nenahneváš...“ Pokus neuraziť ješitné ego.

„Ok, tak vstávaj a rýchlo hľadaj výhovorku, prečo si celá pováľaná a mokrá od trávy, Damon je už nad nami...“ Na oko ľahostajne odpovedá Ericc, ale škrie ho zasa preložený samček na neurčito.

Damon našiel Ericca i Elenu, klesá k zemi, premena na upíra. Každý upír vidí v tme dokonale, takže Damonovi nemôže ujsť Elenin pokrkvaný a mokrý odev.

„Dobrý večer, na prechádzke?“ Zdraví Damon a skenuje aj Ericcov šat.

„Dobrý aj tebe, čierny vtáčik, bol si si prevetrať perute?“ Ericc chce znieť priateľsky, no nedarí sa.

„Nie, hľadal som Elenu a Stefana. Je s vami?“

„Nie, videla som ho ísť do izby, zamával mi a zmizol za dverami.“

„Nikto nebol v jeho izbe, tak som tu. Dobre, Elena, teba som našiel... ehm, prečo si celá pováľaná a mokrá sa pýtať nebudem. Ešte musím nájsť Stefana,“ Damon sa významne díva na Elenu, sarkazmus trčí z jeho komentára. Ale Elena si ale kryje myšlienky a je neutrálna.

„Ideme ho hľadať s tebou.“ Deva zavelí, kráča rezko k penziónu, sprievod upírov za ňou.

* * *

Elena rázne vchádza do salónu, prechádza okolo Bib a tej neujde značne podozrivý šat dievčiny, tak si posmešne rýpne: „Elena, čo si to vyvádzala? Váľala si sudy po lúkach?“

Elena sa zastaví v strede spoločnosti, prezrie si svoje šaty, hodní očkom na Ericca a ľúbezne oznámi: „Áno, milovala som sa s Ericcom a potom nás našiel Damon, tak som stiahla aj jeho, romantické nočné dobrodružstvo.“ Damon s Ericcom sa vyjavene pozreli na seba, obaja chceli zaliezť pod koberec.

Spokojná deva kráča do izby, ale Stefan tam nie.

„Damon, nie je tu Stefan. Kto z vás videl Stefana, alebo vie kam šiel, prosím?“ Elena oslovuje všetkých prítomných.

Pátranie a skladanie čriepkov; Stefan sa hádal s Alexom, vyšiel schodmi a ...viac nič. Ale mohol ísť loviť a nevšimli si ho.

„Je to možné, že je na love. Počkáme pár hodín.“ Damon sám seba tíši, ale podozrenie hlodá kdesi vzadu v hlave. Skočí k Filipovi: „Bol si celý čas s Bibianou?“

„Nie, sklamaný som odišiel na chvíľku a keď som sa vrátil, našiel som ju na svojom mieste, ako som ju opustil,“ priznáva farbu delfín.

„Ericc, ty si bol pri Bibiane, keď Filip odišiel?“

„Počkať! On tu nebol? To neviem, hádal som sa s Alexom,“ škrabká si hlavu reverzný a mrzutosti sú na ceste.

Damonove podozrenie vzrastá, ale Bib sa pýtať nechce, aj tak jej neverí ani to, že má nos medzi očami. Počkáme a uvidíme. Ale aj tak beží do izby k Stefanovi, rozsvieti všetky svetlá a pozorne hľadá... nevie čo, len sa díva. Čosi sa mu zazdá pri dverách, niečo ako vlnenie vzduchu... optický klam...

„Ericc, Stella, Eunica, Filip, poďte hore, prosím...“ Damon volá na pomoc všetkých výkonných nadprirodzených v salóne. Nechce ich navádzať k vlastnému zdaniu, tak len položí otázku: „Čo vidíte, cítite, prosím o plné sústredenie.“

Štyri vysoko citlivé bytosti skenujú, hľadajú, pátrajú. Negatívny výsledok, nikto z nich nevidí čo Damon. Tak je možné, že sa mýli on.

„Ďakujem, chcel som mať istotu.“

Všetci sa vracajú, neúspech z nich priam kričí, Damon po očku sleduje Bib a zazrel, ako sa spokojne usmieva. Damon poslal delfínovi myšlienku. „Filip, Bib určite niečo vyviedla, spokojne sa tvári, sleduje nás.“

„Počkáme do rána. Teraz povinný oddych, opustite salón, dobrú noc,“ nariadil Filip. Postavičky sa vytrácajú, dom tíchne.

Damonovi to nedá, vyráža opäť do tmy... poletuje, pobehuje nočným lesom, hľadá brata, bez úspechu. Priletel ku svojmu pootvorenému oknu, pristál na okraji, vzal na seba podobu upíra. Zostal sedieť na parapete, rozmýšľa, zvažuje.

„Našiel si ho?“ Otázka prišla kdesi z postele.

„Nie. Čo tu robíš?“

„Čakám na výsledok pátrania, vedela som, že vyrazíš von.“

Elena vstáva z postele, kráča k oknu. Zavŕta sa do Damonovej náruče, hlava zložená na ramene.

„Prečo si myslíš, že sa niečo stalo?“

„Inštinkty sa búria a tlačia ma k pochybnostiam, no nemám dôkaz...“ Damon objal Elenu.

„Čo sa stalo vonku s Ericcom, Elena?“ Nedá mu nespýtať sa.

