OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - 17. kapitola

20.06.2012 (20:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1441×

Sedemnásta kapitola vonia minulosťou, spomienkou Eleny, záverom predsa prišla samotná Smrťka...

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Lúka presvietená slnkom, Elena si vychutnáva drobné radosti gazdinky, zbiera pšeničnú trávu, divoký jačmeň, sem tam ďatelinu, plní kôš vrchovato. Má v penzióne troch reverzných upírov a tí už spotrebujú dosť chlorofylu. Na konci lúčiny sa zvalí do trávy, vydýchne, oči sledujú mraky na oblohe... jeden sa nápadne podobá panterovi a Elena si spomenula, ako prvýkrát zazrela Damonovu premenu na pantera... 

* * * 

... narýchlo dohodnuté rande so Stefanom sa zvrtlo. Mala prísť do penziónu, spoločne sa  navečerať a ísť von. Elena stojí vo dverách, Stefan je očividne nervózy, nevie ako primerane dievke oznámiť zmenu. 

„Ahoj, poď ďalej, Elena. Ja viem mali sme plán... ale ja mám neodkladnú povinnosť a musím hneď preč. Len čo to vybavím, vrátim sa za tebou sem... ak súhlasíš. Alebo ťa hodím domov, je to na tebe...“ Rozpačito krčí nos Stefan. 

„To je na prd, chcela som byť s tebou, no nič počkám ťa, niečo si tu prečítam. Kedy asi prídeš? A kde je Damon? Vieš, že sa ho trochu obávam.“ 

„Damon je preč z mesta, bez obáv, budeš tu sama. Neviem presne kedy prídem, budem sa ponáhľať, ďakujem,“ strhne bundu z vešiaku, letmo pobozká Elenu a je preč. 

No ohromne, barák ako krava, som tu sama a snáď aj ostanem... Elena prechádza popri knižnici, kĺže pohľadom po vzorne uložených tituloch, siahne po jednom, vyberie, otočí sa a Damon stojí tesne pred ňou. Elena zvýskne, mimovoľne vyhodí knihu do vzduchu. Damon knihu chytí a podáva ju Elene: „Opatrne s našim rodinným majetkom. Knihy sú vzácne a ja som na ne patrične pyšný. Buď k nim úctivá.“ 

„Damon, zbytočne ma karháš, sám si to spôsobil... a okrem toho desíš ma, už sme o tom hovorili x krát. Čo tým sleduješ, páči sa ti ako mi búcha srdce, rozšíria sa zrenice, adrenalín strieka okolo? Čo?“ Kričí Elena a sama seba presviedča, že sa dnes večer nič horšieho nestane. 

„Prosím ťa, nekrič, trhá mi to uši. Ďakujem. Nemôžem si pomôcť, si tak neodolateľná keď sa zľakneš. Dobre, aj to ostané sa mi páči, búšenie, zrenice atď. Ty si ma dnes už potešila, je rad na mne. Ako môžem moju princeznú odmeniť?“ Upír sa laškovne prikráda. 

„Odíď a nevracaj sa!“ 

„Nie, skús niečo originálnejšie...“ Blíži sa k nej. Elena ustupuje, narazí chrbtom do knižnice, je v pasci. Damon jej posiela okúzľujúci úsmev, zamatovo-čierne oči skenujú postavu dievčinky, ruka sa blíži ku tvári. Elena sa vzbúri, vrazí do blížiacej sa ruky, sotí do Damona a uskočí bokom. Upír ustúpi o krok, zjavne prekvapený len pískne, zdvihne obočie. 

„Odvážna bojovníčka, ale dobre mi tak. Nemám dráždiť tigricu. No, princezná, čím ťa poteším, po čom piští tvoje srdce...“ Upír zahajuje nový útok na Elenu. 

„Vravíš tigricu... hmm, Damon, je pravda, že upíri sa menia na zvieratá? Kdesi som to čítala, počula, to je jedno,“ Elene blysla hlavou myšlienočka. 

„Áno, ale iba tí, ktorí pijú ľudskú krv pravidelne, sú dosť silní na premenu. Nie je to jednoduché.“ 

„No a ty piješ pravidelne. Takže sa vieš meniť? Ak áno, tak na aké zviera?“ 

„Pijem a mením. Som najsilnejší upír v širokom okolí, ak chceš vedieť. Mením sa podľa okolností na havrana a čierneho pantera,“ prehovorila hrdosť sama. 

„Impozantné! Nevidela som ešte ani jedno. Vyberám si odmenu. Chcem vidieť premenu na obe zvieratá,“ neoblomne vyhlásila Elena. 

Damon váha, nerád sa mení v interiéry a ešte menej rád sa premieňa na požiadanie, lenže teraz požiadala jeho princezná. 

„Váhaš Damon? Dal si slovo a to je pre teba zákon. Pokiaľ viem, nikdy si neporušil svoje slovo. Tak?“ Elena sa vyžíva v jeho zaváhaní, snáď ešte nikdy sa jej nepodarilo Damona zahnať do kúta. 

„Viem. Na rovinu, nerád sa menín v priestoroch, ale dnes zjavne musím urobiť výnimku. Dobre, čo chceš prvé vidieť?“ 

„Čierneho vtáčika? A Damon, môžem ťa chytiť po premene, myslím prejsť ti po pierkach rukou?“ Elene žiaria oči. 

„Tak to je druhá vec, čo neznášam, keď sa ma dotýkajú ako premeneného. Dobre môžeš, ale Elena, neskúšaj žiadne triky. Je to o inštinktoch, ak ma ohrozíš, zaplatíš...!“ Upozorňuje Damon. 

„Ha, skúsim ťa uväzniť, keď budeš vtákom. Tak poď...“ 

„Varujem ťa, nič neskúšaj, havran má veľký, pevný zobák, doklovem ťa do krvi!“ 

„Nestaraj sa, aj tak spravím, čo ja chcem... už sa zmeň!“ 

Damon pokrčil ramená, akože ja som ťa varoval dvakrát, vykročil po miestnosti, plynulo sa premenil na havrana, vyletel na stôl. Elena je fascinovaná. Uhľovo-čierny veľký havran sedí, uhrančivo sa díva na Elenu. Dievčina sa blíži, opatrne načahuje ruku, pohladí krídlo aj hlavu. Havran sedí pokojne, len oči prezrádzajú nervozitu. Elena sa rozosmeje: „Ty si zo mňa nervózny, Damon, to je čarovné. Ešte ťa pohladím po hlave, ak dovolíš.“ 

Blíži sa oboma rukami k havranovi, jej pohyb sa dá vysvetliť dvoma spôsobmi, buď chce hladiť hlavu z oboch strán súčasne, alebo chce rukami uchopiť havrana a uväzniť ho. Damon si je vedomý druhej možnosti a bojí sa, že následne zraní Elenu zobákom. Ustupuje pred ňou po stole. 

Elena sa zháči a zahrá urazenú: „Sľúbil si mi odmenu a teraz sa cukáš. Tak si odleť, ty sľubotechna,“ deva sa otočila, berie knihu do rúk a ide do Stefanovej izby. Skok na posteľ, tvári sa, že číta, ale strihá ušami a čaká trepot krídel. Aj sa tak stalo. Havran priletel k nej na posteľ. 

Elena sa načiahne oboma rukami, pohládza hlávku z oboch strán a na uväznenie havrana ani len nepomyslela. 

„Ďakujem, Damon. Už si mohol na to prísť, že ja som mierumilovný tvor a neubližujem. Zmeníš sa aj na pantera?“ Láskavo hovorí Elena. Havran vzlietne, v strede miestnosti zadupú štyri mohutné laby o podlahu a panter sa točí pri dverách. Zostal stáť, mohutný, hlava vysoko zdvihnutá, chvost sa nepokojne pohupuje. 

Deva vydýchne: „Páni, tak teraz mi naháňaš hrôzu. Si majestátny a divoký, nebezpečný. Mohol by si sa prestať tak uprene dívať, mám pocit, že ma chceš roztrhať. Ďakujem,“ schúlila sa do klbka, kolená pritiahla k sebe, prikrčená v kúte. Panter sa lenivo pretiahol, prešiel do stredu izby, zvalil sa na bok, hlavu zložil na zem. Elena sa odvažuje k nemu. 

„Dovolíš mi, dotknúť sa ťa?“ Opatrné priblíženie po štyroch. Už je na dosah, panter očkom pozoruje, leží uvoľnene a čaká. Ustráchaná ruka si razí cestu jemnou čiernou srsťou, pridáva sa aj druhá, Elena bruškami masíruje Damonov chrbát a panter začal priasť.

