OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Drabble » Posledný list

Presne pred rokom sa Laira dozvedela, že má rakovinu. Prešla zima, jar a leto a ona cítila, že sa ďalšej zimy už nedožije. V nemocničnej izbe ležala na nepohodlnej posteli. Nemala silu ani na prechod do kúpeľne, aby sa sama osprchovala. Vždy jej s tým musel niekto pomáhať. Nechcela im robiť starosti. Čas si krátila čítaním kníh alebo pozeraním sa cez okno na vysoký strom, ktorého konáre dosahovali až na tretie poschodie.

„Ak spadne posledný list, zomriem,” hovorievala. Starý dub pomaly menil farbu šiat. Keď prišli prvé dažde a vietor, z konárov pomaly opadávali listy. Jeden po druhom leteli na chodník pred nemocnicu.

Doktorovi Oliverovi Frightovi lámalo srdce z dvadsaťpäťročného dievčaťa, ktoré chradlo na tele i na duchu. Musel niečo urobiť, aby ju nejakým spôsobom potešil a dal jej nádej, že sa uzdraví. Úpenlivo premýšľal, až kým nenašiel ten správny spôsob.

Skoro na konci jesene sa strhla obrovská búrka. Konáre búchali do okien a vzduchom lietali listy. Laira vedela, čo to pre ňu znamená. „Žiaden list sa v tomto počasí neudrží na strome. Je koniec.”

Nasledujúce ráno bolo jedno z tých, na ktoré sa nezabúda. Svietilo slnko a na oblohe nebolo ani mráčika. Keď sa zobudila, bola veľmi prekvapená, keď na strome zbadala držať sa na konári maličký lístok. Nemohla tomu uveriť, že napriek všetkej tej víchrici sa najmenší zo všetkých lístkov udržal na strome. Inšpirovalo ju to k tomu, aby zahodila všetky obavy z choroby a postavila sa im čelom. Teraz bol čas, aby začala bojovať. A verila, že vyhrá.

Samotný ošetrujúci doktor Fright jej pomáhal so všetkým s čím sa dalo. Laira si ho zamilovala a chorobu naozaj porazila. Až krátko po svadbe Oliver odhalil svojej milej veľké tajomstvo: „Chcel som ti dať nádej. Nemohol som dopustiť, aby si zomrela. V tú noc som nakreslil lístok na okno.”