„Pravdu?“

„Len...“

„Ericc má za úlohu stvoriť ma veliteľkou Matky Prírody pre ľudí so špeciálnymi schopnosťami... samčekom, ja som nechcela, ale napokon som sa rozhodla, že nech už to mám za sebou, ale si nás vyrušil...“ Tichšie a tichšie znie Elena.

„To je nepríííjemnééé... pre Ericca.“

„Hmm?“

„Musí zasa začať od znova, myslím, že nie je jednoduché ťa naladiť na správnu vlnu... ha, ha...“ Usmieva sa víťazne Damon.

„Ty si pačmaga, veď ty sa mu vysmievaš!“

„Hej. A teším sa, že som priletel... ááá, čo ja?“ Šepká jej do uška Damon.

„Hmm, čo ty?... Chceš samčiť?“

„Bože... zasa aký výraz... áno...“ Zubí sa upír.

„Ok... ale tu pri okne, aby sme videli Stefana pri návrate.“

„Ako rozkážete, princezná...“ Damon sa skloní ku krku, bozkáva ho a chystá sa uhryznúť. Elena sa poplašene vytrhne: „Čo robíš? Chceš aby ti bolo zle?“

„Krv som nemal sto rokov, dovoľ mi jeden, dva hlty... prosím.“

„Nesmieš! Si reverzný Matky Prírody! Čo zas vymýšľaš, Damon?“ Strachuje sa Elena.

„Roztopaš?“

Upír sa baví Eleninou starosťou, napráva chybu, náruživo bozkáva pery, jazyk vyzýva ku hre.

Dievčina rozopína košeľu, povoľuje nohavice, Damon pomáha, telá sú slobodné. Elena vracia bozky, ale potom sa otáča, pozerá von, nič sa nedeje, vracia sa ku hre.

Damon čaká, začína nové kolo bozkov, ruky objavujú prsia, krivky bokov, dve líčka pod chrbtom. Milenka vyslala svoje šantivé prsty k samčekovi, ihrá sa, venuje mu lásku, vzrušenie upíra narastá, telo sa mu vzpína rozkošou, tíško stoná: „Bože, Elena, si nádherná... chcem ťa.“

Damon si milenku pritláča k sebe, chce sa s ňou spojiť, ale Elena sa opäť otáča a pozerá z okna. Upír je zaskočený novým pravidlom, no promptne si zvyká.

„Tak sa ti prispôsobíme, dovolíš...“ Damon otáča Elenu tvárou od seba, bozkáva jej ramená a krk, objíma ju zozadu, rukám sa otvorila nevídaná možnosť objavovania. Hladia prsia, ploché pevné bruško, krúžia po bokoch, pristávajú na venušinom pahorku.

Nová poloha je nesmierne vzrušujúca, Damon túži po splynutí. Elena stojí tvárou k oknu, užíva si hýčkanie Damonových rúk, sama vsunula ruky za chrbát, opäť našla Damonovu pýchu.

Láska ho, skúma, objavuje nové možnosti, mazná sa s ním. Upírom mocne máva vlna rozkoše, topí sa pod náporom prstov, vzdychá: „Princezná, pripravíš ma hravými rukami o rozum... túžim po tebe.“ Elena je polichotená, usmieva sa, nechá aktivitu na milenca.

Damon posunie dievča k otvorenému oknu, predkloní ju, pohodlne oprie o parapetu, zozadu do nej vniká. Elena je prekvapená, ale v zásade nemá čo vyčítať novej polohe. Damon sa vlní v bokoch, rozochvenie prudko stúpa, pridŕža si Elenu za boky, napokon sa sám skloní nad ňu, objíme milované telo, vrchol sa blíži, izbou sa nesie tichý ston, preletia cieľovou páskou a obaja zostanú v predklone opretí o okno. Pár sekúnd ticha zruší Damon.

„Vtáčatko, myslíš, že keby Stefan aj prišiel, všimla by si si to?“

„Pravdu?... nie...“ A obaja vybuchli smiechom.

Damon si užíva prítomnosť princezny, už dávno nebol v jej blízkosti sám a tak obaja stoja pri okne v objatí, eufória z milovania doznieva, ticho im robí spoločnosť. A stratený Stefan sa im obom vkráda do myšlienok.

„No a čo...“ Elena chcela čosi podotknúť, ale Damon ju rázne umlčal.

„Ticho, niečo počujem!“

Upír napína všetky zmysly, vníma pohyb v tme, medzi stromami; cudzinec si kryje identitu... a nie je sám, sú minimálne traja.

„Elena, okamžite choď k sebe!“ Damon bleskovo navlieka oboch do handár, tlačí dievča von z izby.

Sám beží pre Ericca. Ten si číta.

„Ericc, poď so mnou, rýchlo.“ Damon hľadá Stellu a Eunicu.

„Stella, stráž Elenu, prosím a Eunica poď s nami, vonku sú minimálne traja podozriví. Niečo sa deje.“

Úlohy rozdelené, trojica skáče ku vchodu, prieskum sa začína.

◊ ● ◊

Stefan spravil krok do svoj izby a priamo vstúpil do zákerne nachystanej pasce Smrťkou Bib. Nemal čas ani pípnuť a brána sa okamžite za ním zavrela.

Serge zdrapil Stefana, vykrútil mu ruky dozadu, znemožnil brániť sa.

„Prvé a posledné upozornenie... rob, čo ti kážem a prežiješ!“ Štekol výhražne.