„To je božské, taká nespútaná sila a ty tu ležíš, necháš sa škrabkať, dokonca pradieš! Damon, ja milujem mačky, ich pradenie ma ukľudňuje, zbaví stresu, díky,“ vyznala sa dievčinka, pritiahla si hlavu pantera k sebe, vlepila bozk na čelo. Damon je polichotený a tak sa necháva škrabkať a pradie a pradie, usilovne vnáša uvoľnenie do duše obdivovateľky. Elena si ľahla vedľa neho, zložila mu hlavu na bok, zavrela oči. Za pár minút zaspala ako nemluvňa...  

* * * 

„Šťastie od boha? Slniečko ťa ľúbi, aj celý kraj okolo. Cítim obrovskú pohodu v tebe, a tá spomienka na pantera bola čarokrásna, prepáč, zdieľal som ju s tebou...“ Ericc našiel Elenu v tráve, líha si k nej. 

„Vitaj reverzný, čo sa tu motáš?“

„Sledujem ťa... nie, poslal ma Filip, blíži sa sľúbená návšteva, čo ju pozval k vám. Mám ťa nájsť a doručiť,“ Ericc sa nakláňa k devuche, naznačuje bozk, špúli pery. 

„Čo zasa stváraš, Ericc, máme dohodu, možno raz...“

 „A dnes nie je možno raz...?“ 

„Nie, dnes je len náznak,“ šibalský odtieň v očiach Eleny, prudko schytí Ericca za krk, zvalí ho na seba, vyráža k perám. Rozdá zopár vášnivých bozkov, upír sa rád pridáva, snaží sa Elenu uväzniť pod sebou. 

„Ericc, dnes určite nie, musíme späť, buď rozumný, dohoda platí,“ vymaňuje sa zo zovretia, upír kapituluje a už sa obaja náhlia do penziónu.

* * * 

Zodpovednosť a nervozita vládnu nad delfínom Filipom. Sestrička Smrťka dodržala slovo a rúti sa na dovolenku k Salvatorovcom. Už ju zažil ako človeka, aj zviera. Akú podobu si dnes vezme na seba Smrťka? 

„Stefan, prosím, zabehni pre Bonnie a dráčika Damonka, chcem aby sme sa všetci stretli,“ Filip silou vôle tlačí upíra do auta. 

Elena s Ericcom rázne kráčajú domov, upír vlečie plný kôš, idú rovno do kuchyne, odšťavovať. Damon so Stellou mátožne sedia, sú zbití z nedávneho dobrodružstva. Filip sa usmieva na Damona, zašle mu myšlienku: „Takto to dopadne so samčekom keď je veľmi aktívny. Potrebujeme ťa silného, daj si pauzu, obšťasňovateľ.“ Damon zdvihol prekvapené oči na delfína, potom si uvedomil, že Filip je starodávny pútnik Zeme, veľa vidí, vie, počuje a chápe. Súhlasne prikývol. 

Elena rozdáva chlorofylové nápoje reverzným, už vchádza aj Bonnie s Damonkom. Pozdravy lietajú vzduchom, salón je pripravený na privítanie nového hosťa. 

Pár napätých chvíľ, Filip galantne sprevádza ženu medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou, zachovalú, pôsobí dojmom pestovanej, úprimnej, poddajnej. Taký typ spokojnej matky, každého chápe, pomôže, poradí. Súmerná postava, gaštanové vlasy, zelené oči, príjemný hlas. 

„Dobrý deň všetkým vospolok, som Bibiana, prosím volajte ma Bib. Ďakujem.“ Filip ponúkol miesto, usadil dámu a ostal pri nej. 

„Bibiana, ak sa nemýlim to je meno latinského pôvodu a znamená plná života.“ Filip iba pokrútil hlavou. Smrťka a dá si meno plná života, sarkazmus sám. 

Damon spozornel, žena čo prišla, nie je človek. Je silná a temná, stará forma života, niečo ako Filip. Podobný pocit spracúva aj Ericc. Stella je nesústredená a slabá, nevníma. Dráčik Damonko vie presne kto je pred ním a tiež sa súkromne pochechtáva nad výberom mena – css, plná  života. Stefan tuho premýšľa nad Elenou a hľadá spôsob, ako sa stať reverzným.

Na Damona, Elenu a ich priateľov čakajú nové neobyčajné situácie a vzrušujúce zážitky. Sú osudom skúšaní a ja im rada poskytnem priestor v ďalších častiach poviedky. 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - 17. kapitola: