Buď mojou princeznou... - 25. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Prečo sa Damon nevie uzdraviť?
Bude schopná Eunica pomôcť Damonovi?

Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť zaslúžiť...
Pre čitateľov od 15 rokov.

06.07.2012 (15:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1129×

Dvadsiata piata kapitola potvrdzuje starú pravdu, že treba veriť priateľom...

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Elena a Stefan, naši dvaja otrávení, neotrávení, mátožne žmúria v posteli a nechápu.

„Stefan, ja si nepamätám, ako som sa dostala do postele. Čo som pila? Veď nie, bola som pri Damonovi a kŕmila ho... mám okno.“

„Ja tiež, pohoda na terase, počkaj, Ericc ťa chcel pre seba... už viem, že vraj nás oboch otrávil, ale nie... som tu, vnímam.“

Elena sa napriamila... Damon!

Vytrielila z izby, vletí k Damonovi, kluše k posteli: „Miláčik, si v poriadku, ako sa máš?“

Damon uprie pohľad tým smerom. Elena kľačí pri posteli, starosť v očiach, hladí mu tvár.

„Dobre, vtáčatko, driapem sa späť k životu a teba ľúbim, láska moja. Tebe sa ako vodí? Čo Stefan?“ Tíško odpovedá. Elena sa blíži, bozkáva mu pery, tie sladké pery, o ktoré takmer prišla.

„Som ok a Stefan ešte oddychuje. Miláčik, kedy už bude chvíľku kľud a prestaneš mi zomierať? Toto tempo neustojím, Damon, raz prídem o rozum.“

„Také je chodenie s upírom, čo to nepoznáš, veď randíš s jedným...“ Čierne oči unavene žmurknú.

„Poznám, ale to je baránok oproti tebe. Ozaj, kedy bude človečí samček? Kedy ma vezmeš do údolia lásky? Už sa teším...“ Živo si doberá Damona.

„Nevládzem, Elena, daj mi čas,“ odovzdane konštatuje upír.

„Dobre, tak poprosím Ericca... a teraz spi.“ Chce ho opäť pobozkať, ale Damon sa uhne.

„Ericca? Ericca o samčeka?“ Neveriacky vypliešťa oči.

„Čo, povedala som niečo zlé?“ Elena hrá prekvapenú.

„No tak, zlé... nečakané. Hmm, napokon prečo nie, pomôže kamarátovi... dobre,“ rezignovane schová oči za závoj tmavých mihalníc.

„Ty fakt súhlasíš? Ja neverím... zopakuj to,“ Elena v úžase treští oči na rytiera.

„Čo... nevládzem, pýtaš si samčeka... Ericc môže a pomôže, budeme spokojní všetci...“ Kyslo sa tvári Damon a táto veta len veľmi neochotne opúšťa jeho pery.

„Už som sa rozhodla, počkám na teba, keď budeš vládať a zavoláš ma. Dohodnuté, teraz spi. Ľúbim ťa, tajomný cudzinec a prosím, prosím, rýchlo sa mi uzdrav... rýchlo.“ Vtisne mu posledný bozk do vlasov.

„Ďakujem, princezná, dobrú...“

* * *

Rekonvalescencia prebieha pomerne rýchlo, Damon je duševne ako tak v pohode, ale fyzicky pokrivkáva. Smrťka mu rozhodila celý systém, hoci bol v podsvetí len chvíľku, fyzicky sa roztrieštil na tisícky čriepkov a tie nie je schopný pozliepať, tak aby držali v jeden pevný celok. Jeho predchádzajúca istota neprichádza.

Nesmrteľná Eunica je vysoko citlivá a inteligentná bytosť, sama pre seba pozorne sleduje túto líniu liečby upíra a nepozdáva sa jej tempo. Horšie je, že sám Damon začína pochybovať, či sa dostane v pohode do cieľa. Eunica po porade s Matkou Prírodou zasahuje.

Vyhľadala Damona osamote v izbe, vošla, zamkla dvere. Damon prekvapene žmurká.

„Ako sa má môj ochranca?“ Milý úsmev na pozdrav.

„Ak by to bolo len o kúsok lepšie, už to nevydržím...“ Sarkasticky skrútený úsmev upíra, oči bez lesku, skepsa preteká okrajom.

„Damon, ty môj očarujúci padlý anjel, môžem ti poskytnúť pomoc, ak mi dovolíš...“

„Nie, Eunica, ja teraz samčeka s tebou nezvládnem, ani na Elenu sa necítim, nieto ešte na dračicu tvojho kalibru...“ Smutne zvesí hlavu.

„Damon! Po A... na samčeka zabudni, to je pre nás nadstavba, tá príde vo vhodnú dobu, neboj. Po B... presuniem ti vysoko špecifickú energiu od Matky Prírody, lenže je to pre mňa tak náročné, že potom potrebujem, aby si mi kúsok ihneď vrátil, aby som sama neskolabovala. Musíš sa o mňa postarať. Súhlasíš? Vydávam sa ti napospas, pokiaľ budem vyšťavená pri tebe.“ Eunica pravdivo hľadí do očí Damona, cíti jeho nedôveru a strach.

„Nica, nie som si istý, či to dokážem, ja už sám o sebe začínam pochybovať a ne...“

„Ja to všetko viem, Damon a preto podstúpime túto skúšku obaja, len musím mať tvoje slovo, že sa o mňa postaráš!“ Nedá sa odbiť žieňa.

„Ak nie, ak to neustojím, čo sa ti stane?“

„Ty to ustojíš. Nie, neberiem ako odpoveď!!“

„Bojím sa, Nica, si môj životný vyznávač, priateľ, druh v zbroji, ja... nedokážem o teba prísť, nie.“

„Áno, som tvoj stúpenec, ale nezabúdaj, že som stále veliteľ šíkov svetlých Matky Prírody, aj ty mi podliehaš a dnes velím, tvrdo, nekompromisne... žiadam tvoje slovo o vrátenie časti energie. Mám ti pripomenúť, že Matka Príroda ťa vymenovala za môjho osobného ochrancu a máš o tom dôkaz na tvojich čiernych perutiach?“

Keď to nepôjde po dobrom, chlapče, ja ťa tam direktívne dokopem, sama sa hecuje Eunica.

Damon váha, strach rastie, zodpovednosť ho dusí, neverí si tak ako nikdy v živote; díva sa jej do očí, záporne vrtí hlavou.

Nesmrteľná je vyvedená z miery, niečo sa jej nepozdáva.

„Dobre, tak inak. Damon, okamžite mi ukáž krídla,“ prísne nariaďuje. Upírovi klesnú ramená a hlava ešte nižšie, pôsobí ako kôpka nešťastia.

„Krídla, hneď! Ak ich sám dobrovoľne neukážeš, som schopná ťa prinútiť, ale bude to hnusne bolieť, Damon...“

Upír sa podvoľuje, otáča sa, postupne roztvára krídla. Eunica vyvalí oči.

Tu je problém, kriste pane, on má polámané letky a nikomu nič nepovie!! Ako si môže veriť, keď má základňu v troskách. Ale ako to, že nie je schopný sám sa vyliečiť... no, to je jedno, treba začať konať.

„Damon, nebudem ťa peskovať za to, že si tajil polámané krídla. Už dávno sme sa mohli pokúsiť o nápravu... zmena plánu. Teraz ti presuniem moju vlastnú liečivú energiu, posúdime výsledok, ďalší postup až potom. Zlož krídla.“ Pragmatickej Eunice sa vracia duševná rovnováha.

Damon sedí na posteli, Eunica pristúpi k nemu, dlane oprie o jeho hlavu, plné sústredenie, presun sa dáva do pohybu. Upírom prebleskujú vlny, vystreľujú všetkými smermi, nabíjajú čiastočky tela i duše. Damon sa poddáva, užíva si osobné hýčkanie. Eunica mu poskytuje súkromnú energiu a tak mu odovzdáva aj časť seba; zapisuje svoju značku nezmazateľne do srdca i duše Damona, pridáva objemný balík šťastia, pokory, pohody, rovnováhy.

„Upírča moje, príde zmena, dostaneš mimoriadny balík od Matky Prírody, vydrž...“

Damon sa zľakne, chce sa vymaniť, no Eunica to predvídala a tak ho Silou fixuje, nedovolí mu ustúpiť ani o milimeter.

„Nie, ešte nie, nie som pripravený!“

Nesmrteľná nič nedbá na protesty, urýchľuje celú vec, do Damona razom vystrelí celý balík... Matka expresne zasiela ozdravný proces, čo to energie a na vrch pridáva vyznamenanie za udatný boj so Smrťkou.

Upír už čaká krutú bolesť, ale nič neprichádza. Eunica sama zaskučí od bolesti, pustí Damonovu hlavu.

„Hotovo, ukáž krídla,“ prerývano nakazuje.

„Čo je, Nica, čo ťa bolí? Prečo?“

„Pre tento krát som vzala na seba tvoju bolesť od Matky, ale nezvykaj si, hajzlík pohodlný! Krídla!“ Pobúrene poučuje, vysvetľuje nesmrteľná. Damon sa usmieva, ďakuje, bozkáva ruky Eunice, napriami sa, vystrie krídla.

„Som spokojná, takto si predstavujem krídla pripravené k boju, letky vzorne uložené, lesk peria na úrovni a aká farba nám pribudla?“

„Sakra, do prdele... zasa ďalšia farba, už je zo mňa ozaj papagáj,“ brble Damon a nad sebou má aureolu čiernych perutí a konce všetkých pierok postupne prechádzajú z bielej, žltej do oranžovej.

„Vrátime sa k prvotnému problému, Damon. Zlož krídla. Matka čaká, musím ti poskytnúť vysoko špecifickú energiu od nej, tá ťa postaví na nohy, mňa zlomí, vrátiš mi kus späť a liečime sa ďalej. Bez odvrávania!“ Eunica drapne upíra za hlavu, v momente ho znehybní.

Omračujúca bolesť zachváti Damona, telo mu mohutnie, brní každučký kútik, sila vyžaruje, bičuje vnútornosti, príroda napravuje škody spôsobené pobytom v podzemí u Smrťky Bibiany. Trvá to pár chvíľ, ale zdá sa to nekonečné. Damon sedí, skučí od bolesti, objíme pred sebou stojacu Eunicu, hlavu si opiera o jej brucho.

Proces končí, Eunica stráca kontrolu nad sebou, nakláňa sa nad Damona, nevníma. Panika ho oblieva, teraz je na rade on pomôcť; so všetkou vervou spláca svoj dlh, pevne drží jej telo, čaká na výsledok.

Nica sa pomrví: „Ďakujem, papagáj, ešte trošku pridaj a budem ready.“ Damon sa pousmeje, poskytuje ešte riadny kus, kladie Nicu do postele.

Eunica leží, naberá sily, hádže očkom na Damona. Znovuzrodený dočasný reverzný upír chodí po izbe, krídla vozvysok, sem tam dačo zacvičí, preveruje systematicky svoje telo. Je nadmieru spokojný.

„Zdá sa, že ti Matka Príroda doručila aj riadne veľké ego... Po odčítaní kontroliek si tak na 70% zdravý, zvyšok dokončíme človečím samčekom... ale až ja budem vládať,“ prevalila sa na druhú stranu.

„Eunica, vliala si mi do hlavy novú sebadôveru, pochybnosti ma zožierali za živa... ďakujem, aj za násilie, sám by som to odkladal ešte dlho...“ Damon si ľahol k nej, pritiahol si ju k sebe, tesne objal.

„Poviem to len tebe. V podzemí som už strácal nádej, ale tak nesmierne som sa túžil vrátiť... lenže ku koncu som to na chvíľku vzdal, maličká pochybnosť hrýzla v hlave a vtedy sa tiene podsvetia na mňa vrhli a rozbili ma. Preto mi návrat trval tak dlho, aj uzdravenie. Nica, ja som zapochyboval o svojich najbližších a to sa neodpúšťa. Prepáč, aj o tebe som zapochyboval, prepáč mi...“ Damon má plné oči sĺz, hrča v krku rastie, drví Nicu v objatí.

„Au, papagájča, rozmačkáš mi kosti a budem ťa musieť do krvi zbiť! Ja to všetko poznám, Damon, som na svete neskutočne dlho. My, tvoji najbližší, sme nepochybovali... no a svoje dlhy začneš splácať hneď. Padaj von, vyskúšaj krídla, prebehni pantera v sebe, Elena čaká samčeka, ja som niekde v poradí ďalej...“

Damon cez slzy vyprskol smiechom: „Nie som papagájča, som nesmierne silný reverzný upír, krvilačný, žiadna rastlina si nemôže byť predo mnou istá! Som predátor, číham na chlorofyl za každým rohom! Útočím zo zálohy s prvými lúčmi slnka, celé lány pšeničnej trávy, ďateliny, či divokého jačmeňa mi padnú za obeť! Som postrach lúk a odšťavovačov!! Bojíš sa ma?“

„Si pako a hňup, máš adrenalín a testosteron v krvi, zmizni lietať, skús aj pantera a nechaj ma oddychovať. Syp už!“ Eunica kope do Damona.

Upír pootvoril okno, vrátil sa k Nice, posledný bozk na rozlúčku. Damon vykročil k oknu, plynulo sa premenil na havrana, zamávali mohutné krídla a slobodný duch vzlietol k oblakom.

Reverzný upír Ericc sedel vonku na terase, celú dobu sledoval Silou Eunicu a Damona. Havran zakrúžil nad Ericcom a zmizol nad lesom. Ericc mu zaslal myšlienku: „Zdravím ťa, čierny vtáčik a konštatujem, že som v živote nevidel havrana so štvorfarebným perím. Bavím sa, letu zdar!“

S Damonom, Elenou a zvyšnými postavami sa stretneme v ďalších častiach poviedky. Prijmite moje pozvanie, nuda má vstup prísne zakázaný!

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction